Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. marec 2014

O práve chrániť „tradičnú“ rodinu a životný štýl

K základným témam každého konfliktu i spolužitia rôznych kultúr patrí otázka, nakoľko je možné či dovolené niekomu nútiť inú kultúru a spôsob správania. V súčasnosti tak nielen viacerí liberáli, ľavičiari a „dúhoví“ aktivisti, ale aj niektorí kresťania obviňujú cirkev a snahy ústavne posilniť „tradi...

K základným témam každého konfliktu i spolužitia rôznych kultúr patrí otázka, nakoľko je možné či dovolené niekomu nútiť inú kultúru a spôsob správania. V súčasnosti tak nielen viacerí liberáli, ľavičiari a „dúhoví“ aktivisti, ale aj niektorí kresťania obviňujú cirkev a snahy ústavne posilniť „tradičnú“ rodinu z toho, že sa snažia spoločnosti nanútiť svoj model spolužitia a životný štýl.

Na úvod treba pripomenúť dve zásadné chyby, ktoými kritici cirkvi, a aktivistov za „tradičnú“ rodinu manipulujú čitateľov: 1. Zamieňanie príčiny a následku, keď tých, ktorí bránia model v Európe úspešne fungujúci vyše tisíc rokov označujú za útočníkov, a za obete označujú tých, ktorí sa ho niekedy aj nedemokratickými metódami snažia zmeniť. 2. Miešanie kritiky formy tejto obrany, ktorá je niekedy oprávnená, so zväčša slabými argumentami podloženou kritikou podstaty, ako to vidno aj pri diskusii o liste KBS z decembra 2013. Ďalej sa budem venovať len otázke a súvislostiam oprávnenosti tejto obrany „tradičnej“ rodiny, a to z hľadiska demokracie, kresťanskej náuky a obecného dobra.

Demokracia a životný štýl

„Máme my, kresťania, právo žiadať, aby štát neumožňoval nikomu verejne prejavovať životný štýl, ktorý je proti našim náboženským princípom a tradíciám?" pýta sa napríklad kresťan M. Koseček na blog.sme, a pokračuje že „žiadny naozaj demokratický štát nesmie vnucovať svojím občanom jednu ideológiu, nech by bol o nej akokoľvek silno presvedčený." Otázka je oprávnená, s druhou vetou súhlasím. Zavádzajúcim omylom je spájanie a nerozlišovanie dvoch podstatne rozdielnych vecí - životného štýlu a ideológie.

Supertolerantne sa tváriace tvrdenie, že nikto nemá právo iným obmedzovať ich životný štýl je pomýlené, a neriadia sa ním ani tí, ktorí ho používajú. Úpravou životného štýlu iných ľudí je rodičovská výchova, kmeňové zvyky, školský poriadok, pravidlá dopravy a športu, zákony štátu. Aj zákon džungle a módny priemysel vnucujú nejaký životný štýl. Razantným presadzovaním určitého štýlu sú aj dúhové pochody a LGBT aktivity. Tí, ktorí majú na to kritický názor sú vyhlasovaní za homofóbnych a netolerantných. Títo všetci majú právo presadzovať svoj názor na životný štýl, ale kresťania nie? Ak platí demokratické pravidlo, že väčšina rozhoduje, prečo by pravidlá výchovy a rodinnej politiky v štáte mali určovať homosexuáli, ktorých je menej než 4 %, prípadne prisťahovaní moslimovia, a nie domáci kresťania, ktorí tvoria 3/4 obyvateľstva, stáročia budovali krajinu a jej kultúru, a platia 3/4 daní?

Životné štýly nie sú rovnocenné

Vyššie uvedené príklady dokazujú, že usmerňovanie životného štýlu je základom každej kultúry, civilizácie a normálnych sociálnych vzťahov. Dejiny, skúsenosti a zdravý rozum dokazujú, že z hľadiska kvality života, kultúry, aj demokracie si nie sú všetky životné štýly rovnocenné. Je pravda, že „katalóg ľudských politických a sociálnych práv sa jednoducho vyvíja paralelne s vývinom spoločnosti.“ (M. Sekerák, Sme 8.2.2014) V tejto oblasti však neplatí to, čo pri autách či počítačoch, kde to nové je aj lepšie. Ako sa vyvinulo praktické rešpektovanie ľudských práv počas komunistickej diktatúry? Je dobré v mene slobody a tolerancie dať neprispôsobivým občanom úplnú voľnosť v prejavovaní svojho životného štýlu? Je rovnocenný životný štýl demokracie a totalitnej diktatúry? Životný štýl striedania partnerov rôznej rodovej identity môže byť pre niekoho príjemný a atraktívny, ale z hľadiska psychického zdravia, rizika šírenia AIDS a iných chorôb, sociálnych vzťahov je podstatne horší než životný štýl normálnej rodiny. Takéto "moderné" a "slobodné" prostredie nezáväzných sexuálnych vzťahov a transexuálov, produkuje aj viac drogovej závislosti, kriminality zneužívania žien a detí, viac nezamestnaných a nevzdelaných. To má aj negatívne ekonomické dôsledky pre celú spoločnosť. Médiá už informovali, že v Taliansku otvárajú väzenie výhradne pre transexuálov, kde budú prevážne odsúdenci za zločiny spojené s drogami a prostitúciou. (www reportáže.sk, 13.1.2010)

Kto presadzuje ideológiu

Rozlišovanie mužskej a ženskej identity, a na nej postavené manželstvo je biologicko-sociálnou skutočnosťou. Jej označovanie za náboženskú ideológiu má za cieľ diskreditovať tých, ktorí tieto hodnoty obhajujú, a zakryť nedostatok vecných argumentov. Ideológiou, ktorú s pomocou ľavicových a liberálnych vlád presadzujú niektorí Gender aktivisti, je popieranie tejto prirodzenej skutočnosti. Práve ideologické popieranie tejto biologickej a psychologickej rozdielnosti a identity skrývajú a presadzujú niektorí „dúhoví“ aktivisti a vlády pod nálepkou rodovej rovnosti, pod ktorou si väčšina ľudí predstavuje rovnosť žien a mužov.

Francúzska vláda používa policajné násilie proti tým, ktorí verejne pokojne vyjadrili nesúhlas s takouto politikou. Vo viacerých krajinách si štátni zamestnanci nemôžu v tomto uplatniť právo výhrady svedomia, a diskriminujú sa sociálne a iné zariadenia, ktoré podľa tejto ideológie nekonajú. V Španielsku začala prokuratúra vyšetrovať jednu štátnu a dve cirkevné školy za to, že nerešpektovali požiadavku rodičov na uznanie gender - identity ich detí. Čo to znamená ukazujú aj nasledovné príklady: V Kolorade už vyhrali "dúhoví" rodičia spor so školou, ktorá nedovolila používať dievčenský záchod ich chlapcovi, ktorého od 18. mesiacov vychovávali ako dievča, lebo bral sestrine hračky. Rovnako mama a otec Wrenny z Kanady sa rozhodli, že ich dcéra bude chlapec, lebo sa tak vraj cíti. Škola jej preto umožnila prezliekať sa v chlapčenských šatniach. Ďalším prípadom je Manuel, ktorý sa vo svojich šiestich rokoch "vďaka" svojej mame stal dievčatkom Lulu - Argentína mu totiž priznala právo na ženské oficiálne dokumenty. (www hlavnespravy.sk)

Inzercia

Biblické hľadisko

Niekedy by sa naozaj zišlo viac empatie voči ľuďom, ktorí si homosexuálnu orientáciu nezvolili, ale sa tak narodili. Tolerantný dialóg má k láske bližšie než autoritatívne odsúdenie bez vypočutia a diskusie. Bolo by však zaujímavé vedieť, prečo kresťanský autor, ktorý napísal viac článkov na túto tému, v článku s názvom „Naozaj kresťanský postoj k registrovaným partnerstvám“, napísal „Skúsme sa nateraz vyhnúť analýze toho, čo o tom hovorí Biblia, základný inšpiračný zdroj kresťanov.“ (M. Koseček) Na základe čoho potom s takou istotu hlása „naozaj kresťanský postoj“? Ak sa k niekomu máme správať podľa Kristovho príkladu, tak musíme spájať lásku k hriešnikovi s jasným pomenovaním a odmietnutím hriechu. Požiadavka apoštola Pava hlásať pravdu, učiť a napomínať „vhod i nevhod“, v dnešnej reči znamená aj bez politickej korektnosti. Ježiš poslal učeníkov do sveta aj na to, aby iných učili zachovávať taký životný štýl, ktorý On vyhlásil za najlepší.

Ovocie kresťanského životného štýlu

Hlásateľmi kresťanského životného štýlu sú misionári a rehoľníci, od apoštolov, cez sv. Benedikta, Cyrila a Metoda, sv. Františka a mnohých ďalších až po Matku Terezu, s ich učeníkmi a nasledovníkmi. Títo podstatnou mierou prispeli k budovaniu európskej kultúry a zmyslu pre sociálne cítenie, ktorý je omnoho väčší než v iných kultúrach. Tento kresťanský životný štýl je podstatne humánnejší než životné štýly, ktoré nahradil a premenil. Otrokárstvo a arény antického Ríma, barbarské násilie kmeňov, ktoré rozvrátili rímsku ríšu, desaťtisíce ľudských obetí amerických Aztékov. Antická demokracia platila len pre vybranú skupinu občanov, ale nie pre ženy a otrokov. Princíp rovnosti všetkých občanov v dnešnej demokracii je ovocím kresťanstva.

Stret kultúr po objavení "Nového sveta" priniesol aj niečo, čo bolo dosiaľ a v iných kultúrach nemysliteľné: sebakritiku a filozofickú reflexiu kresťanov o vlastnej kultúre a správaní. V nej dospeli španielski teológovia k základom moderného medzinárodného práva. Prví v dejinách hlásali rovnosť ľudskej dôstojnosti a práv bez ohľadu na rasu, náboženstvo a sociálny systém, lebo verili v existenciu "prirodzeného zákona etiky, ktorý by ani nezávisel od kresťanského zjavenia ani mu neprotirečil, ale stál by samostatne.“ To neuznávajú islamisti podnes a neuznávali to ani ateistickí nacisti a komunisti. Na týchto kresťanských základoch a poučení z protikresťanských totalitných diktatúr 20. storočia stojí Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN.

Diskriminácia, tolerancia a sociálne dôsledky

Ústavné definovanie rodiny ako zväzku muža a ženy, ktoré navrhuje KDH, nikomu neberie slobodu zvoliť si partnerský vzťah a životný štýl. Prirovnávať postavenie homosexuálov u nás k prenasledovaniu kresťanov počas komunistickej diktatúry je nepravdivým hrubým zavádzaním. Ani zákony, ani bežná prax im nebráni slobodne cestovať, študovať, zamestnať sa, stretávať, čítať a vydávať knihy, podnikať a dokonca ani robiť verejne reklamu svojmu životnému štýlu. Jediné čo nechceme je, aby oni a ich životný štýl dostali privilégiá ako komunisti. Nechceme aby štát ich postoje a ideológiu dával pri výchove za vzor našim deťom, a aby inač zmýšľajúcich diskriminoval, ako sa to už deje vo viacerých krajinách. Tak ako nemôže mať v cestnej premávke každý privilégiá sanitky a požiarnikov, nemôže mať ani každý vzťah či partnerstvo pozitívnu diskrimináciu normálnej rodiny.

Väčšina médií diskriminuje „tradičných“ a kresťanských autorov tým, že im dáva podstatne menší priestor než „dúhovým“, ktorí sú aj v interentových diskusiách omnoho agresívnejší a netolerantnejší. Hollywood produkuje mnoho filmov, ktoré nepriamo propagujú neveru a striedanie partnerov, ale takmer nič o tom, ako veľmi tým trpia deti. Pri transexuálnych a homosexuálnych partnerstvách je to ešte horšie. Ich požiadavka „práva na adopciu detí“ je protisociálna, nedemokratická a nehumánna, lebo dieťa nie je objekt ale subjekt práva, nie je „niečo“ ale niekto.

Výchova, ktorú pod nálepkou tolerancie a rodovej rovnosti presadzujú aj „odborníci“ ako O. Pietruchhová a R. Uzel vedie k strate morálnych a sociálnych zábran a orientácie. Dôsledkom tohto životného štýlu sú nielen vyššie opísané skutočnosti, ale aj jedinci ľahšie manipulovateľní reklamou, totalitnými ideológiami a populistickými politikmi. Spolu s konzumným materializmiom to vedie aj k takému poklesu pôvodného obyvateľstva Európy, ktorý smeruje k jeho prečísleniu islamistami. Potom sa už naše deti, ženy a homosexuáli môžu tešiť na iné diskusie o životnom štýle, tolerancii a ľudských právach.

Odporúčame

Blog
Rodina a súdy verzus KDH a Smer-SD

Rodina a súdy verzus KDH a Smer-SD

Opozičné KDH sa dohodlo s vládnym Smerom o zmenách Ústavy SR v justícii a ochrane rodiny. Liberálna SaS to nazvala bezohľadným kupčením, a podobne vyznieva aj väčšina komentátov, blogov a diskusných príspevkov denníka Sme. Je to veľmi povrchný alebo zaujatý pohľad, lebo politické dohody vrátane komp...

Blog
Za zdravie a Božiu milosť pre arcibiskupa Róberta

Za zdravie a Božiu milosť pre arcibiskupa Róberta

Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, metropolita, predseda KBS Mons. Mario Giordana, arcibiskup, apoštolský nuncius v Bratislave 3. marca 2014 Vaše Excelencie, obraciame sa na Vás my, najbližšia rodina arcibiskupa Róberta Bezáka (rodičia a sú...

Blog
Kňaz a politik Andrej Hlinka bude mať internetovú stránku

Kňaz a politik Andrej Hlinka bude mať internetovú stránku

Na Slovensku má len veľmi málo osobností z našej minulosti internetovú stránku, ktorá by podrobne mapovala ich život. Nehovoriac o tom, že takýmto stránkam chýba objektívny a vyvážený pohľad. Zmeniť to má nový internetový projekt AndrejHlinka.sk, ktorý prinesie informácie o významnom slovenskom poli...