Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. marec 2021

Takto vyzerá derniéra premiéra

Сделайте Словакию снова великой! - alebo ako sme sa za (takmer) rok dostali k možnému pádu vlády.
Takto vyzerá derniéra premiéra

Od vymenovania terajšej slovenskej vlády neubehlo ešte ani plných 12 mesiacov a na stole je už rekonštrukcia vlády. V čase písania tohto článku sa strany Za Ľudí a SaS rozhodujú o zotrvaní vo vládnej koalícii po "tajnom" nákupe vakcín Sputnik V zo strany premiérskej strany OĽaNO a jej lídra Igora Matoviča.

Odpusťte mi prosím, môj výraz, ale ako sme sa sem, dopekla, dostali?

Pred necelým rokom bolo všetko inak. Diskutovalo sa o rovnomernom rozdelení rezortov, novom zložení parlamentu a programovom vyhlásení vlády a mimo iného aj o tom, že táto vláda má jeden z najsilnejších mandátov v histórii Slovenska - s pohodlnou ústavnou väčišnou v Národnej rade.

Dokonca aj po obrovskej hrozbe korona-krízy hneď po nástupe do funkcie sa nová vláda preukázala ako funkčná, a leto sme si užívali ako jedna z najlepších krajín na svete. Diskutovalo sa o pláne obnovy či mnohých plánovaných reformách (za zmienku stoja najmä súdna a dôchodková) a vyzeralo to, že vláda bude s istotou vládnuť až do konca volebného obdobia - na zahodenie pohodlnej pozície pri moci určite nestačili také "malé" problémy ako plagiátorstvo dvoch ústavných činiteľov či dokonca aj ministra školstva. Reformná vláda mala našliapnuté podpísať sa v dobrom svetle do histórie Slovenska.

Dnes sme však niekde úplne inde - za 180-stupňovou zákrutou, ktorej drastickosť čakal a predpovedal málokto. Áno, v lete sme počúvali predpovede o druhej vlne koronavírusu, o nutnosti opakovania opatrení z jari a hrozbách plných nemocníc, no na jeseň sme sa my, občania, rovnako ako aj naša vláda stali obeťami nášho vlastného úspechu. A dnes, v marci 2021, sme tam kde sme - na prvých priečkach nelichotivých rebríčkov so štatistikami týkajúcimi sa COVIDu-19.

Účelom tohto článku nie je zaoberať sa tým, kde presne nastala chyba či čo sa mohlo urobiť lepšie - na túto tému bolo napísaného až-až. Skúsme sa radšej zamyslieť nad faktom, že vláda, ktorá prišla do funkcie s rekordnou podporou vo voľbách čelí univerzálnej kritike zvonka aj zvnútra a po menej ako roku jej skutočne hrozí rozpad, pričom niekoľko poslancov už vládnu koalíciu opustilo. Ako sme sa sem teda dostali?

Pre odpoveď sa musíme pozrieť na hlavnú hybnú silu diania v (nielen slovenskej) spoločnosti: na emócie - a obzvlásť to, ako s nimi pracuje náš premiér. Emócia hnevu, znechutenia a znepokojenia totiž rozhodla o výsledku volieb 2020. Dostala na prvú priečku medzi stranami hnutie, ktoré sa zaprisahalo bojovať s korupciou, ktorá Slovensko tak dlho trápila (trápi..?). Igor Matovič, ako líder tejto f̶i̶r̶m̶y̶ strany ako prirozdený marketér s touto emóciou pracoval nádherne - až ho to dostalo to premiérskeho kresla.

Emócie sú však to, čo sa vláde (a obzvlášť premiérovi) v druhej vlne tak bolestivo vypomstilo. Kým v prvej vlne pozícia "spasiteľa" v akejsi svätej vojne proti vírusu zabrala, ustavičné hľadanie zázračných a veľkolepých riešení na jeseň a v zime počas toho, ako sa situácia stále viac vymykala spod kontroly zapríčinilo, že hnev a znechutenie, ktoré Igora Matoviča k moci dostali, sa premenili na jednoduchšiu, oveľa silnejšiu emóciu: Strach. Horror Mortis.

Inzercia

To je jeden z dôvodov prečo strašenie návratom mafie na Slovákov už až tak nezaberá: Hnev na prechádzajúce vlády bol silný, no tragický neúspech v boji s koronakrízou, neustále hľadanie iných vinníkov a absolútny nedostatok akejkoľvek sebareflexie zo strany premiéra sú oveľa hmatateľnejšie - ide predsa o životy. Dovolím si povedať, že každý z nás pozná niekoho, kto už COVID mal. Táto kríza prenikla hlboko do našich každodenných životov a strach s ňou spojený sa stal súčasťou našej reality. A nech sú jeho prejavy akékoľvek, stále sa najjednoduchšie spája s osobou premiéra - toho, ktorý chcel byť spasiteľom a skončil na pozícii jedného z najpolarizujúcejších politikov posledných rokov.

Predsa len, neustále ukazovanie prstami na koaličných partnerov, ich zbavovanie sa zodpovednosti, ľahostajné narábanie s pravdou a faktami a najmä vlny obvinení a výčitiek, ktoré občania v časoch najväčšej historickej krízy od druhej svetovej vojny naozaj počúvať nepotrebujú, sa odzrkadľujú vo vrcholovej politike - dnes ide o všetko a reálne hrozí, že koaličný dom, ktorý ešte pred rokom vyzeral tak pevne, sa rozpadne ako jednoduchá stavba z karát, rozdúchaná jeho vlastnými budovateľmi.

Sputnik V je v tejto dlhočiznej ságe emočného pekla len poslednou rozbuškou, ktorá môže tento koaličný projekt finálne potopiť. Samo o sebe nejde o dosť dôležitú tému, aby spôsobila pád vlády, no v kontexte posledných mesiacov a momentálnej situácie to ako zámienka na nájdenie akéhokoľvek riešenia tejto krízy v rukách menších koaličných partnerov bude stačiť až-až. Igorovi Matovičovi sa s ďalšou "veľkolepou" tlačovkou na Košickom letisku dosť možno podarilo konečne prekročiť čiaru, ktorá SaS a Za Ľudi donúti povedať, že stačilo. Stačilo zahrávania sa s emóciami.

Zatiaľ nevieme, ako koaličná kríza dnešných dní skončí. Predčasné voľby sa stále nemusia stať realitou, vláda môže dovládnuť v rôznom zložení, no jedno je jasné: Zahrávanie sa s emóciami nás dostalo do bodu spoločenskej krízy.

V tejto kríze ide o životy a dôveru ľudí v inštitút politiky ako takej. Preto je jasné, že spôsob, akým je komunikované s verejnosťou sa musí zmeniť - inak riskujeme stratu nádeje na akékoľvek rozumné vládnutie na roky dopredu.

Takto vyzerá derniéra premiéra - minimálne jeho vzťahu s verejnosťou.

Pretože takto to už ďalej ísť nesmie.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.