Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. marec 2014

Voľby 2014 - 75 rokov po 14. marci 1939

Deň pred tohtoročnými prezidentskými voľbami si pripomíname 75. výročie vzniku vojnového Slovenského štátu. Podobne ako vtedy, aj teraz ide o demokraciu, spravodlivosť, morálku a kultúrnosť Slovenska. 14. marca 1939 hlasovalo niekoľko desiatok ľudí pod tlakom totalitnej mocnosti, 15. marca 2014 budú...

Deň pred tohtoročnými prezidentskými voľbami si pripomíname 75. výročie vzniku vojnového Slovenského štátu. Podobne ako vtedy, aj teraz ide o demokraciu, spravodlivosť, morálku a kultúrnosť Slovenska. 14. marca 1939 hlasovalo niekoľko desiatok ľudí pod tlakom totalitnej mocnosti, 15. marca 2014 budú slobodne rozhodovať všetci občania. Aj tí, ktorí zostanú doma. Výsledok a budúcnosť bude závisieť aj od toho, ako sa Slovensko poučilo z minulosti.

A. Hlinka verzus A. Hitler

Andrej Hlinka 15 rokov po vzniku ČR vo svojom „Odkaze slovenskému národu“: „Štátny prevrat v r. 1918 bol najradostnejším okamžikom môjho života. Vznikom Československej republiky splnila sa moja túžba a ožili nádeje národa. Československý štát vznikol spoločnou zahraničnou a domácou prácou Čechov a Slovákov, preto želám si úprimne, aby bol trvalou vlasťou slovenského národa....“. (Slovák 30.9.1934) Keď sa Hitler, dostal k moci, prvým štátnikom ktorý ho navštívil bol predseda vlády Maďarska Gy. Gombos. Zhodli sa, že ČSR tvorí najväčšiu prekážku pri "budovaní" novej Európy, a treba ju rozložiť. V roku 1936 navštívil A. Hitlera M. Horthy, hlava maďarského štátu, a rozvíjal myšlienku útoku na ČSR s cieľom "odstránenia rakovinového nádoru zo srdca Európy". Výsledkom tohto ťaženia bola Mníchovská dohoda z 29. 9.1938, ktorou Československo stratilo s veľlkým územím aj 40% priemyselnej produkcie. 2.11.1938 Nemecko vo Viedenskej arbitráži rozhodlo, že Slovensko odovzdá Maďarsku 10390 km2 územia. To bolo vyše 20% územia vrátane najúrodnejšieho, tak že výrazne klesla poľnohospodárska produkcia. ( pšenice o 31%, kukurice o 53%, tabaku a vína o 72%)

14. marec 1939

Pavol Čarnogurský, ktorý bol v r. 1938-45 poslancom snemu Slovenského štátu, v knihe „14. marec 1939“ píše ako Tiso referoval o svojej návšteve u Hitlera : „Hitler ... vo svojom priestore nestrpí ohnisko nepokojov. Tento priestor pre Ríšu siaha po Karpaty. … Tiso nám potom hrozivým hlasom, … a zúfalým tónom opakoval Hitlerovu vetu: Ako protiopatrenie proti maďarským zámerom musíte urobiť len jedno: musíte vyhlásiť slovenskú štátnu samostatnosť, ale blitzschnell !Po tomto nemeckom slove sa Tiso nadvihol a povedal nám : Všetko, čo mi Hitler, Ribbentrop a všetci Nemci hovorili, je závažné, ale nič proti tomu jedinému: blitzschnell! Teda nerozhodovať, lebo niet o čom rozhodovať. Otázka života a smrti je v tom, či ešte chytíme čas‘.“ Píše že myslenie poslancov bolo ovplyvnené aj dlhotrvajúcou hrozbou maďarského iredentizmu, a že „Každý z nás vedel, že odhlasovaním slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“ Takto vznikol 14.3. 1939 samostatný Slovenský štát (SŠ).

Zakrátko sa dostalo asi 60% slovenského priemyslu do nemeckých rúk. Začali tu platiť norimberské rasové zákony, na základe ktorých boli tisíce ľudí obratých o majetok a základné ľudské práva, a vyvezené za hranice.

Diplomacia a zahraničná politika

Na druhý deň po vyhlásení Slovenského štátu Nemci obsadili Čechy a Moravu. E. Beneš, ktorý po Mníchove 5.10.38 odstúpil a odletel do Británie, tam v r. 1940 vytvoril č-s exilovú reprezentáciu, ktorú Británia uznala 21.6.1940.

23.3. 39 podpísala slovenská vláda Ochrannú zmluvu, ktorá ju zaväzovala koordinovať svoju politiku so záujmami a potrebami Nemecka. (podobne ako bolo komunistické Československo podriadené záujmom ZSSR) Napriek tomu už v ten deň začalo Maďarsko obsadzovať ďalšie slovenské územie - 1697 km2. V septembri 1939 sa slovenská republika zúčastnila ťaženia proti Poľsku, v r. 1941 nemeckého útoku na ZSSR, kde padlo asi 2500 mužov, 12.12.1941 vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

Slovensko nadviazalo diplomatické vzťahy s 27 krajinami, z ktorých iba 14 vyslalo do Bratislavy diplmatických zástupcov. Okrem spojencov Nemecka to boli štáty ako Kostarika, Libéria, Siam, Čína ...

Vatikán a Slovenský štát

Vatikán považoval mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku, zatiaľ čo veľmoci ju vyhlásili za neplatnú až po vypuknutí vojny. Pápež po Mníchove cez britského veľvyslanca odkázal Chamberlainovi, že považuje za neslýchané, akým spôsobom bolo okyptené Československo.

5. 6. 1939 oznámil vatikánsky Štátny sekretariát Ministerstvu ZV Slovenska, že Svätá stolica súhlasí, aby Slovensko ako mimoriadny vyslanec zastupoval K. Sidor a „súčasne upovedomuje MZV Slovenska, že Sv. Stolica pokladá J.E. Msgre Xavéra Rittera, ktorý zastával funkciu nuncia v Česko-Slovensku, za muža, ktorý pokračuje v plnení tých istých funkcií na Slovenasku.“ Ritter prišiel 15.7.´39 do Bratislavy a ubytoval sa v hoteli Carlton. Odmietol pohostinstvo jezuitského kláštora, lebo jeho predstavený sa príliš politicky angažoval. Minister Ďurčanský vytkol nunciovi, že Vatikán považuje Slovensko za zbytkový štát ČSR, navrhol konkordát a žiadal zmenu poverovacích listín pre nuncia. Ten požiadal o audienciu u Tisa, ktorý ho neprijal. Nuncius Ritter bez rozlúčenia opustil Bratislavu. Trvalo vyše roka, kým Vatikán poslal na Slovensko svojho zástupcu. Nebol to nuncius, ale iba nižšie postavený diplomat - chargé d´affaires G. Burzio.

Slovenský vyslanec vo Vatikáne, K. Sidor, ktorého v Berlíne považovali za nepriateľskú osobu, bol vo veľmi ťažkej situácii, keď musel obhajovať vládu pred kritickým pohľadom Vatikánu. Štátny sekretár kardinál D. Tardini to vyjadril: „Je to veľké nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. Každý chápe, že Svätá stolica nemôže zastaviť Hitlera. Ale kto pochopí, že nevie udržať na uzde kňaza?“ Už 12.9.1941 štátny seketariát Sidorovi oznámil, že „Svätá stolica prijala s hlbokým žialom správu, že aj na Slovensku … bolo zverejnené vládne nariadenie, stanovujúce zvláštne rasové zákony, … ktoré sú v otvorenom rozpore s katolíckou vieroukou.“ Burzio, ktorý ovládal češtinu, referoval pápežovi o dianí na Slovensku v správach, ktoré ho často netešili. Napríklad 31. 3. 1942 o deportácii židovských dievčat a žien od 16 do 25 rokov ako prostitútok do zázemia nemeckého frontu.

Inzercia

Bol Slovenský štát kresťanský?

Od vtedy až po dnes viacerí tvrdia, že tento štát bol kresťanský, a podľa toho ho oslavujú alebo odsudzujú. Slovami „Slovensko nie je katolícky štát“ odmietol predseda vlády V. Tuka 7.4. 1943 Burziom odovzdaný demarš Vatikánu kritizujúci politiku štátu v oblasti ľudských práv ako „protirečiacu katolíckym princípom“.

Kňaz a disident V. Jukl povedal, že kresťanský je „štát ktorý sa drží kresťanských zásad“, a to svojimi zákonmi aj v praxi. Povedal, že s pomocou T. Kolakoviča pochopili, že SŠ takým nie je. „Najmä stránka ideologická, lebo Nemecko sa riadilo ideológiou nacizmu a tento myšlienkový a politický systém bol cirkvou odsúdený. ... to bol taký novopohanský rasizmus … a s týmto nacistickým Nemeckom mal Slovenský štát dohodu o spolupráci a dokonca bol daný priestor pre šírenie tejto ideológie. … a jedna zložka toho systému bol aj postoj k židovskej otázke.“ … „Druhý takýto systém bol samozrejme komunizmus. To aj režim Slovenského štátu zdôrazňoval, že komunisti, ZSSR, je proste pohanský systém. A skutočne aj bol protikresťanský. Lenže to bolo jednostranné. Nacizmus sa neodsudzoval, – v záujme spolupráce s Nemeckom.“

„Svätá stolica len nerada a s ťažkosťami pripustila, aby bol Tiso prezidentom. Pravda, to sa nám po vojne aj vypomstilo, keď sa stále spájalo, že „klérus a fašizmus“ sú spojenci.“ … „Tiso zrejme chcel byť dôsledný a verný svojej línii spolupráce s Nemeckom až do konca vojny. To mu nakoniec prišlo draho, to bolo už aj politicky a vojensky hlúpe – a škodlivé... Bol v určitých veciach akoby zaslepený. Napríklad aj na osobný list pápeža Pia XII. reagoval odmietavo. To je taký dokument veľmi nepekný, ktorý svedčí o tom, že nebol ochotný ani Svätého otca počúvať.“ (V. Jukl, rozhovor s historikom M. Lackom, 20.6.1999 – www Postoy.sk)

Väčšina, istoty a bezprávie

Väčšina ľudí bola spokojná lebo „ Nevideli – alebo nesúdili – podľa mravných kritérií. Ale podľa toho, že tu bola istá všeobecná hospodárska istota … existencia akoby zaručená“. Pri arizácii „niektorí ochotne prijímali, že štát im dáva hotové podniky do rúk. To je to isté, ako privatizácia dnes. … Dostali podniky do rúk a mali sa dobre. Podobné bolo potom znárodnenie (po februári 1948) a napokon privatizácia (po r. 1990 a 1992).“ (V. Jukl)

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ 6.7. 2013 v Terchovej pripomenul, že dnes patrí „oblasť práva medzi najviac zdiskreditované v našej spoločnosti. … Po celé generácie sme boli svedkami toho, že sa právo kaličilo, že mu chýbal základný element – Božia bázeň.“ Aj v nedávnej minulosti „sme nie raz, krikľavo, ba až vyzývavo a rúhavo dávali právnu formu jasnému bezpráviu a nespravodlivosti. V štáte, o ktorom sme hovorili, že bude postavený na kresťanských základoch sme dokázali prijať kódex, ktorým sme časť občanov zbavili ich občianskych práv na základe ich rasy a náboženstva. Postupne sme ich najprv okradli – teda v dobovej rétorike zbavili hospodárskej moci – aby sme sa ich potom definitívne zbavili a poslali ich niekam preč, … bez možnosti návratu, tušiac, či netušiac, či nechcejúc vedieť, že ich tam niekto iný zbaví aj života. Mali sme na to zákon a pre vraj útlocitnejšie kňazsko-prezidentské svedomie možnosť udeľovania výnimky ... V prvom rade ale mnohí aj zdanlivo „poriadni veriaci“ v sebe objavili skrytú arizačnú chamtivosť, - a aby ju zakryli tak si povedali, že je správne a v duchu našich stáročných, folklórom posvätených tradícií „bohatým brať a chudobným dávať“. Neúcta k majetku iného, neúcta k osobe iného …“

Komunistická diktatúra

Po porážke nacizmu sa s právnou kontinuitou Československa vrátilo aj naše ukradnuté územie, s výnimkou podkarpatskej Rusi, ktorú zabral Stalin. ČSR bola po vojne jediným štátom východnej Európy, ktorý mal diplomatické styky s Vatikánom. 18.6. 1946 nastúpil na svoje miesto nuncius Ritter. Hneď po vojne začal tlak komunistov na uchvátenie moci. Generálny vikár trnavskej diecézy A. Lazík už vo februári 1947 v Ríme informoval o rastúcej proticirkevnej politike SNR a Komunistickej strany. Pápež jeho prostredníctvom nabádal slovenských biskupov k bratskej spolupráci s biskupmi Čiech a Moravy. 25.2.1948 nastúpila komunistická diktatúra, ktorá bola v mnohom horšia ako Slovenský štát, čo dokazuje aj fakt, že zatiaľ čo jeho ÚŠB (tajná polícia) mala v piatom roku svojej existencie, v r. 1944, spolu 144 zamestnancov, počet príslušníkov ŠtB sa šesť rokov po komunistickom prevrate, roku 1954, bol iba na Slovensku 3 – 4 tisíc mužov. (M. Lacko, ÚPN)

„Po skončení celosvetového vojnového šialenstva sme zmenili rétoriku, prihlásili sa k triednemu boju a proletárskemu internacionalizmu. Ani v zákonoch prijatých pod červenou hviezdou nebolo miesta pre Božiu bázeň. … bol u nás prakticky zlikvidovaný stav slobodných roľníkov. Slovo intelektuál, či inteligent sa stalo takmer nadávkou – dôkazom inteligencie malo byť papagájske opakovanie straníckych formuliek … rehoľníci a mníšky hnili vo väzniciach, dolovali urán alebo kŕmili dobytok, kňazi boli neraz zastrašení či spacifikovaní v mierových hnutiach. Mnohí si zvykli, a rezignovali, uspokojac sa s tým, že nehladujeme a ak držíme hubu a krok, tak raz za rok môžeme ísť s ROH na dovolenku do Rumunska. Modlitebné knižky v niektorých našich domácnostiach stáli na tej istej poličke ako stranícke knižky.“ (C. Vasiľ)

Vyhrá konečne demokracia?

Po páde komunistickej diktatúry v novembri 1989 „sme si povedali, že za minulosťou urobíme hrubú čiaru. A tak v našich nedávnych dejinách pribúdali hrubé čiary a rovnomerne s nimi ďalej hrubli aj naše mravy.“ (C. Vasiľ) Podstatne k tomu prispel zlepenec uctievačov slovenského štátu a bývalých komunistov pod vedením V. Mečiara. Oni s delením Ćeskoslovenska spôsobili aj prvé delenie a oslabenie KDH, vnútorne rozdelili národ aj Cirkev, a pôsobia aj v kauze odvolania arcibiskupa Bezáka. To kto a ako kládol základy dnešnej Slovenskej republiky, je príčinou toho, ako nedemokraticky funguje náš štát, jeho justícia, korupcia, verejná morálka a politická kultúra. Nástupcom a pokračovateľom vodcu tohto nacionalisticko-komunistického zlepenca je R. Fico. Politickou minulosťou, populistickým štýlom, postojom k Novembru 1989, aj osobou I. Gašparoviča, a ním do najvyšších funkcií menovaných sudcov a prokurátorov. Zvolí Slovensko po 22 rokoch štátnej samostatnosti za prezidenta konečne demokrata a nekomunistu?


Po kliknutí na mapu ju zväčšíte.

Odporúčame

Blog
Pomôžu kresťania Ficovi?

Pomôžu kresťania Ficovi?

Najnovšie informácie z katolíckeho prostredia, ktoré som dostal, zvyšujú pravdepodobnosť prieskumami predpovedaného víťazstva R. Fica. Ak sa to splní, tak to bude, podobne ako víťazstvo I. Gašparoviča v prezidentských a Ficovho Smeru v parlamentných voľbách, aj nemalou zásluhou niektorých kresťanov,...

Blog
Radosť z rodiny (preťať gordický uzel)

Radosť z rodiny (preťať gordický uzel)

Jeden z čitateľov môjho blogu ma vyzval, aby som napísal riešenia zo situácie, ktorú som predstavil v minulom článku. Venoval som ho gender šialenstvu hlavne v priestore Európy. Hoci v danom okamihu si skôr konečne uvedomujeme eskaláciu napätia v priestore Krymu. Situácia sa relatívne nezmenila....

Blog
Ako sme prišli o možnosť mať kresťanského prezidenta

Ako sme prišli o možnosť mať kresťanského prezidenta

Výsledky 1.kola volieb prezidenta SR sú už oficiálne známe a som si istý, že náladu mnohých kresťanov vie najlepšie vyjadriť tak známa veta a najmä našimi športovcami používaná veta: „Škoda, boli sme tak blízko...“ Cieľom v tejto chvíli nie je analyzovať, ako dopadli jednotliví kandidáti, ale skôr s...