Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. február 2021

Ján 9,1Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.

2Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“

3Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky...“ 6Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 7a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ ... On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“... 10Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ 11On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: »Choď k Siloe a umy sa!« Šiel som teda, umyl som sa a - vidím.“ 12Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

13Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. 14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ 16Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. 17Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ 18Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ 22Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy...

24Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ 25On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ 26Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ 27Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ 30Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči... 32Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ 34Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

Ján opisuje okolnosti zázraku veľmi zvláštne. Máloktorý zázrak, ktorý urobil Ježiš, je tak podrobne opísaný v Písme. Ani nie tak zázrak. To bolo „iba“ vyrobenie blata, natretie na oči a umytie očí v rybníku. Niekto by povedal: „Mágia.“ Ale všimnime si špecifické udalosti, ktoré sa diali okolo uzdraveného následne. Vyšetrovanie, nadávky, predvolávanie rodičov, ich strach, zastrašovanie bývalého slepca, jeho odvaha pri obhajobe Ježiša.

To, čo najviac dnešnému svetu chýba, je odvaha kresťanov obhajovať Ježiša v dnešnom svete. Sme poriadne zatlačení do kúta. Je nás cez dve miliardy. Myslím katolíkov, protestantov, pravoslávnych a ostatných východných kresťanov. Ľudí, ktorí veria v nejakého boha (islam, hinduizmus, budhizmus, šintoizmus, ...) sú ďalšie štyri a pol miliardy. Ľudí, ktorí sa nehlásia k ničomu, je cca miliarda, ateistov z toho asi 450 miliónov. Najviac v Európe a Japonsku.

Zdá sa, že vlažní či „kultúrni“ kresťania, ktorí predstavujú v tých 2,5 miliardách kresťanov výraznú väčšinu, nakoniec svoje kresťanstvo opustia a neodovzdajú ho svojim potomkom. My, ostatní, ktorí stále cítime silnú príťažlivosť ku Kristovi a chceme ho viac poznávať, budeme žiť v stále väčšej izolácii.

Budeme žiť v sekularizovanom prostredí, ktoré nám bude neustále zužovať priestor na verejné prejavy našej viery. Hoci nás asi nebudú trestať smrťou za nosenie krížika či odmietnutie potratu, budú nás trestať tým, že nás za to budú vyhadzovať z práce, že nás budú nútiť robiť vo svojich povolaniach činnosti, ktoré sú v rozpore s našim svedomím, (príklady sú u lekárov, zdravotníkov, sudcov, politikov, učiteľov, ale už aj u pekárov, cukrárov, majiteľov penziónov. Posledným výkrikom je jednodňové väzenie pre rodiča v Nemecku za to, že podporil na žiadosť svojej desaťročnej dcéry jej neúčasť na sexuálnej výchove. Sťažovala sa, že sa tam cíti zle. Ani kňazom už v niektorých krajinách nemôže veriaci byť. Viď prípad A. Greena vo Švédsku.

Uvediem jeden prípad, ktorý sa stal môjmu synovi v Kanade. Našiel si prácu v malej reštaurácii vo Vancouveri. Majiteľom reštaurácie bol Turek. Hneď v prvý deň v rámci obednej prestávky, keď sa v bočnej miestnosti pred jedením prežehnal, zhodou okolností ho zazrel zákazník, ktorý si pri pulte vyberal nejaký kebab. Zo zákazníka sa v tej chvíli vykľul homosexuál, ktorý sa cítil ohrozený vo svojich právach prítomnosťou katolíckeho personálu v reštaurácii, do ktorej zvykol chodiť. Zavolal si tureckého majiteľa a vyhrážal sa mu, že ak toho bigotného katolíka okamžite nevyhodí, tak nielen on ale aj jeho priatelia prestanú do reštaurácie chodiť. Majiteľ si predvolal môjho syna a oznámil mu, že on osobne proti kresťanom nič nemá, ale zákazník je pre neho viac. Preto syn okamžite skončil. Neviem ako vy, ale ja to považujem za výsmech slobode a demokracii zo strany prívržencov LGBT. A obzvlášť ma to trápilo ako rodiča, ktorý v tej chvíli nemal ako pomôcť svojmu dieťaťu, pretože medzi nami bolo viac ako 7 tisíc km. Našťastie môj syn našiel na druhý deň prácu v inej reštaurácii a ani sa neprestal prežehnávať pred jedlom.)

Budeme si musieť vybrať. Krista a jeho priateľstvo - alebo priateľstvo so svetom „úspešných“. Budeme postavení pred voľbu. A nie pred jedinú, bude to každodenná voľba, či sa vzdať kariéry alebo Krista. Niekedy to bude aj voľba, či sa vzdať poslednej možnosti zárobku v profesii, ktorá má ešte aký-taký status v očiach sveta, alebo či prijať (kvôli prežitiu) prácu aj pod našu „úroveň“, napríklad pri zametaní ulíc a podobne.

Inzercia

Ani Kristus nám v tejto situácii nič neuľahčí. Môže nám dať nádej na odmenu, silu veriť aj napriek prekážkam a ponižovaniu, motiváciu milovať aj nepriateľov, dokonca môže pre nás spraviť osobný zázrak a otvoriť nám oči, aby sme videli aj iné možnosti uživiť sa a zabezpečiť svoje rodiny. Ale nebude brániť tým, ktorí ideu oddelenia náboženstva od verejného života v súčasnosti dovádzajú do absurdna tým, že od verejného života oddeľujú kresťanov.

Tí budú neustále konfrontovať nás, ktorí sa odvážime prezentovať zázrak, ktorý pre nás urobil Kristus. Budú stále klásť otázky typu „ako môžeš veriť v 21.storočí?“, „ako môžeš slepo počúvať hlúposti tých, čo zneužívajú deti?“ (myslia tým iba kňazov, hoci drvivá väčšina zneužívania detí sa deje zo strany nevlastných otcov, deviantných príbuzných a iných úchylákov mimo kňazský stav, napríklad v učiteľskom stave, v rôznych formách náhradnej výchovy. A to nespomínam státisíce obetí sexuálneho násilia, ktoré sa deje pod záštitou OSN, keď vojaci tejto organizácie masovo znásilňujú ženy a dievčatá v krajinách, ktoré majú chrániť. Príslušné inštitúcie OSN o tomto vedia, ale nerobia proti tomu nič. Dokonca niektorí tvrdia, že chlapov treba nechať vybúriť sa. Tým v žiadnom prípade nezľahčujem vinu sexuálne úchylných kňazov a zodpovednosť ich nadriadených.) Určite zaznie argument o vede, ktorá všetko vysvetlila a to, čo ešte nevysvetlila, raz vysvetlí. Aj argument o chybách našich predchodcov v časoch stredoveku, argument o prítomnosti zla a nespravodlivosti ako dôkazu neexistencie Boha, lebo keby bol, tak by to vraj určite nedovolil. Zaručene zaznie mnoho iných argumentov či nadávok. Aj výsmech.

Ale možno človeku, ktorý zažil zázrak vlastného obrátenia, zázrak vlastného uzdravenia, zázrak očistenia vlastného svedomia, tvrdiť: „Ty si nič nezažil! Ty si iba vymýšľaš! Ty si nikdy nebol chorý! To je len halucinácia, klam, sugescia, podvedomie, sublimácia sexuálneho pudu či transformácia nespracovaného strachu zo zlého otca v detstve!?“

Možno. A je možné, že sa človek vzdá svojho presvedčenia. Keď je tlak veľký, mnoho ľudí si povie: „Možnože som naozaj ja ten, kto sa mýli.“ Ani rodičia niekedy nepomôžu a nepodržia svoje dieťa. Nechajú ho napospas tlaku a výsmechu. Lebo rodičia tiež strácajú svoju vieru a dôveru v Boha. Nakoniec zostane človek úplne sám. Preto nás Kristus chce spájať. Chce nám dať pocítiť, že aj keby nás bolo iba pár, nie sme sami. A nás predsa nie je iba „pár“. Cirkev je tu už 2000 rokov a prežila kadečo.

Cirkev je tiež rodina. Cirkev je matka. V Cirkvi je aj kúkoľ. Ľudia, ktorých by sme v rodine radšej nechceli. Ľudia, ktorí robia zlé meno Cirkvi. A niekedy svojim konaním a rečami škodia aj priamo mne alebo tebe. Hrajú sa na tých najspravodlivejších. Oni vraj vedia, čí sú učeníci. A druhých ponižujú, kastujú, súdia, odsudzujú, osočujú.

Ako je ľahko skĺznuť do takejto roly „spravodlivého“ sudcu! Súdiť druhých je také ľahké!

Ale skús milovať. Skús sa darovať. Skús šíriť zázrak Kristovej lásky, jeho uzdravovania, zázrak spolupatričnosti a súdržnosti v jeho rodine!

Odporúčame