Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. apríl 2014

Trinásť rokov, to nie je večnosť... (R.I.P. Bernard Pánči)

Počas Hanusových dní na Spišskej Kapitule (pred pár rokmi) som navštívil aj kňaza Bernarda Pánčiho v Charitnom dome. Chcel som sa osobne poďakovať nenápadnému hrdinovi, ktorého príbeh zaznamenala vtedajšia študentka Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku Dominika Semeňáková. Zhovárali sme sa, sedel ...

Počas Hanusových dní na Spišskej Kapitule (pred pár rokmi) som navštívil aj kňaza Bernarda Pánčiho v Charitnom dome. Chcel som sa osobne poďakovať nenápadnému hrdinovi, ktorého príbeh zaznamenala vtedajšia študentka Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku Dominika Semeňáková. Zhovárali sme sa, sedel som oproti nemu. V jednej chvíli vzal moju dlaň do svojich rúk, silno ju stisol a povedal slová, ktoré mu dodávali odvahu počas rokov väzenia: „Trinásť rokov, to nie je večnosť, to vydržíš!“ Kto mu ich povedal? Boli to slova jeho mamky, keď si v súdnej sieni vypočula rozsudok nad vlastným synom. Dotyk týchto dlaní cítim aj dnes, keď si čítam úmrtne oznámenie – na Veľkonočnú nedeľu vo veku 91 rokov nás Bernard Pánči predišiel do večnosti...

Žilina. 12. jún 1958. Rodák z Bieleho Potoku pri Ružomberku (nar. 12. 9. 1922), ktorý mal za sebou niekoľko kaplánskych miest v spišskej diecéze (Oravské Veselé, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Rabča) i vojenčinu v Pomocných technických práporoch, odsúdený za prítomnosti svojej mamky – matky deviatich detí. Z Bernarda sa stáva väzeň s číslom 3966. Väzeň odsúdený za vlastizradu, väzeň - brúsič skla vo Valdiciach u Jičína, väzeň, ktorý po príchode na slobodu v roku 1962 nemohol slúžiť ako kňaz. Nastupuje prácu robotníka v Lesostave a neskôr v ružomberských papierňach. Štátny súhlas získal v roku 1966 a plných 21 rokov spravoval farnosť Nižné Ružbachy. Tu k nemu chodievali mladí. Mia Lukáčová spomína na obetavú Terezku, ktorá mu pomáhala v domácnosti, na hrubé kamenné múry, záveje a kňaza Bernarda, ktorý sa brodil cez tie záveje za svojimi veriacimi. V osemdesiatich rokoch ho viackrát navštívila. Teda, nebola to zdvorilostná návšteva, spolu s priateľmi okupovali studenú faru niekoľko dní počas lyžovačky. „Jeho optimizmus, radosť... boli priam nákazlivé. Ráno si spieval, pri obede si spieval, večer si spieval. Bol stále plný radosti a života. A aj kolenačky by v tej zime šiel medzi tých, ktorým slúžil...“ Štátnej bezpečnosti jeho životné postoje prekážali. Skoro v každej z mesačných správ ŠtB z východného Slovenska (dnes uchovanej v Archíve bezpečnostních složek v Prahe) nájdeme jeho meno – meno kňaza, za ktorým prichádzali mládežníci i tzv. reakční kňazi. Pod krycím menom FANATIK ho evidovali vo svojich evidenciách ako preverovanú a neskôr nepriateľskú osobu. A rovnako, zdá sa, mohli pomenovať aj jeho rodnú sestru, ktorá v roku 1940 vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta. Bernardeta Pánčiová v roku 1975 založila združenie Rodina Nepoškvrnenej, čo v čase komunizmu bolo priamo nepredstaviteľné.

V roku 1987 bol preložený na faru v Spišských Matiašovciach. Bol to po don Javorskom druhý kňaz, ktorého som videl cestovať autobusom, keď som ešte ako študent cestoval zo Slovenskej Vsi do Kežmarku autobusovou linkou Spišská Stará Ves – Poprad. Mal otvorený breviár, alebo sa modlil ruženec. Neskôr slúžil sestrám sv. Vincenta v Močenku. Posledné roky strávil v Charitnom dome v Spišskej Kapitule.

Keď sa ma niekto pýtal na politických väzňov, odporúčal som im, aby navštívili Dp. Bernarda. Jeho životný optimizmus, napriek starobe a slabnúcemu zraku, bol stále nákazlivý. Naposledy ho takto navštívil televízny štáb talianskej televízie a pred týždňom známy slovenský fotograf (fotografiu zo stretnutia zverejním neskôr). Dp. Bernard Páči patrí k martýrom, ktorí ďakovali za to, že mohli trpieť za Krista. Nezabudnuteľné sú slová, ktoré pri spracovaní jeho životného príbehu zachytila Dominika Semeňáková: „Potom ma mal zabiť hrom ako kaplána, ako pétepák som sa mal utopiť, havaroval som na aute, ale Pán Boh ma vždy zachránil. Stále opakujem: Čím horšie, tým lepšie. Toto heslo sa mi veľmi osvedčuje: čím mám väčšie ťažkosti, tým to lepšie dopadne.“

Rozlúčka s Dp. Bernardom Pánčim, ktorý roku 1996 slúžil ďakovnú sv. omšu za 50 rokov kňazstva s bl. Jánom Pavlom II., bude vo Farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku o 10. hod. v stredu 23. apríla 2014, no Dp. Bernard už "dnes" vie, čo je to večnosť... R.I.P.

František Neupauer

PS: A ešte niekoľko slov od Dominiky Semeňákovej, ktorá sa zapojila do projektu, ktorý pokračuje už VI. rokov (www.november89.eu):

Inzercia

"Keď som pred troma rokmi mala po prvýkrát vstúpiť do malej izbietky v Spišskej Kapitule, mala som zvláštne pocity. Na chodbe nás čakal drobný kňaz s úsmevom na tvári. Vyžarovala z neho úprimná radosť z našej návštevy. Ohúrila ma do očí bijúca pokora a neutíchajúca radosť zo života. Po milom privítaní nám porozprával svoj životný príbeh..."

"Ak sme na začiatku prácu na projekte zobrali ako výzvu nielen pre seba, ale aj pre celú našu generáciu, chceli sme sa pokúsiť načrtnúť životný osud kňaza, vzácneho človeka, ktorý napriek nepriaznivým okolnostiam svojho života nezatrpkol. Pochopili sme, prečo je dôležité zachytiť životné osudy a spomienky na prvý pohľad obyčajných ľudí, ale neobyčajných v svojom konaní, keď sa o nich viac dozvedáme. A to chceme odovzdať ďalším, ktorí sa už nebudú môcť s nimi porozprávať. Preto čas, ktorý som strávila nad projektom, vyváži to, čo som získala: dôvod, uvažovať o vlastnom živote, o jeho hodnotách, o tom, že život sa dá prežiť čestne, bez egoizmu a s ochotou nezištne pomáhať iným a že v prípade Bernarda Pánčiho to nie je len preto, že je kňaz, ale že je hlavne neobyčajný človek."

Zdroj:

archív OZ Nenápadní hrdinovia

archív autora

http://cirkevruzbachy.webnode.sk/zivotne-jubileum-bernarda-panciho/

http://www.upn.gov.sk/filmy/bernard-panci-1922

Odporúčame

Blog
RTVS, príď si udrieť!

RTVS, príď si udrieť!

Vážený pán riaditeľ RTVS, chcel som v dnešný deň písať o kráse žien, ktoré si po Akcii K (likvidácia mužských kláštorov) zobrali za manželov tých, ktorým komunistický režim preordinoval (do istej miery) životné poslanie. Dnes, 13. mája na cintoríne v Šenkviciach, sme pochovávali jednu z nich, Máriu ...

Blog
Povinné očkovanie? Čo v diskusii chýba

Povinné očkovanie? Čo v diskusii chýba

Zdá sa, že vyjadriť názor na povinné očkovanie sa nedá bez toho, aby sa človek neocitol v nemilosti niektorého z táborov ľudí, ktorí sú paušálne za alebo proti očkovaniu. Napriek tomu sa o to pokúsim, a budem kritizovať oba tieto tábory. Pokiaľ ide o názorovú skupinu, ktorá je proti očkovaniu, nie ...

Blog
Katedra žurnalistiky hostí odborníkov na vzťah cirkvi a médií

Katedra žurnalistiky hostí odborníkov na vzťah cirkvi a médií

RUŽOMBEROK (25. apríla 2014) - Katedra žurnalistiky FF KU v Ružomberku organizuje v pondelok a utorok 28. a 29. apríla štvrtú z konferencií zameraných na vzťah médií a náboženstva. Tohtoročná má špecifický lingvistický rozmer a nesie názov Božie posolstvo – ľudský jazyk; možnost...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.