Zvolia kresťania Viskupiča?

Do malého mesta prišiel mladý protestantský pastor a založil nový cirkevný zbor. Farár a veriaci katolíckej farnosti sa veľmi potešili: „Vitaj, brat! Sme veľmi radi, že si prišiel. Do nášho kostola chodí sto ľudí. Mesto má však tisíc obyvateľov. Ak sa ti podarí osloviť a priviesť ku Kristovi niekoho z tých deväťsto, ktorí do kostola nechodia, alebo aspoň z tých šesťsto, ktorí sa pri sčítaní prihlásili k viere, ale ju nepraktizujú, budeme veľmi radi. A si u nás kedykoľvek vítaný. Veríme v dobrú spoluprácu!“ Starý kostolník sa však mračil a povedal farárovi: „To bolo hlúpe! Veď on neosloví len tých, čo nechodia do kostola, ale určite k sebe pritiahne aj niekoho z našich farníkov. A kto vie, či napokon naša farnosť aj nezanikne?“

Kresťania v oblasti ekumenizmu urobili od Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) veľký krok vpred. Vďaka Bohu už dnes nie je neobvyklé vidieť kresťanov z rôznych cirkevných spoločenstiev spolu sa modliť, úzko spolupracovať a priať si navzájom. Kresťanov v oblasti politiky tento krok vpred ešte čaká, politický ekumenizmus je ešte v plienkach. Mentalita starého ufrflaného kostolníka uvažujúceho stranícky je stále veľmi silná.

V posledných týždňoch sa vyrojili ufrflaní a ustráchaní kostolníci zo všetkých strán: „Kresťanské hlasy sa rozdelia. Stratíme mandáty. A do európskeho parlamentu (EP) sa pomocou kresťanských hlasov dostanú liberáli, zástancovia kultúry smrti, homolobisti!“

Nechcem polemizovať, ani sa hádať. Nemôžem však mlčať, keď sa prekrúca pravda, keď sa manipuluje a zavádza, keď sa používa heslo „účel svätí prostriedky“. Pokúsim sa odstrániť klapky na očiach a pozrieť sa na vec aj inak ako to nedávno prezentovali kádeháci najmä na portáloch Postoy a Hlavné správy. Pod ich vplyvom medzi kresťanskými voličmi vzrástla neistota, pochybnosť, šíria sa rôzne bludy. Zlé východiská, zlé závery.

Nejde mi len o aktuálnu situáciu pred eurovoľbami, ale aj o smerovanie kresťanskej politiky na Slovensku. Nechcem ani robiť kampaň. Ponúkam fakty a otvorenú diskusiu. Aby sme sa mohli rozhodovať rozumne, slobodne a bez strachu.

Najprv všeobecne:

1. Voľby do Európskeho parlamentu prebehnú už túto sobotu 24. mája 2014

2. Budeme vyberať 13 poslancov, ktorí budú zastupovať Slovensko v EP päť rokov.

3. Môžeme si vybrať kandidátku jedného politického subjektu, ktorý kandiduje v eurovoľbách (je ich 29!) a na nej zakrúžkovať dvoch kandidátov.

4. Preferenčné hlasy majú vplyv na poradie na kandidátke, keď kandidát dosiahne aspoň 10% hlasov odovzdaných pre subjekt.

A teraz konkrétne o relevantných kandidátoch:

1. Máme tu kandidátku KDH s tvrdením, že všetci kandidáti sú pre kresťanov prijateľní. Prvé dve miesta obsadili Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (doterajší europoslanci).

2. Ďalej je tu kandidátka OĽaNO. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti verní svojej filozofii oslovili mimovládne organizácie, ktoré mohli nominovať svojich kandidátov. Na kandidátke sú aj súčasní poslanci NR SR Jozef Viskupič (1) a Branislav Škripek (4). Pre kresťanov sú zaujímavé aj panie Raučinová (5) a Remišová (7) a pán Trnovec (11 – lebo má 11 detí).

3. O EP bojuje aj NOVA. Okrem poslancov slovenského parlamentu – Kolár (1) a Jana Žitňanská (2) – je tu napr. aj pán František Mikloško za KDS (3).

4. Rado Procházka zatiaľ so svojou stranou do EP nekandiduje.

Kde je pes zakopaný?

Tŕňom v oku je najmä kandidatúra Braňa Škripeka. Politická realita i prieskumy ukazujú, že OĽaNO je najväčším a možno jediným relevantným protivníkom KDH v súboji o voliča vo voľbách do EP. Podľa najčerstvejšieho prieskumu ho dokonca predbehlo a oba subjekty siahajú po dvoch mandátoch.

Najzdôrazňovanejším problémom/rizikom/zlom je možnosť, že OĽaNO získa iba jeden mandát a zároveň najviac preferenčných hlasov získa líder kandidátky Jozef Viskupič, resp. Braňo Škripek nebude mať dostatok hlasov, aby poskočil na kandidátke. A zároveň jeho hlasy budú chýbať KDH, ktoré tak môže prísť o jeden mandát (teraz má dva).

Po prvé, poslanec NR SR Jozef Viskupič nie je žiaden démon. Je to veľmi šikovný mladý politik, jeden z najaktívnejších poslancov, donedávna predseda poslaneckého klubu. Veľmi zbehlý v európskych témach, člen výboru pre európske záležitosti, s dlhodobým záujmom o európsku politiku. Zameriava sa najmä na boj proti korupcii a politickým nomináciám, transparentnosť, reformu politického systému. Je aj podpredsedom výboru pre kultúru a média. Milujúci manžel a otec dvoch detí. Presvedčený, že rodina je to najlepšie, ale každému treba nechať slobodu. Podľa našich šablón teda liberál. Hoci dal poslaneckému klubu prísľub, že o kultúrno-etických témach v EP nebude hlasovať, pretože je presvedčený, že tieto témy sa majú riešiť doma.

Po druhé, nebudú všetci liberáli Slovenska voliť Viskupiča! Majú predsa SaS, prípadne liberálov v NOVA. Tak ako sú podľa nárekov rozdelené hlasy kresťanských voličov, úplne rovnako sú predsa rozdelené aj hlasy liberálov.

Po tretie, vyberte si a zvyknite si. Momentálne sa na Slovensku vedie zápas o podobu politického systému. Ten súčasný produkuje partokraciu (vládu strán/straníckych centrál) a spôsobuje odtrhnutosť politikov a politiky od bežného života. My to chceme zmeniť. Napríklad, aby sme v týchto voľbách mohli voliť ľudí bez ohľadu na stranícke tričko (ako je to vo voľbách do VÚC a komunálkach), aj z viacerých kandidátok. Napr. Záborskú a Škripeka. Domáce KDH je ale zárukou, že nič takého neprejde. Ich neúprimné náreky nás neodradia od presvedčenia, že táto zmena je o to dôležitejšia!

Po štvrté, k demokracii patrí férová súťaž a riziko. To „hrozné“ riziko je v tom, že v najhoršom prípade sa do EP nedostane Mikolášik, ale iba Záborská. Uznávam, že pre dotyčného je to nepríjemné. Ale pre kresťanov? Alebo pre Slovensko? Tým nechcem povedať, že každý jeden hlas v EP nie je dôležitý. Chcem tým povedať, že boj o podobu politiky na Slovensku stojí za toto riziko!

Inak naše náreky budia dojem, že ide iba o fleky a stranícke značky. A to nejde dohromady s pojmami ako férovosť a česť. V súvislosti s tým mi prichádza na um scéna z filmu Robin Hood s Kevinom Costnerom. Po návrate do Anglicka je Robin prepadnutý presilou šerifových vojakov. S vypätím síl sa ubráni. Arab, ktorý mu prisahal záchranu života, sa kdesi bokom modlí k Alahovi. Keď skončí, je po bitke. Zadychčaný Robin na neho kričí a vyčíta mu: „Sľuboval si, že mi zachrániš život. A teraz, keď to potrebujem, kdesi zmizneš?!“ Arab (hrá ho Morgan Freeman) so stoickým pokojom odpovedá: „Čo kňučíš? Veď žiješ!“ Kolegovia, nekňučte, ale bojujte! Nie proti bratovi, ale o voliča!

Opäť sa vráťme k faktom: Vo voľbách do EP v roku 2009 boli Anka Záborská a Miro Mikolášik na treťom, resp. štvrtom mieste kandidátky. Preskočili a prekrúžkovali tak prvého Martina Fronca a druhého Jána Hudackého. Prečo je zrazu problémom, že Škripek je štvorka?

KDH si vybralo svoju dávku šťastia v minulých eurovoľbách. SDKÚ chýbalo k zisku tretieho mandátu necelých dvesto hlasov. Ten nakoniec takto získal práve Miroslav Mikolášik.

Iné tvrdenie hovorí, že Braňo by potreboval 40 000 krúžkov. Nie je to pravda. Odkiaľ sa to zobralo? Pravdepodobne niekto prenáša výsledky z parlamentných volieb spred dvoch rokov na tieto voľby. Tu ide však o úplne rozdielne situácie. Jofo (Viskupič) mal vtedy 42 871 preferenčných hlasov a Braňo Škripek 9601. V roku 2012 sa však kampaň robila na posledných štyroch a Jofa potiahol Igor Matovič. Je otázne, koľko hlasov bude mať v týchto voľbách on sám. Braňo bol v roku 2012 v politickom prostredí prakticky neznámy a bol na absolútne nepostupovom 63. mieste. Napriek tomu sa prekrúžkoval. Ak by OĽaNO získalo teraz toľko, čo KDH v roku 2009, Braňovi by stačilo na posun na kandidátke 8990 hlasov (10% hlasov hnutia). Pripomínam, že podľa prieskumov je pravdepodobné, že OĽaNO bude disponovať dvoma mandátmi. Ak budú ale kádeháci viesť antikampaň, možno bude len jeden. A získa ho Jofo.

Ďalší nezmysel: „Škripek je štvorka a pred ním jeden ultraliberál (Viskupič) a dvaja liberáli (Dubačová, Žarnay).“ O Jofovi som už písal. A ak sú Vierka Dubačová a Oto Žarnay liberáli, tak ja už potom neviem.

Z celého postoja KDH cítim urazenosť výhradného zástupcu, ktorému sa odvažuje v teritóriu pôsobiť neželaný konkurent. KDH však nemá patent ani monopol na zastupovanie kresťanských hodnôt. Práve monopol brániaci sa mladej, dravej a kreatívnej konkurencii spôsobuje úpadok a nízku kvalitu. A reči o riziku? Zaváňajú mi blízkosťou k mysleniu vyjadrenému sloganom „Ľudia si zaslúžia istoty.“

Vráťme sa k nášmu malému mestečku s katolíckou farnosťou a mladým protestantským pastorom, ktorý si dovolil založiť cirkevný zbor. Starý zamračený kostolník je výstižným obrazom kuvičích hlasov strachujúcich sa o vlastnú existenciu. Presný opak žičlivého pohľadu plného túžby a nádeje, aby sa kresťanská viera šírila ďalej. Ako hovorí sv. Pavol: „Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť“ (Flp 1,18).

Štandardní politickí kresťania vidia ohrozenie svojich dvoch mandátov. Nevidia však osemdesiat percent ľudí, ktorí sa volieb nezúčastňujú! Nevidia, že kresťanských/konzervatívnych voličov je tu úplne triezvo dvadsať päť percent! Boja sa len o seba.

Je oveľa ľahšie očierňovať kresťanských kandidátov na iných kandidátkach, ako sa pokúsiť prebudiť a zabojovať o nových voličov a nevoličov. Teraz tie najdôležitejšie čísla: v posledných eurovoľbách malo KDH 89 905 hlasov z 4 345 773 oprávnených voličov, čo je 2,07% dospelej populácie!!! O čom teda hovoríme? Že sa rozdelia 2 percentá kresťanských hlasov? Namiesto toho, aby sme zabrali a oslovili minimálne desaťnásobok kresťanských voličov?! Namiesto toho, aby sme zamerali pozornosť na 98 percentnú rezervu?!

Rozumiete? KDH v roku 2009 získalo jedného voliča z päťdesiatich. Štyridsaťdeväť nevolilo KDH alebo nevolilo vôbec. A my namiesto toho, aby sme mobilizovali a tešili sa z toho, že je tu niekto, kto osloví aspoň niekoho z nich a získa ich pre kresťanské hodnoty, kričíme: „Ukrižuj! Ukrižuj!“

A zase inými slovami: Ak mali kresťania od roku 2009 v EP dvoch zástupcov a je tu šanca na troch až štyroch, ale s rizikom, že KDH o jedného príde, tak je to dobré alebo zlé? Ide nám o Slovensko? O kresťanské hodnoty? Alebo o KDH?

V porovnaní Cirkvi a KDH je tu jeden dôležitý rozdiel. KDH nezaložil Ježiš Kristus, ani nedostalo prísľub nepremožiteľnosti a večnosti. KDH založil Ján Čarnogurský. Ten Čarnogurský, ktorý nedávno ...

Roztrieštenosť slovenskej politickej scény, aj jej konzervatívnej časti, mi v mnohom pripomína situáciu v cirkvi. Ježišova vôľa je jasná: Jednota (porovnaj Jn 17,21). Kto je však zodpovedný za to, že sme rozdelení? Vždy len tí druhí? Dokument Druhého vatikánskeho koncilu o ekumenizme hovorí, že je to „vinou ľudí z jednej i druhej strany“ (UR 3).

Kresťania z OĽaNO nie sú odpadlíci, ani exkádeháci ako mnohí iní. Naša cesta do politiky bola úplne iná. Nebola a nie je založená na súdení doterajších kresťanských politikov. Viackrát sme im prejavili vďačnosť, uznanie a úctu. A tak to chcem urobiť aj teraz.

Priatelia, chcem vás všetkých vyzvať k tomu, aby ste sa zúčastnili 24. mája volieb. Nezostávajte doma, ale zoberte svojich rodičov, priateľov, kamarátov a choďte voliť. Výber je široký. Aj vďaka nemu sa ťažko vyhovárať, že niet koho voliť. Slobodne a s odvahou krúžkujte kresťanov, o ktorých ste presvedčení, že vás budú dobre zastupovať. Nedajte sa zastrašiť a zneistiť. Výsledok bude stáť za to! Máme možnosť poslať do Bruselu viac kresťanov ako kedykoľvek predtým. Nepokazme si to!

Richard Vašečka

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo