Kontroverzná pravda o odvolanom arcibiskupovi

Odchod arcibiskupa Bezáka do talianskeho kláštora mal utíšiť kontroverznú diskusiu o jeho odvolaní. Tých, ktorí ďalej hľadali pravdu a spravodlivosť, niektorí obviňovali, že škodia cirkvi. Hrubé čiary za minulosťou sú však horšie. Teraz vyšla nová kniha „Pravda o odvolanom arcibiskupovi“ od Š. Laba SJ, ktorá sa predtým 2-3 mesiace šírila internetom. V knihe písanej konfrontačným štýlom sa skrýva aj dôležitá informácia zo zákulisia odvolania.

Autora si mnohí vážia za niekoľko dobrých kníh o Jánovi Pavlovi II.. Preto prinajmenšom v cirkevných kruhoch vzbudí záujem, u niekoho pochybnosti, a u viacerých nepokoj a rozhorčenie. Knihu datovanú 2014 venuje jezuita Šebastián Labo apoštolskému nunciovi na Slovensku M. Giordanovi, s vďakou za jeho „odvážny a statočný postoj v kauze zblúdeného a v postoji k Vám, žiaľ, i drzého arcibiskupa Róberta Bezáka.“ Autor v závere prosí čitateľov ktorí by mali k veci užitočné pripomienky, aby mu ich láskavo poslali. Knihu vydalo Ottovo nakladateľstvo s.r.o. niekoľko dní po smrti autora bez súhlasu Provincialátu Jezuitov.

Útočný a osočujúci štýl

Prvé čo udrie do očí je útočný štýl, v ktorom závažné obvinenia prevažujú nad vecnými faktami. Sila slov, vyvolávajúcich negatívne emócie voči obvinenému Bezákovi, je väčšia než kvalita argumentov, ktorými to dokazuje. „Tvoja tvár, vizáž, síce predstierala úsmev a spokojnosť, zdanlivo i radosť, ale v skutočnosti všetko to bola len úmorná divadelná a veľmi falošná hra.“ … „Odvahu mu diktoval priamo diabol“, keď v televízii, vraj „naznačil, že pápež nie je už svojprávny.“ Jednu z kritík Bezákovho vystúpenia Pod lampou končí obvinením z potupy Boha, schizofrénie, a toho, že spôsobil predčasnú smrť biskupa Baláža. Použijúc novú kategóriu cirkevného práva tvrdí, že „Bývalý emeritný arcibiskup Bezák je heretik.“

„Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, svätá Božia Matka, dobrá a plná milosrdenstva, ochráň svojho poblúdeného syna v zápase so zlým duchom a s jeho temnými silami, ktoré sa ho nateraz úplne zmocnili. Vytrhni im ho z ich ošklivých, páchnucich a smrtiacich pazúrov a priveď späť do lona Cirkvi, a vypros mu návrat k tvojmu Synovi, Ježišovi Kristovi, jeho i každého z nás a celého sveta Spasiteľovi. … Zbory archanjelov i anjelov a všetci svätí proste a bojujte duchovný boj za záchranu zblúdeného arcibiskupa Róberta Bezáka, aby sa vrátil späť do lona Cirkvi svätej katolíckej.“ Pripomína to rétoriku niektorých predkoncilových „inkvizičných“ kazateľov a útoky komunistických propagandistov proti nepriateľom Strany a socializmu.

Neobjektívne jednostranné

Druhá vec je zavádzajúco jednostranný výber prameňov a citovaných názorov. Na otázku, ako sa na knihe podieľa Ján Sokol, Labo odpovedal „On dodal materiál cez svojho bývalého tajomníka alebo ekonóma, ktorý mal o tom všetkom prehľad. ...Sokol sprostredkoval dokumenty k ekonomickej časti, ktorá sa týka jeho aj Bezáka." (čas.sk, 6.3.2014) Na dve a pol stranách cituje Labo článok "Odvolanie arcibiskupa Bezáka - dobrá správa" zo stránky monarchizmus.blogspot.sk, ktorá „háji záujmy monarchizmu a tradičného spojenia oltára a trónu" a „podporuje slávenie tradičnej tridentskej sv. Omše". Bezáka tam označili za "ultramodernistu". Labovi zrejme nevadí, že spojenie oltára a trónu je v rozpore s učením všetkých pápežov prinajmenšom od encykliky "Mit brenender Sorge" Pia XI. (1937), ktorá odsudzuje nacionálnym socializmom absolutizované uctievanie štátu a jeho vodcov. Citujúc "Dielňu sv. Jozefa“, ktorá brojí proti ekumenizmu a reformám II. Vatikánskeho koncilu, píše že „hystériu okolo Bezákovho odvolania" spustil „protikatolícky“ .týžeň v ideovej línii slobodomurárov. Bezáka podporovali „heretické skupiny“ a „ateistické ksichty“. Nič o podpore mnohých praktizujúcich a vzdelaných katolíkov, vrátane kňazov, i takých čo sa v časoch komunistického prenasledovania angažovali za slobodu cirkvi. Ani len nespomenul jasné vyjadrenia a svedectvá v prospech Bezáka od biskupov a rehoľníkov vrátane predstavených viacerých rádov.

Mnoho zbytočnej omáčky

V knihe nie je ani úplný zoznam známych dokumentov ku kauze, ale asi tretinu textu tvorí „omáčka“, ktorá má s pravdou o Bezákovi spoločné toľko ako veľkosť Zachejovho domu a príbuzní apoštolov s pravdou o Ježišovi. Cituje dlhé obviňujúce listy uverejnené napr. v časopise Svedectvo, ktorý nerešpektuje ani novinársku etiku tým, že odmieta uverejniť reakciu na osočujúci článok. V kapitole „inteligencia v radoch prívržencov heretika“ sú na štyroch stranách (interentová verzia) listy ľuďom, ktorí podporili Bezáka, v ktorých nie nič o Bezákovi. Nasleduje kapitola „Česká lobby v Tvoj prospech“, kde spomína „nezmyselné reči T. Halíka“, a cituje vyjadrenie kardinála D. Duku z 24.6.2013, a list v ktorom kritizuje toto vyjadrenie aj biskupa V. Malého.

Ako reakciu na Bezákove „tu a tam výroky o pápežovi Benediktovi XVI.“, ktoré však konkrétne neuvádza, na dvoch stranách chváli kvality Benedikta XVI., cituje iné osobnosti, ktoré Benedikta uznávajú, a knihu P. Seewalda o ňom. Po otázke „prečo vlastne prechádzaš na protestantskú vieru, pritom dosiaľ tajne, ba rafinovane?“ opisuje na dvoch stranách prípady konvertitov z protestantskej do katolíckej cirkvi v Nemecku.

„Katolík, či zatajený protestant?“

Veľká časť knihy je písaná formou listu Bezákovi a ďalším osobám. „Brat Róbert, ...Ty už od začiatku svojho biskupského úradovania si sa necítil vo svojom vnútri katolíckym kňazom, priznaj si to úprimne ..., ale myslel si i konal a jasne sa prejavil ako brat protestant, luterán či kalvín, alebo spoluverec istého Štefana Hríba, o ktorom sa nevie, kam patrí ….. Zdá sa, že práve on je Tvoj duchovný otec, hlavný poradca, ktorý teraz energicky vyzýva pod Tvojou záštitou založiť novú, tzv. očisťujúcu sa Katolícku cirkev, i keď najskôr by ste sa mali očistiť obaja od liberálnej spupnosti a vnútornej namyslenosti."

Dôkazom Bezákovho odpadlíctva má byť aj „sebavedomý, jemne ironický úsmev“ po Labovej kritike Bernarda Häringa. Alebo „Nekultúrne prevzatie darovaných a vzácnych kníh ... P. Seewalda: Benedikt XVI. Portrét zblízka“. Bezák „klamal a klame v dôležitých záležitostiach.“ - tým, že nesplnil Labovu prosbu a svoj sľub napísať do jeho knihy spomienku na Jána Pavla II. Z toho odvodzuje „Ty pápeža ako duchovnú hlavu katolíkov vo svojom srdci už dávno neuznávaš...“ Tým vraj Bezák dokázal, že už pri biskupskej vysviacke bol tajným prívržencom protestantizmu, čím „Kardinálovi Tomkovi si zničil jeho obdivuhodnú celoživotnú cirkevnú kariéru“.

Kacír na Pohode

Bezákovu herézu dokazuje aj kritikou jeho vystúpení na festivale Pohoda, a v televízii. Na viac stranách cituje iných kritikov, vrátane listov Doc. Š. Mordela. (Na jeden z nich som na www Postoy.sk,odpovedal článkom „Arcibiskup Bezák = kacír na Pohode?“ 17.7.2012) Mordel tam kritizuje aj biskupa V. Malého, tvrdiac že „neveriaci nepoznajú pravdu a nemajú nádej.“ Chybou týchto kritík, vrátane Labovej analýzy Bezákovho vystúpenia na TA3 je, že sa tam miešajú doslovné citáty s voľne prerozprávanými myšlienkami, všetko vytrhnuté zo súvislostí. Ostro kritizuje to čo Bezák „vraj spravil" a „naznačil". Niektoré Bezákove výroky sú zjavne interpretované ináč, ako boli myslené. Všetko vrcholí tvrdením, že Bezákovi odvahu „diktoval priamo diabol, ktorého duch Ťa mal v moci."

Niektoré Bezákove odpovede možno chápať ako nedostatočné využitie zriedkavej príležitosti, keď arcibiskup dostal priestor v televízii. Niektoré neboli presné v zmysle toho, čo učí a verí Cirkev. Niekedy sa možno príliš "znížil" na úroveň v týchto veciach nevzdelanej väčšiny. Ale na základe takýchto "dôkazov" by nikoho za heretika nevyhlásil ani Benedikt XVI., ani inkvizičný tribunál pred 300 rokmi. A pápež František vyzýva pastierov, aby viac vyšli medzi ľudí aj za cenu, že sa pri tom "zašpinia".

ŠtB a schizmatik Mikloško

R. Bezák stručne povedal, že v archívoch zistil, že asi 200 kňazov z diecézy bolo registrovaných ako spolupracovníci ŠtB, čo považuje za zradu Cirkvi. To je podľa Laba „bezbrehá pýcha a neuveriteľná samoľúbosť i chladný cynizmus.“ „Tie rečičky, ktoré teraz o Cirkvi trúsiš ako o plnej eštebákov, sú Tvoje lacné a smiešne výplody čiernej mysle, uboleného a zradného srdca a cynickej rétoriky. Človek môže nad takým zradným a nevďačným postojom oltárneho spolubrata roniť len horké slzy a nebeského Otca, úpenlivo prosiť o Tvoju záchranu.“

Otázkami o dôvodoch Bezákovho odvolania, a účasťou na modlitbe pred sídlom nunciatúry, ktorá „burcuje ľudí proti pápežovi," sa aj „Mikloško, bývalý veľký aktivista za právo na náboženskú slobodu v časoch komunistickej totality ... stavia na čelo schizmatického hnutia, ktoré rozbíja jednotu Cirkvi. Do schizmy už, žiaľ, Fero Mikloško upadol, aj keď zatiaľ ešte nie je vyhlásená."

Labo píše, že "skrachovaný politik" F. Mikloško, ktorý „je hlavým promótorom cirkvi novej, cirkvi Bezákovej", začiatkom 90. rokov listom žiadal v Ríme odvolanie arcibiskupa Sokola. „Ja skutočne nechápem, o čo mu ide, práve jemu, ktorý za komunizmu patril medzi katolíckych disidentov." Vysvetlenie je v liste pomocného biskupa D. Tótha z 10.12.1999 eštebákovi Š. Náhlikovi, ktorému J. Sokol zveril moc, aj keď nebol ani len oficiálnym zamestnancom úradu: „... Strhli ste na seba tú moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi. Vy spravujete majetok Arcibiskupského úradu (ABÚ), kým generálny vikár nepozná ani jedno konto.Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, že by ste čo len upovedomili generálneho vikára." Dáva mu vinu, že za tak priaznivých podmienok diecéza nemá kňazský seminár. „neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Tým trpí celá arcidiecéza, kňazstvo." Tento list Labo nespomína.

Čísla a peniaze

Labo uvádza najmenej dva nepravdivé číselné údaje. Tvrdí že ním uvedené dôvody Bezákovho odvolania rovnako vidí „najmenej 95 percent kňazov a drvivá väčšina veriacich Trnavskej arcidiecézy.“

Tomu protirečia názory a skúsenosti viacerých z čias úradovania J. Sokola a R. Bezáka, aj list biskupa D. Tótha z r. 1999, podľa ktorého „80 percent kňazov je proti spôsobom ABU, Náhlik jedná s nami ako s hlúpymi podriadenými, takisto Stančík, kňazi sú urazení spôsobmi arcibiskupa, len zachovávajú úctu..“

Cituje "známeho talianskeho vatikanistu", ktorého čítajú aj na Štátnom sekretariáte: „podľa záverečnej správy Bezák prepustil všetkých administratívnych zamestnancov arcidiecézy, ktorí tam boli za jeho predchodcu, a hmotné diecézne portfólio previedol na dve obchodné spoločnosti... Je fakt, že za niekoľko mesiacov, až pokiaľ vzťah s nimi nebol ukončený, tieto dve spoločnosti vyrobili arcidiecéze dlh vo výške takmer 600 000 eur, a tento dlh vidí Vatikán ako nenávratný“. Nezmýšľa sa, ako sa tento dostal k tajnej správe, a neuvádza, že už bola dokázaná nepravdivosť týchto tvrdení.

Dokonca aj Bezákovu vetu „Je možné, že sme šliapli na niektoré zmluvy, ktoré boli ,výhodné’, ako pre koho...“ interpretuje ako priznanie, že „otázne zmluvy“ podpísal Bezák. Na viac stranách rozoberá kauzu dedičstva po manželoch Garbovcoch – čo v nej Sokol urobil a čo kedy Bezák podľa neho povedal ináč ako mal vedieť.

Neposlúchol, neodstúpil?

Neposlušnosť pápežovi má byť podľa niektorých jedným z hlavných hriechov R. Bezáka. Keďže sa prejavila až po odvolaní, nemôže byť jeho príčinou. „Všetci, drahí oltárni spolubratia a priatelia laici, viete, že Róbert Bezák neposlúchol Svätého Otca a neodstúpil?" Takto s Labom hovoria viacerí. Jediným skutkom tejto neposlušnosti však bolo to, že Bezák nekonal podľa nunciom sprostredkovaného návrhu (nie pápežom podpísaného príkazu), aby si sám dal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. To Bezák nespravil, lebo nevidel žiaden primeraný dôvod. Druhou neposlušnosťou bolo to, že oznam o svojom odvolaní zverejnil o deň skôr, ako bolo určené. Odvolaniu a žiadosti aby opustil Slovensko sa podriadil.

Výmeny kňazov

Ako najzávažnejšia sa javí kritika výmeny kňazov a postoja k emeritným biskupom. Labo uvádza Sokolovu sťažnosť, ako ho Bezák „vykázal“ z niektorých priestorov. Bezákovo vysvetlenie ukazuje, že emeritný mons. Sokol sa príliš snažil zviditeľňovať, a zasahovať do riadenia diecézy. Úplne ináč než koná napr. emeritný pápež Benedikt. Person8lne zmeny robí občas, nielen pri nástupe do úradu, každý biskup. V Trnave to bolo možno väčšie z viacerých dôvodov. Odčlenením Bratislavskej arcidiecézy sa výrazne zmenšilo územie pôvodnej „Sokolovej“ diecézy. Administratívu tejto predtým niekoľko rokov fakticky riadil eštebák Náhlik. Napriek tomu, že po Bezákovom odvolaní neboli už takéto dôvody, už na tretí deň dostali viacerrí zamestnanci prepúšťacie listy v mene diecézy od právnickej kancelárie Čarnogurského ml., ktorá predtým zobrala od ABÚ 1,6 milióna eur odstupného.

Z Labovho opisu sa zdá, že Bezák robil niektoré výmeny príliš necitlivo, rázne a bezohľadne. Krikľavo zaujatá jednostrannosť celej knihy však vyvoláva veľké pochybnosti o jeho objektivite.

Stanovisko Spoločnosti Ježišovej

Podstatné je oficiálne stanovisko Jezuitov: "Služba zmierenia je jedným z hlavných poslaní Spoločnosti Ježišovej ... Toto poslanie jezuiti napĺňajú vernosťou Cirkvi, rešpektovaním rozhodnutí Svätého Otca a úsilím riešiť bolestné situácie v Cirkvi a vo svete v duchu Ježišovho evanjelia. To si vyžaduje ducha vzájomnej lásky, úcty, pokoja a pravdy. Keďže táto kniha nespĺňa uvedené požiadavky, ani neprispieva k skutočnému zmiereniu, nemá rehoľné schválenie. Vyjadruje osobný názor a pohľad autora, a nie Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Povzbudzujeme všetkých ľudí, ktorí úprimné hľadajú pravdu a spravodlivosť, aby namiesto ďalších kontroverzií hľadali cesty, ktoré rešpektujú vzájomnú úctu, pokoj a pravdu. ... ony dávajú reálny predpoklad na dosiahnutie túženého dobra pre všetkých." Jozef Šuppa SJ, viceprovinciál, Bratislava, 6. marca 2014

Knižka nie je nezaujatým hľadaním pravdy a spravodlivosti, ale súpisom názorov a pocitov jednej strany sporu. Viac než o skutočných chybách R. Bezáka hovorí o spôsobe myslenia istej časti slovenských katolíkov. Zviditeľňuje a prehlbuje jednu z príčin vnútorného rozdelenia našej cirkvi. Na niekoľkých riadkoch sa tam však skrýva informácia, ktorá, keď ju pochopíme, vnesie svetlo do pozadia a dôvodov odvolania arcibiskupa.

Bezák protislovenský

Už v lete 2012 som napísal, že k pravdepodobným dôvodom odvolania R. Bezáka patrí aj rozpor medzi ním a J. Sokolom v hodnotení vojnového Slovenského štátu a spolupráce s komunistami. To je tiež najhlbšie vnútorné rozdelenie slovenského katolicizmu. (http://www.postoy.sk/content/tragicky-paradox-slovenskeho-katolicizmu) Tento Sokolov názor zdieľajú viacerí, aj významná časť katolíckej emigrácie, ku ktorej patrí aj Š. Labo, aj kňaz, ktorý 1.3.2014 v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave vyvolal pobúrenie tým, že svojvoľne a urážlivo zmenil intenciu „za zdravie a Božie požehnanie pre arcibiskupa Róberta.“ Labo to v knihe potvrdil tým, čo uvádza ako jeden z hlavných hriechov R. Bezáka. V časti "Slovák, či národný bezdomovec?" píše : „Svojimi výrokmi o pohnutej histórii nášho slovenského národa si sa prejavil ako absolútny ignorant“ … „Ty si bol od prvých dní svojho pobytu v Trnave v duchovnej deformácii pána Hríba ako skalopevný Čechoslovák, protislovensky naladený, hoci, ako som si myslel, mal by si byť Slovák. Pán s Tebou a zlé preč. A v tomto protinárodnom postoji pokračuješ ....“ „Keď si sa vyjadril verejne spolu so svojím duchovným vodcom a otcom i patrónom, s majstrom Hríbom, o prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, a táral si čosi o fašistoch..., jeden starší a múdry pán, povolaním profesor, k tomu poznamenal: „To, že ten liberál Hríb, páchnuci náboženskou hnilobou, tak hovorí o Tisovi, dá sa pochopiť. Je to jeho názor. Ale že slovenský katolícky kňaz, dokonca biskup, trepe také marxistické nezmysly, to je na zaplakanie. Je to veľká negramotnosť, za ktorú sa treba hanbiť!“

Odkiaľ vietor fúkal

Vyhlásenie Apoštolskej nunciatúry v SR z 9.7.2012 hovorí, že Bezákovo odvolanie sa pripravilo „Na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v Trnavskej arcidiecéze.“ Labo ukazuje prečo tieto sťažnosti mali v Ríme takú váhu: „.... Mons. Štefan Vrablec si kritiku nenechával pre seba. Na rozdiel od mena Bezák meno Vrablec bolo známe aj v Ríme. Dokonca na najvyšších miestach, vrátane pápeža Benedikta XVI. (Vrablec v Ríme pôsobil veľkú časť života.) Nebolo treba veľa, aby sa o nových „spôsoboch“ komunikácie Bezáka s emeritnými biskupmi dozvedeli aj vo Vatikáne. Práve oni napokon zlomili obľúbenému arcibiskupovi väzy. Podcenil biskupov – dôchodcov. V tom sa František Mikloško zmýlil, …. Róbert Bezák doplatil iba na to, ako sa sám správal k druhým.“ Čiže slovenská národne orientovaná emigrácia, ktorá mnoho rokov žila v Ríme podporila J. Sokola a jeho blízkych v spore s R. Bezákom. O tom aký je Bezák protislovenský v Ríme asi nehovorili, lebo v názore na Slovenský štát, a spoluprácu s nacistami a komunistami sa títo zásadne rozchádzajú s postojom Svätej Stolice. Obvinenia vyjadruje známych 11 otázok, ktoré poľa nich sformulovala Vatikánska komisia, a ktoré sa veľmi podobajú na túto Labovu knihu.

Logické vysvetlenie

Dôvodov, pre ktoré môže pápež odvolať biskupa je málo. Kardinál D. Duka potvrdil, že arcibiskupa Bezáka neodvolali pre osobné morálne zlyhanie. Ani Š. Labo, a tí, čo mu dali informácie napriek úpornej snahe nedokázali Bezákovi žiadnu chybu v náuke, alebo správe diecézy, ktorá by bola primeraným dôvodom na odvolanie. Zostáva iba jeden, ktorý som 6.7.2012 označil ako veľmi pravdepodobný: hlboké vnútorné rozdelenie či kontroverzia v diecéze, ktorého vinníkom však vôbec nemusí byť odvolaný biskup. (http://www.postoy.sk/content/pozoruhodn%C3%A9-s%C3%BAvislosti-arcibiskupa-metoda-bez%C3%A1ka) To naznačuje aj list Benedikta XVI. slovenským biskupom z novembra 2012, kde píše o svojom úmysle „obnoviť medzi vami účinnú kolegialitu a usporiadané pastoračné riadenie v trnavskej arcidiecéze.“ Z diplomaticky formulovaného textu nie je jasné, či tým myslí iba/hlavne akt odvolania, alebo situáciu po odvolaní.

Z knihy sú teda zrejmé tri hlavné dôvody odporu proti Bezákovi, ktoré jeho odporcovia neriešili vnútrocirkevným dialógom, ale obvineniami a lobbingom v Ríme : 1. Bezákove rázne personálne zmeny v diecéze. 2. Jeho nový štýl pastorácie, z ktorého boli mnohí nadšení, ale niekomu veľmi vadil, 3. protichodné názory na politiku, zvlášť na Slovensko-štátnu minulosť, Československo, a spoluprácu s (bývalými) komunistmi a eštebákmi. Pravdepodobnosť, že Bezák prerušil aj niekoho pochybné kšefty sa s tým skôr dopĺňa ako vylučuje. (Nie sú však dôkazy, že by to boli peniaze pre Vatikán, skôr sú to spôsoby na Slovensku bežné pri štátnych zákazkach.)

Na záver si dovolím citovať pápeža Františka: „Veľmi ma preto trápi, keď sa v niektorých komunitách a dokonca medzi zasvätenými osobami stretávam s rôznymi formami nenávisti, rozdelenia, ohovárania, pomsty, žiarlivosti, túžby vnucovať vlastné ideje za každú cenu až k perzekúciam, ktoré sa podobajú neúprosnému honu na čarodejnice. Koho chceme evanjelizovať týmto konaním?“ (Evangelli gaudium, 2013)

poznámka:
Tento text som začal písať v apríli 2014, po prečítaní internetového „vydania“ Labovej knižky. Písanie som prerušil v čase volieb. Keď som to mal na 95% hotové, dozvedel som sa, že p. Š. Labo zomrel. Z úcty k nemu, a snahy nerozmazávať kauzu som to nepublikoval. Keď však Labova práca vyšla aj knižne, z úcty k pravde a spravodlivosti som to musel aspoň takto zverejniť.
P.M. 11.6.2014

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo