Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. február 2021

Pán Krajniak trepe a klame

Jeho vyšinutú požiadavku o otváraní kostolov nechám bokom. Budem reagovať len na jeho veľkohubé reči o tom, koľko peňazí rozdal počas výkonu svojej funkcie ľuďom, ktorých finančne postihli opatrenia vlády počas súčastnej pandémie.

V tejto súvislosti považujem dokonca za hyenizmus, keď na svoju marketingovú kampaň ohľadne jeho "pomoci" využíva verejnoprávne médium Rozhlas a televíziu Slovenka platenú daňovými poplatníkmi. Akoby mu nestačilo, že jeho a jeho nezamestnateľných kamarátov takisto platia daňoví poplatníci.

Ale teraz niečo k tomu jeho rozdávaniu. Pán Krajniak uvádza dve čísla raz je to 900 000 miliónov eur a raz 1,3 miliardy. Podstatné je to, že pán Krajniak si pletie dojmi s pojmami. On nič nerozdáva, nie je majiteľom fabriky ani poľnohospodárskeho družstva. Apríl bude mesiac, keď len živnostníci odvedli počas roka, po voľbách, na povinných odvodoch štátu viac ako 1,4 miliardy eur a to som počítal len živnostníkov, ktorí zamestnávajú sami seba, nepočítal som zamestnancov úspešných zahraničných spoločností, ktoré na Slovensku pôsobia a platia tu nemalé dane, myslím tým konkrétne IT spoločnosti, obchodné reťazce, banky a iné spoločnosti z tých najrôznejších odvetví. Z tohoto zoznamu samozrejme vynímam automobilový priemysel, ktorý dlhodobo parazituje na našej spoločnosti.

Takže pán Krajniak žiadne peniaze nerozdáva, ale doslova požiera a len malú časť občanom Slovenska vracia. To ako keby ste požičali nepodarenému kamarátovi 100 eur a o rok vám vráti 30.

Tieto veľkohubé reči pána Krajniaka sa nám pletú do života už dlho. Od mladosti sa plietol okolo politickej strany KDH v rôznych pozíciách. Mnohí ho poznáte ako aktívneho člena politicko-kleptomanského komanda Gorila. Tam však nezačínal. Pre tých Bratislavčanov, ktorý čo-to vedia o bratislavskom komunále, si spomenú, že pán Krajniak pôsobil ako asistent vtedajšieho viceprimátora Minárika za KDH v odbobí bačovania a masívneho rozkrádania a devastácie celého mesta počas primátorovania Ďurkovského. Vtedy mal prezývku "Milan Peňaženka". Prečo asi? To je dosť jasné.

A nielen to. "Milan Peňaženka" potom vlastnil kaviareň. A pozor! V tej nechýbal čašník, čuduj sa svete Peter Pčolinský. Kaviareň bola zo začiatku príjemná, najmä jej letná terasa a aj jej poloha blízko známeho kníhkupectva. Keď kníhkupectvo otvorilo vlastnú kaviareň, táto "U Križiaka" mala čoraz častejšie a veľmi rôznorodo určené otváracie hodiny až sa z nej stalo košpiračné miesto skrachovaných politikov. Tu mali pokoj a vymýšlali rôzne plány, ako sa dostať späť k peniazom. Podarilo sa.

Je jedno z akej strany, hlavne, že idú v jeho línii posledného križiaka. Aj toto by bolo na smiech, ak by to nebolo tragické. Pánovi Krajniakovi totiž vôbec nevadia "smerácke podržtašky", - asi preto ich veľa obyvateľov volá Smer Rodina. nevadí mu istý pán Guspan, pravá ruka bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku, nevadí mu poslanec Martin Borguľa, vedúca postava strany Smer v bratislavskom Starom Meste a predsedu smeráckeho klubu v mestskom zastupiteľstve hlavného mesta, nevadilo mu keď sedel v štatutárnych orgánoch spoločnosti Hotely mládeže, keď sa rozoberal mnohomilónový majetok po Socialistickom zväze mládeže - štátny teda náš. Pôsobil tam spolu s pánom Feikom, neskorším poradcom smeráckeho primátora Ftáčnika. O Feika sa tiež postarali, dnes pôsobí ako riaditeľ odboru komunácie u saskárskeho župana Drobu. Tá mládežnícka akciová spoločnosť skončila veľmi neslávne - tak aké neslávne mená tam pôsobili. Boli to časy, keď spolu s KDH raboval Smer.

Jedno je isté. Pán Krajniak je pohromou pre pre všetkých slušných a pracovitých ľudí na Slovensku. Nielen svojimi šialenými výrokmi, ale aj rovnako šialenými rozhodnutiami. Je ministrom na ministerstve kde sa zbieha množstvo peňazí, z ktorých tento pánko dennodenne rozdáva milióny rôznym častokrát pochybným organizáciam, len podľa jeho rozhodnutia a podľa rozhodnutia jeho súputníkov. A všetko to s jeho vlastnou arogantnou rozčúlenosťou. Stačí keď si pozriete Centrálny register zmlúv Slovenskej republiky, zaberie to síce pár minút, ale smútok a zúfalstvo bude trvať celý deň. Ak by do Centrálneho registra zmlúv nazrel každý volič na Slovensku, dnešné preferencie všetkých parlamentných politických strán dohromady by neboli ani 3 percenta. Lenže, koho potom voliť? 

Inzercia

Odporúčame