Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. september 2014

Vnútorné protiklady liberalizmu

Toto nie je nejaká teoretická esej o tom, odkiaľ prišiel a kam kráča liberalizmus. Chcem sa len podeliť s tromi aktuálnymi príbehmi, kde liberalizmus ukázal svoje vnútorné rozpory v praxi. Traja aktéri, ktorí sami sú promotérmi kultúrnej revolúcie vo Francúzsku, a ktorí narazili, alebo stále narážaj...

Toto nie je nejaká teoretická esej o tom, odkiaľ prišiel a kam kráča liberalizmus. Chcem sa len podeliť s tromi aktuálnymi príbehmi, kde liberalizmus ukázal svoje vnútorné rozpory v praxi. Traja aktéri, ktorí sami sú promotérmi kultúrnej revolúcie vo Francúzsku, a ktorí narazili, alebo stále narážajú na jej ideologické protirečenia.

O svojom tele rozhodujem ja

Ja mladá, inteligentná a ambiciózna. Patrí k obľúbeným členom vlády a dostala na starosť ministerstvo pre práva žien. Oblasť, v ktorej sa Najat Vallaut Belkacem videla, a v ktorej tak veľmi chcela prispieť k zlepšeniu postavenia ženskej populácie v spoločnosti. Prvý zákon z jej ministerstva prešiel, hoci vyvolal silnú spoločenskú polemiku. Bol podporovaný feministickými organizáciami a “de facto” zaviedol právo na potrat. Všetko v línii svojho programu, v ktorom právo disponovať svojím telom je základným právom.

Najat a jej tím rozbehli prácu aj na druhom zákone. Na začiatku sa mu hovorilo zákon o zrušení prostitúcie. Na konci mal byť tak lákavý titul prvej ministerky, ktorá zrušila toto najstaršie remeslo. Čísla poskytnuté opäť feministickým organizáciami boli presvedčivé. Vykorisťovanie žien, obchod s bielym mäsom, zničené životy mladých dievčat, atď. ... každý vie, že s tým treba niečo urgentne robiť. Ktosi potom dostal nápad, že kriminalizovať nemožno ženy a je treba trestať klientov, ktorí za takéto služby platia. Nechajme bokom klady a zápory tohoto nápadu. Problém nastal, keď odpor voči zákonu prišiel z vlastného tábora. Lebo nie všetky feministky si takto predstavujú riešenie prostitúcie. S rovnakým heslom ako v prípade zákona o potratoch - „moje telo patrí mne“ – chcú depenalizáciu prostitúcie. Podľa nich represia len zhorší situáciu a riešením má byť úplná liberalizácia. Najhlasnejšie sa proti zákonu ozvalo vedenie syndikátu sexuálnych pracovníčiek (mimochodom pravdepodobne jediný odborový zväz, ktorý ešte nikdy nevyhlásil štrajk) opierajúc sa o podporu viacerých feministických spolkov. Okrem iného aj Planning Familial, ako keby úspech plánovaného rodičovstva bol tesne spätý s rozvojom prostitúcie.

A tak sa pani ministerka so svojou polovicou feministiek bojujúcich za dôstojnosť žien a v úprimnej snahe pomôcť zneužívaným ženám ocitla zoči voči tomu istému argumentu, ktorý ony samé používajú v ostatných situáciách. Ich vlastné “kolegyne” vytiahli do boja proti navrhovanému zákonu, pretože keď sloboda, tak potom totálna, bez obmedzení a bez penalizácie. Postupne sa na ich stranu priklonil aj Výbor pre ľudské práva, z čoho by niekto mohol usúdiť, že zrušenie prostitúcie asi bude v rozpore s ľudskými právami. Bojovať proti zneužívaniu žien a pritom naraziť na odpor ľudskoprávneho výboru je asi to posledné, čo pani Najat očakávala. Nakoniec bol Senátom zákon pozmenený tak, že penalizácia klientov bola vyňatá a pouličné vábenie pracovníčok povolené. Chvályhodný zámer zrušiť prostitúciu sa nerealizoval, každý ďalej plne disponuje svojím telom v duchu programu ministerstva. Pri poslednej vládnej rošáde pani ministerka radšej zmenila kreslo.

Ekológia s etickým rozmerom

Na rozdiel od spomínanej ministerky pre práva žien, José Bové dnes už nemusí nikomu nič dokazovať. Šedá eminencia francúzskeho alterglobalizačného a paficistického hnutia koncom minulého storočia vzbudil pozornosť protestnou demontážou fast-food reštaurácie, keďže tieto boli podľa neho symbolom nezdravého stravovania postaveného na neprípustnom používaní hormónov v poľnohospodárstve. Neskôr si na mušku zobral geneticky modifikované organizmy, ktoré pre neho znamenali neprijateľný zásah do prírody s rizikom pre ľudské zdravie. Dlhé roky bol aktívnym promotérom občianskej neposlušnosti, t.j. skupinového ničenia polí s geneticky modifikovanou kukuricou alebo ryžou, po ktorých dostal prezývku “kosec” a získal obdiv u ekologistov. Deklarovaný odpor voči jadrovým elektrárňam a účasť na niekoľkých akciách Greenpeace znamenali jeho postupné myšlienkove spríbuznenie s ekologickým hnutím, ktoré vyústilo do získania poslaneckého mandátu v Bruseli na kandidátke Zelených.

Spolupráca Josého so Zelenými fungovala roky bez nejakých problémov. Avšak len do času, kým sa v spoločnosti nevynorila otázka lekársky asistovanej reprodukcie a inštitútu náhradných matiek. Obe témy sa, ako ináč, stali spoločenskou aktualitou po uzákonení homosexuálnych manželstiev. Pri správe Estrella v Bruseli ešte hlasoval disciplinovane so súdruhmi. Ale neskôr, uprostred parlamentných manévrov francúzskych ekologistov s cieľom dostať tieto výdobytky liberalizmu do pripravovaného zákona o rodine, José prekvapil všetkých svojím odmietavým postojom. Jeho logika bola jasná: „Ak odmietam genetickú manipuláciu na rastlinách a zvieratách, bolo by zvláštne, keby som nebol rovnako koherentný aj pri ľuďoch“. Pri objasnení svojho postoja odsudzuje všemohúcu vedu a pýta sa, či teraz budeme robiť všetko, čo nám technológie umožňujú, vrátane výberu pohlavia dieťaťa a farby jeho očí, len preto, že to vieme? Vyzýva, aby sme si najskôr položili niekoľko etických otázok. A na tému lekársky asistovanej reprodukcie je mimoriadne priamočiary „Nemyslím si, že právo na dieťa je nejakým právom. V tomto si iste urobím veľa nepriateľov“.

Inzercia

A mal pravdu. Odmietnutie a posmech od svojich kolegov ekológov nedali na seba dlho čakať. Vraj tomu nerozumie a mieša práva zvierat s individuálnymi právami ľudí. Nakoniec, veď ani v jednej z dvoch uvedených tém nedochádza ku genetickej manipulácii. Ideologický rozpor v tábore Zelených však potvrdil ďalší z ich lídrov, Noël Mamère, ktorý už v roku 2004 ako starosta Toulouse demonštratívne (teda neplatne) zosobášil homosexuálny pár. Vo svojom blogu sa poponáhľal Josému na pomoc v širších súvislostiach: „Obhajovať modernosť, to nie je podriadiť sa kapitalistickej modernizácii a prchavým módam, ktoré produkuje.“

Tichý, neviditeľný a demokratický eugenizmus

Keď v roku 1982 Jacques Testart spolu s gynekológom Frydmanom vyrobili prvého Francúza zo skúmavky, roztočil tento špičkový biológ svoju kariéru na vyššie obrátky. Postupne nasledovali ďalšie vedecké úspechy: prvé francúzske zmrazené embryo, prvé umelé oplodnenie injekciou spermie,... a po nich ocenenia, sláva a rešpekt v spoločnosti. Že pri skúmavkových pokusoch dochádzalo k likvidácií embryí ho veľmi nevzrušovalo; išlo o ojedinelé prípady a pocit, že pomáha sterilným párom bol príliš silný. Protesty a varovania Cirkvi pred eugenizmom nebral nikdy vážne, vždy bol a zostal ateistom.

Jacques bol vždy bol proti liberalizmu avšak len tomu ekonomickému, societálny si nevšímal. Postupne stále viac a viac odsudzoval posadnutosť spoločnosti produktivitou a ekonomickým rastom ako tými najhlavnejšími, či jedinými merítkami rozvoja. Publikácie z oblasti biológie sa stali zriedkavejšie, o to viac začal písať o etike vedy a o jej „spojenectve“ s liberalizmom; stal sa z neho vedecký kritik, v takom zmysle ako existujú filmoví alebo literárni kritici. V roku 2012 sa v lekárskych kruhoch objavila požiadavka na povolenie zmrazovania ovocytov, aby ženy mohli mať dieťa v neskoršom veku. Jacques Testart si uvedomil, že societálny liberalizmus prebral vedenie nad ekonomickým. Už nešlo o riešenie neplodnosti párov, ale jednoznačne o snahu vyhovieť trendu konzumnej spoločnosti mať deti na objednávku.

V poslednej svojej knihe „Robiť deti zajtra“ Jacques už nielen kritizuje, ale vyjadruje svoje obavy z neexistencie žiadnych etických zábran pokiaľ ide o predimplantačnú diagnostiku a výskum na embryách vo všeobecnosti. Hovorí že „to, čo povzbudzuje tieto technické modernosti je vôľa odmietnúť akýkoľvek limit pri pretekoch napred, ktoré sú dohodnuté bez ľudí a mnohokrát proti nim.“ U priekopníka umelého oplodnenia zrejme nikto nečakal, že bude zrazu kritizovať vedecký pokrok. Svojim odporcom, ktorí v ňom vidia šíriteľa poplašných správ, pripomína príklady iných krajín, kde triedenie embryí na želanie rodičov je už realitou.

Raz, keď bol pozvaný do parlamentu, aby sa vyjadril k zákonu o predimplantačnej diagnostike, navrhol, aby sa táto obmedzila len na jednu chorobu alebo vadu. Vedel, že nové možnosti preprogramovania obyčajných buniek na kmeňové onedlho umožnia výrobu masívneho množstva embryí, a bez tých ťažkostí, ktoré dnes obnáša umelé oplodnenie. Potom kombinácia takejto embryonálnej výroby a predimplantačnej diagnostiky vyústi do eugenizmu v praxi. Bolo mu slušne poďakované a v zákulisí mu jeden poslanec povedal, že „...nič sa nedá robiť“. Je to „jemný eugenizmus, neviditeľný, konsenzuálny a demokratický“, ktorý sa šíri potichu.

Odporúčame

Blog
V túto Bielu Sobotu

V túto Bielu Sobotu

Biela Sobota je pre mňa vždy zvláštna. Pripadá mi tak blízka, tak reálna, dáva priestor našej ľudskej povahe. Medzi Piatkom, kedy sa pozornosť sústreďuje na Pánovu smrť, a Nedeľou, kedy zažívame eufóriu z Jeho víťazstva, je to ten deň, kedy sa môžeme pozrieť na seba. V tú Sobotu apoštoli prežívali s...

Blog
Islam verzus kresťanská Európa - Sýria 2014 a Viedeň 1683

Islam verzus kresťanská Európa - Sýria 2014 a Viedeň 1683

Ľudí inej viery, presvedčenia a orientácie diskriminujú moslimovia spôsobmi, o akých sa európskym dúhovým aktivistom za ľudské práva ani nesníva. Robia to, podobne ako komunisti, všade kde majú moc. Moslimské vlády a hnutia sa líšia len v miere násilia, ktoré pri tom používajú. V Iraku a Sýrii nimi ...

Blog
Aj v mojej obci chceme námestie po Silvovi a Vladovi!

Aj v mojej obci chceme námestie po Silvovi a Vladovi!

Pred rokom odišiel na večnosť Silvo. Deň pred jeho odchodom sme sa s Radom Fečom modllili pri jeho lôžku a páter Janok mu udelil sviatosť pomazania chorých. Mesiace predtým sme mu boli blízko službou modlitby, spoločenstva (cez spoločenstvá KAN, SLH, NH a kňazov, ktorí prichádzali slúžiť nedeľu čo n...