Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. september 2014

Aj v mojej obci chceme námestie po Silvovi a Vladovi!

Pred rokom odišiel na večnosť Silvo. Deň pred jeho odchodom sme sa s Radom Fečom modllili pri jeho lôžku a páter Janok mu udelil sviatosť pomazania chorých. Mesiace predtým sme mu boli blízko službou modlitby, spoločenstva (cez spoločenstvá KAN, SLH, NH a kňazov, ktorí prichádzali slúžiť nedeľu čo n...

Pred rokom odišiel na večnosť Silvo. Deň pred jeho odchodom sme sa s Radom Fečom modllili pri jeho lôžku a páter Janok mu udelil sviatosť pomazania chorých. Mesiace predtým sme mu boli blízko službou modlitby, spoločenstva (cez spoločenstvá KAN, SLH, NH a kňazov, ktorí prichádzali slúžiť nedeľu čo nedeľu svätú omšu na Košickú 30). Mám pred očami pohľad na pani Milku, ktorá sa oňho nekoľko rokov oddane starala, ...pohľad cez slzy... aj niekoľko mesiacov po jeho odchode. Teraz, od 10. septembra 2014, je opäť bez práce opatrovateľky..

V deň prvého výročia, keď Silvo odišiel na večnosť, som mal byť v Šintave, kde bolo odhalené prvé námestie pomenované po Silvovi a Vladovi. Zdravotne som sa necítil na takúto cestu, a tak som poslal len príspevok ku konferencii. Na chvíľu som sa zastavil pri "našom" Múre nenápadných hrdinov v Bratislave (www.muzeumkomunizmu.sk), aby som aj o Silvovi a Vladovi čo-to povedal nemeckej skupine a chcel som ísť domov. Pri ochode ma zastavila dobrovoľníčka z múzea s jednou pani, ktorá prišla z Austrálie. Asi len zázrakom som jej dokázal lámavou, unavenou angličtinou porozprávať o bl. sr. Zdenke, Vladovi a Silvovi, ktorí zdobia tento múr...

Cestu domov som si predĺžil smerom na ružinovský cintorín. Ani som si pri kladení kvetov na Silvov hrob (hneď napravo od domu nádeje) nevšimol, že tu nie som sám. Keď som sa vystrel a venoval čas modlitbe, tak som si všimol kňaza sediaceho na lavičke. Chvíľku sme sa zhovárali. "A na čo si zbieral tie gaštany?" pýtal som sa Dp. Daniela, predstaveného bratov Spoločenstva Fatima. "Vieš, u nás v Bystrici je to nedostatkový tovar." usmial sa. Ešte som mu pár desiatok prihodil do veľkej tašky povzbudený jeho starostlivosťou o mladých farníkov, pre ktorých ich nazbieral. Keď som odchádzal, šiel si sadnúť na lavičku, aby sa pomodlil svätý ruženec. K Silvovmu hrobu prišla ďalšia pani, starostlivo poodhŕňala líste a dlho sa modlila. Bol som prekvapený "ruchom stretnutí" plných vďačnosti pri Silvovom hrobe. Povzbudený a vďačný.

ŠINTAVA

V tom čase bol v obci Šintava čulý ruch. Obec žila slávnosťou. Raz v tento deň bude slávnostnou atmosférou žiť celé Slovensko. 10. september bude dňom, keď si budeme spomínať na Silva Krčméryho SF a Vladimíra Jukla SF plní vďaky za ich život ešte intenzívnejšie.

Jankovi Šimulčíkovi, rodákovi z obce Šintava (o. i. autorovi mnohých kníh o činnosti "mlčiacej (tajnej) Cirkvi" na Slovensku, ktorý mal tú česť nejaký čas aj bývať u Silva na byte) patrí veľká vďaka za tento počin. Jeho pohľad na Silva a Vlada vyšiel pri tejto príležitosti aj knižne vo Vydavateľstve Michala Vaška. Pavol Jakubčin, obyvateľ obce a historik ÚPN bol druhým ohnivkom na reťazi príprav slávnosti spoločne so starostom obce, správcom farnosti, riaditeľom školy a ďalšími. Účasť otcov biskupov, zástupcov samosprávy, disidentov, kňazov, členov Spoločenstva Fatima, partnerských organizácii, podpredsedov NR SR, predsedu Správnej rady ÚPN, podpredsedu FKI, poslancov... dali cveng dôležitosti danej slávnosti, rovnako ako aj list prezidenta A. Kisku.

Inzercia

"Mal by niekto mail, alebo tel. kontakt na Jána Šimulčíka? Chcel by som v mojej rodnej obci pokračovať v pomenovaní verejného priestranstva po Juklovi a Krčmérym. thx." napísal do mailovej skupiny Spoločenstva Ladislava Hanusa jeden z jej členov. Som veľmi rád, že Šintava rozbehla tradíciu pomenovania verejného priestranstva po týchto osobnostiach. Silvo s Vladom sa stávajú aj vo verejnom priestore (tak ako to bolo aj na našu žiadosť 1. januára 2013 honorom prezidenta SR, keď im bolo prepožičané najvyššie štátne vyznamenanie) dvojicou, akých nie je málo. Zdá sa, že musíme načrieť až k svätým Cyrilovi a Metodovi, ktorí boli aj rodnými bratmi. Pamätám si na Vlada, ako nám hovoril, že roky, ktoré žil v priateľskom apoštoláte so Silvom patrili k tým "naj".

Všetci si uvedomujeme, že pomenovať námestia postačuje v rovine gesta a vďačnosti za dar slobody, ktorý sa v našom priestore rodil v masových pútiach a v Sviečkovej manifestácii, ktorú viacerí považujú za udalosť vedúcu k pádu Berlínskeho múru a nášmu boju za slobodu a demokraciu. Trošku odbočím... Priateľka sv. Jána Pavla II. pani Wanda sa nás pri návšteve v Krakove pýtala: "A poznáte encykliky Jána Pavla II? Čítate ich?" Pomenovanie verejného priestoru otvára cestu k spoznávaniu. V tomto duchu premýšľam nad krajinou, za ktorú sa modlili títo naši apoštoli 20. storočia - Rusko, resp. ZSSR. Zamýšľam sa: "Využili sme priestor slobody, aby sme v šľapajach týchto dvoch napomohli evanjelizácii Ruska?" Pýtam sa sám seba: "Koľkokrát som navštívil Rusko?" Naše kroky viedli skôr na Západ, do Ríma, Svätej Zeme... a na Rusko sme zabudli. A čo Čína?

VZŤAH

Možno si myslíme, že veľké veci nie sú pre nás. No Silvo, či Vlado Rusko neevanjelizovali cez veľké príhovory v televízii, či články, ale cez osobný vzťah s ľudmi, ktorých vyslali, aby do Ruska priniesli slová radostnej zvesti. Bolo by to možné bez osobného prežívania dôvery v Boha? Bolo by možné vydať sa bez toho na cestu možného mučeníctva, bez Neho?

Vzťah - to je to čarovné "slovo" presiaknuté životom Silva a Vlada. Ich záujem o nás (a pritom skúsenosť mnohých, že neviazali nikoho na svoju osobu, ale na Krista). Viac o tejto dinamike vzťahu odznelo v mojom príspevku na konferencii a krásne to o Silvovi dňa 10. septembra 2014 napísal kňaz Janko Hallon: "Od prvého momentu som videl jeho obrovský zápal za Krista a za Cirkev. Hlboko ma to oslovilo..." Keď si prečítate celé jeho svedectvo (viac na https://www.facebook.com/krcmery.silvester) zistíte, k čomu Silvo povzbudzoval tých, ktorí sa nechali Ním viesť. A možno (ak ste si klikli a prečítali celý príspevok Dp. Hallona) si poviete: "Tak ten "päťboj" skúsom aj ja!" No nezabudnime na to podstatné, čo žil Silvo aj vo väzení. Cesta k Bohu nie je len o nás. Bez duchovného vodcu... náročné, priam naivné.

Namiesto záveru snáď len želanie, aby sme cez spoznanie Silva zažívali to, čo jeho nasledovníci. Dp. Janko Hallon napísal: "Stretnutie v spoločenstve, ktoré Silvo viedol a duchovné vedenie, ktorým ma sprevádzal, mi pomohli k prehĺbeniu duchovného života, aktívnemu zapojeniu do života Cirkvi a tiež spoločnosti, láske k Cirkvi a pápežovi. Napokon aj k rozhodnutiu sa o ďalšom povolaní..." a možno spolu s ním raz pri pohľade na Silva a Vlada povieme (parafrázujem): "Ovplyvnili môj život, za čo som im hlboko vďačný/vďačná!"

František Neupauer

PS: Na ceste k Bohu sme stále... Zvlášť živo si to uvedomovali dňa 10. septembra v kaplnke sv. Ladislava členovia Spoločenstva Ladislava Hanusa počas svätej omše za mladého nedávno zosnulého člena tohto spoločenstva Peťa Stoklasa zo Zubrohlavy. Peťo svojho času napísal: "Kráčať po ceste samému je niekedy pohodlnejšie a rýchlejšie. Avšak iba dočasne. Stačí malá nepozornosť a človek sa ďalej nebude môcť pohnúť. Vtedy si uvedomí, že potrebuje pri sebe ľudí, ktorí mu v ťažších chvíľach pomôžu a jeden druhého podržia. A zároveň príde na to, že aj jeho priatelia budú inokedy potrebovať jeho pomoc a v tých časoch musí byť zase nablízku on im."
Peťo pokračoval ďalej v podobnom duchu ako Kolakovičovci: "...aby sa nám každý človek stal RODINOU..." Túžba kráčať touto cestou svätých (a na ich príhovor) je veľkou nádejou pre naše životy i svet.

FOTO ŠINTAVA: Karol Dubovan, ostatné foto autor

Autor je historikom Ústavu pamäti národa, autorom projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom (www.november89.eu), riaditeľom Nadácie Antona Srholca ANTÓNIO. Vyučuje novodobé dejiny na VŠZaSP sv. Alžbety a je výkonným riaditeľom OZ Rodičovské združenie pri ZŠ Limbach.

Odporúčame

Blog
Postboľševická justícia a kšeft KDH

Postboľševická justícia a kšeft KDH

Naša justícia je v tak zlom stave, že to stačí na dôkaz, že Slovenská republika de facto nie je demokratický právny štát. Okrem iného je to aj jedna z hlavných bŕzd dobrého podnikania a príčin sociálnej nespravodlivosti. Voľba novej šéfky Najvyššieho súdu a Súdnej rady 16. septembra dáva reálnu náde...

Blog
Medicína ako naše slobodné umenia

Medicína ako naše slobodné umenia

Druhá polovica septembra je na univerzitách, v akademickej obci, tradične obdobím zápisu študentov do nového ročníka a začiatkom nového školského roka. Odznie znovu množstvo príhovorov a privítaní. Mnohé z nich prečkajú študenti v netrpezlivosti a s nezáujmom; neviem, prečo je to tak. Je možné, že a...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.