Penta a Sme verzus demokracia a naša peňaženka

Ovládnutie denníka Sme finančným žralokom Penta väčšinu obyvateľov Slovenska nezaujíma. Ľavičiari zas škodoratostne hovoria, že Sme jednoducho zhltol ten kapitalizmus, ktorý vychvaľovali. História Sme a táto kúpa sú však obrazom biedy našej demokracie, ktorá je hlavnou príčinou slabej životnej úrovne, ktorá väčšinu zaujíma či trápi silno a každodenne. Je to kúpa, ktorú nakoniec aj s úrokmi zaplatia aj občania, ktorých Penta a Sme nezaujíma.

Penta a slovesnký kapitalizmus

Poslanec vládnej strany Smer-SD, a poradca predsedu NR SR P. Pašku za prvej vlády R. Fica, PhDr. Ľuboš Blaha, PhD., na portáli noveslovo.sk napísal: „Penta je pre obhajcov kapitalizmu dobrom, nie zlom. Pretože ona je doslova stelesnením kapitalizmu a všetkého, čomu verí pravica, ak jej hlúpučkú „náboženskú“ vieru zasadíme do reality a oprostíme od ideologického nánosu. V neoliberálnych schémach sa jednoducho nedá spochybniť, že Penta je prominentným a elitným produktom systému voľného trhu, ktorý SME roky zúrivo obhajuje.“ Podľa neho „majiteľ Penty J. Haščák je ten faktický ideál pravice, on je ten úspešný veľkopodnikateľ, on je ten romantický self-made man, on je ten tromf kapitalizmu. Šach, mat." .. „Keď ľavičiari hovorili o arogancii bohatých, … a že sloboda podnikania naopak môže slobodu ľudí ohrozovať, SME nás označovalo za extrémistov a komunistov.“

Keby pri kúpe Sme Pentou šlo o štandardnú trhovú zmenu vlastníka v demokratickom právnom štáte, a keby názory tohto vedeckého pracovníka Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied nezdieľala polovica Slovenska, neobetoval by som niekoľko hodín na písanie tohto textu. Takéto myslenie však umožnilo Mečiarovu aj Ficovu vládu, so všetkými dôsledkami. Na portáli Jetotak Zolo Mikeš v článku „Chyba nie je v Pente, chyba je v kapitalizme“ napísal, že táto kúpa poškodí nás všetkých, lebo „existencia veľkých finančných skupín nie je v záujme demokracie.“ Tvrdí, že „chyba je v systéme kapitalizmu, ktorý tu dnes máme“, ale nespomenul to podstatné – ako tlač minulosti čelila nedemokratickej snahe ovládnuť ju, a kto, prečo a ako formoval náš reálny postkomunistický kapitalizmus.

Sme verzus totalita

Už Karel Čapek napísal, že „Poslední slovo komunismu je vládnout a nikoli zachraňovat; jeho velikým heslem je moc a nikoli pomoc.“ (Proč nejsem komunistou, 1924) K. Gottwald zas povedal, kde a ako sa komunisti učia moc získať: „My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“ ( 1929 ) Jedným z hlavných prostriedkov bolo totálne ovládnutie všetkých médií. Jednou zo zkázaných tém boli ľudské práva, ktoré režim porušoval spôsobmi a mierou, ktorú si dnes väčšina nevie ani predstaviť. Preto nedovolil napíklad ani len publikovať text Všeobecnej deklarácie ľudských úpráv, ktorú schválila OSN v r. 1948. Prvý krát ju v ČSSR publikoval až po 20 rokoch môj otec. Zohnal text a zaniesol do redakcie denníka Smena, ktorý ju uverejnil 27. marca 1968.Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 prišla „normalizácia“, ktorej súčasťou bolo aj obnovenie cenzúry a komunistického monopolu na informácie. Ten skončil až po 17. novembri 1989.

( To pripomínam aj preto, že uvedený blog na Jetotak sa pripravuje „v spolupráci s Inštitútom ľudských práv (IĽP) a jeho cieľom je prinášať témy a opomínané ľudsko-právne aspekty globálneho diania.“ a je realizovaný s finančnou podporou Ministr. zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.)

Zlepenec bývalých komunistov, eštebákov a nacionalistov sa o informačný monopol v rámci vtedajších možností a snáh sabotovať demokratizáciu pokúsil Po rozdelení ČSFR, keď vládu viedol V. Mečiar, parlamentu šéfoval I. Gašparovič, a SIS riadil I. Lexa. Vo svoj prospech zneužívali štátnu televíziu, a pokúsili sa podobne spacifikovať aj denník Smena. Ako rekacia na jeho mocenské manipulovanie denníka Smena vznikol denník Sme. Aj ten sa mečiarova vláda pokúsila v r. 1995 zlikvidovať. Teraz ho kúpila Penta.

Penta = arogantný kapitalistický moloch

Súdruh poslanec Blaha napísal, že Penta je „arogantný kapitalistický moloch", ale zamlčal kto ho vlastní, riadi, a ako nahonobil svoj kapitál. Zakladatelia a kľúčoví vlastníci Penty študovali v Moskve na moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. To bola elitná škola totalitného režimu, kde prijali len zvlášť preverených žiakov, a z ktorej vychádzali jeho vedúce kádre, diplomati, aj agenti KGB. Ich otcovia boli podľa stránok UPN agenti ŠtB. Po ukončení štúdia boli na „doučení“ v komunistickej Číne. Jedným z hlavných odborných kádrov vedenia je generál ŠtB A. Lorenc, ktorý v r. 1983 absolvoval v Moskve kurz KGB, a v r. 1989 bol vrchým veliteľom ŠtB, ktorá celý čas svojej existencie hrubo porušovala základné ľudské práva tisícov nevinných ľudí. Preto bola Štb zákonom NR SR /125/ 1996 Z.z označená ako zločinecká organizácia. Lorenc po novembri 1989 prikázal skartovanie jej dôležitých materiálov, a v ČR odsúdený na štyri roky väzenia za zneužitie právomoci verejneho činiteľa a obmedzovanie osobnej slobody. Ušiel na Slovensko, kde ho I. Lexa, tiež bývalý príslušník Štb, odporučil zakladajúcim šéfom Penty. (všetko fakty známe z verejne dostupných zdrojov)

Princípy podnikania

Firemnú morálku vidno zo slov J. Haščáka: „Je mi jedno, či niekto pracoval pre CIA alebo KGB, či bol členom ústredného výboru alebo disident. Pokiaľ je človek šikovný a uznávaný vo svojej brandži, nič iné ma nezaujíma.“ Nevidím žiaden rozdiel, medzi týmto, a kritériami šéfa mafie, ktorý robí nábor nových „zamestnancov“pre svoj biznis. Ak je toto „typický kapitalizmus“, tak jedine ultraliberálny, aký kritizuje napríklad pápež František. Je to opak „kapitalizmu“ aký v sociálnej encyklike pozitívne hodnotil Ján Pavol II., opak demokratického kapitalizmu, o akom písal Michael Novak. Stručne povedané, je to typický komunistický kapitalizmus. Zolo Mikeš v závere článku „Chyba nie je v Pente, chyba je v kapitalizme“ radí zobrať to najlepšie z kapitalizmu a socializmu a nahradiť tým „nedemokratický paškvil čo tu vládne“. Ten spája negatívne stránky kapitalizmu a komunizmu, čo je zákonitý dôsledok toho, že sa s požehnaním liberálnych ekonómov a slovenských nacionalistov buduje pod vedením bývalých komunistov.

Červená mafia

Giovanni Falcone, vyšetrujúci sudca a štátny prokurátor, ktorého v r. 1992 zavraždila mafia, napísal knihu Cosa Nostra (slovensky Kallligram 2003), v ktorej opisuje aj niektoré charakteristiky platné pre činnosť každej "mafie". Viaceré z nich platia rovnako pre komunistický režim i náš (post) komunistický kapitalizmus. Mafia je „paralelná organizácia“, ktorá sa snaží preniknúť a ovládnuť všetky štruktúry štátu. Vyznáva účelovú morálku s ochotou aj vraždiť, aby získala moc, vplyv a nespravodlivý zisk. Tým, ktorí jej slúžia, zabezpečí aj prácu a isté výhody. Zárukou kariéry je slepá poslušnosť vedeniu. Je to „svojpomocný spolok, ktorého náklady hradia občania, no zisk plynie len jeho členom“

Mafia „s inteligenciou, veľkou kapacitou a so skvelými organizačnými schopnosťami vstúpila do obchodného sveta, kde sa etablovala za pomoci investícií zo svojich nelegálnych zdrojov ... Mafián, ktorý sa stane kapitánom priemyslu, pracuje na vytvorení monopolu, založenom na zastrašovaní. Nesmieme sa nechať obalamutiť: To, že mafián zbohatol z ilegálnych ziskov a vstúpil do legálneho obchodu, nie je znakom toho, že sa mafia stala súčasťou normálnej spoločnosti čestných ľudí. Mafián sa vždy bude vracať k zákonom a násiliu Cosa Nostry. Nikdy sa neoslobodí od mentality svojej kasty, pocitu, že je súčasťou privilegovanej skupiny. Mafiáni sú zvyknutí tvrdo pracovať, investujú svoj kapitál a chovajú sa ako seriózni podnikatelia. Ale využívajú násilie a zastrašovanie, aby ovládli trh. Videl som mnohých, ale nikto sa nezriekol mafiánskych metód. To platí i o ich deťoch. … nemôžem neveriť tomu, že niektoré politické skupiny sú zviazané s Cosa nostrou, a že sa snažia manipulovať našu stále mladú demokraciu zničením ľudí, ktorí sú im nepohodlní." To isté platí o bývalých komunistoch a eštebákoch a ich deťoch, ktorých základný kapitál pramení v komunizme a Mečiarovej privatizácii, nezriekli sa komunistických metód boja proti demokracii a mentality svojej kasty, pocitu, že sú privilegovanou skupinou. Nepripomína vám to slovenské Gorily a postkomunistických zbohatlíkov?

Skorumpovaný a nedemokratický režim

„Úplatky dnes platia prakticky všetci“ napísal Falcone v r. 1995. Za všetko možné ich u nás prakticky všetci platili za komunistickej vlády do r.1989, a v akomkoľvek obchodnom vzťahu so štátom, a pri úradnom vybavovaní sa často platia podnes. „Vzrastajúca prítomnosť Cosa Nostry v legálnom ochode nie je pozitívnym signálom pre ekonomiku. Mafián v pozícii priemyselníka … bohatý a istý si tým že môže disponovať veľkými peniazmi, ktoré si nemusel požičať a nemusí ich ani vrátiť, vynaloží všetko úsilie, aby si vo svojej podnikateľskej oblasti vytvoril monopol.“... „Keď hovoríme o mafiánskych príjmoch, nemôžeme zabudnúť na konkurzy verejného obstarávania. Dokonca si kladiem otázku, či to pre Cosa Nostru nie je ten najlukratívnejší obchod. Kontrola verejných konkurzov.“ V týcto vetách stačí vymeniť slová „mafián“ a „Cosa Nostra“ za „komunista, eštebák“, a z ich radov pochádzajúci zbohatlík a veľkopodnikateľ, a sme na súčasnom reálnom Slovensku.

Dnešné Sme a zajtrajšie Slovensko

Dnešné Sme je iné než to, čo vzniklo v r. 1993. Hovoria to viacerí, a mám s tým aj osobné skúsenosti. Po r. 1989 som začal externe a občasne prispievať do niekoľkých pravicovo- demokraticky orientovaných médií vrátane Smeny. Prirodzene som „prešiel“ k Sme. Okolo r. 2000 sa Sme posunuli zo stredo-pravých a ideologicky neutrálnych novín do viac komerčnej, a hlavne ideovo liberálnej polohy. Preto Sme viacerí prestali čítať. V tej dobe aj prestali prijímať moje príspevky, a mňa sa aj po vyše roku pár ľudí pýtalo prečo som tam prestal písať. V júni 2010 som si zriadil blog na stránke Sme. V máji 2012 som zistil že admin ma vyradil zo zoznamu blogerov, a moje blogy sa prestali objavovať medzi novými blogmi na titulke, čo výrazne znížilo ich čítanosť. Napriek tomu, že aj po tomto znížení je dnes priemerná čítanosť 1833 krát, a za roky 2011 a 2012 bola priemerná „karma“ 11,95. Keďže to bolo bez udania konkrétneho dôvodu a môjho porušnia „kódexu“, považoval som to za cenzúru, a po troch pokusoch prestal na tnto blog písať. Napriek tomu považujem Sme za najlepší slovenský denník, a za veľkú škodu, že skončil v rukách Penty.

Dôvody sú jasné z odpovede na otázku, prečo Penta denník kúpila v čase, keď všade klesajú zisky z predaja tlače, a za cenu, ktorá sa im pri dnešných ziskoch Sme vráti za 30 rokov. Vidno to z týchto slov J. Haščáka: „Prirodzene, že nám záleží na tom, aké legislatívne prostredie na Slovensku bude. V tomto kontexte sme aktívni, keďže politické rozhodnutia sa dotýkajú nielen nás, ale aj zamestnancov, ktorí pracujú v spoločnostiach v rámci našej skupiny.“ Inými slovami, denník im má pomôcť úspešnejšie na ich prospech ovplyvňovať politické rozhodnutia a legislatívne prostredie. Z toho vyplýva, že túto investíciu prostredníctvom štátu aj s úrokami zaplatia občania.

Šéf Penty pre Českú republiku M. Dospiva odpovedal: „Záleží nám na kultivaci prostředí v regiounu.“ Vidíme akú minulosť a spôsoby má Penta, ďalšie vplyvné médiá vlastní jej sestra J&T, a popri denníku Sme tu máme postkomunisticú a pro-Ficovu Pravdu a bulvárny Čas. Takže sa ozaj môžeme tešiť na „kultivovanejšie“ mediálne prostredie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo