Pár hodených rukavíc pre homoaktivistov, časť 1.: Naozaj Boh stvoril homosexuálov?

Na tému práv homosexuálov a blížiaceho sa referenda už toho zaznelo neúrekom. Predsa len si myslím, že mnoho vecí tu ešte chýba.

Vyhnanie z raja, Michelangelo

Prvá a najzákladnejšia je ozajstný dialóg. Ostatné sa odvíja od tejto prvej veci. Pretože sledovať ako – až na pár slušných výnimiek – ani jedna strana nepočúva tú druhú (a obzvlášť mi to vadí pri tej „mojej“ strane) a namiesto dialógu postavenom na argumentoch, ich vyvrátení a položení nových, obe strany len dookola omieľajú tie isté frázy, je pre mňa dosť deprimujúce. Takýto „dialóg“ totiž nevedie k hľadaniu pravdy, ale iba k potvrdzovaniu tej „svojej“. Obyčajná zákopová vojna bez cieľa, kým aspoň jedna strana svoj zákop neopustí.

Ja svoju „stranu“ skrývať nebudem a hneď v úvode dávam na známosť, že sa chystám hodiť pomyselnú rukavicu bojovníkom za nové práva pre homosexuálov a proti referendu a trochu tie ich argumenty potrápiť.

OK, tak vyhrňme si rukávy, vyčistime myseľ a poďme na prvý argument. (Ozaj, jedna z vecí, ktoré mi veľmi prekážajú je povrchné uvažovanie diskutujúcich. Len za posledné dni som sa stretol s toľkými úplne povrchnými /zrejme nešťastne prevzatými/ názormi a toľkými nedomyslenými argumentáciami, až ma to privádzalo k skepse. Netvrdím o sebe, že som génius, ani že vám predložím dokonalé argumenty, ale môžete si byť istí, že pôjde o poctivo premyslené odpovede. Vás, čitateľov, žiadam o to isté – poctivé uvažovanie.)

1. Argument: Homosexuálov stvoril Boh. Ak áno, potom to tak chcel, ak nie, potom je nedokonalý.

Vyzerá to ako dobrý argument, že? OK, takže podľa tejto logiky, najmä druhej vety argumentu, Boh stvoril všetko, čo na svete máme... aj rakovinu, prírodné katastrofy a všetko zlo... „Ak áno, potom to tak chcel, ak nie, potom je nedokonalý.“ Myslím, že každý, kto verí v dobrého Boha (a to je – domyslené do dôsledkov - celkom určite ten Boh, na ktorého sa autori výroku odvolávajú), je presvedčený o tom, že Boh zlo nechcel a predsa je dokonalý.

Druhá polovica argumentu je teda fuč. Zmeňme teraz prvú vetu na otázku: Stvoril Boh homosexuálov (resp. homosexualitu)? Každý správny homoaktivista[1] bez mihnutia oka samozrejme odpovie „áno“. Lenže už sme sa zhodli na tom, že nie všetko, čo na Zemi máme, Boh naozaj chcel. Homosexuálov ako ľudské bytosti (osoby, osobnosti) určite chcel, ale nesúhlasím s tým, žeby priamo chcel, aby mali homosexuálnu orientáciu. Skrátka nesúhlasím s tým, že Boh si vybral ľudí, ktorým takú či onakú orientáciu vložil do vienka. Rovnako ako nesúhlasím s tým, že si vybral ľudí, ktorí sa narodili s Downovým syndrómom, nevidiaci atď. Prečo takí ľudia existujú a prečo sa utrpenie a zlo vo svete vôbec vyskytuje je však samostatná a veľmi dlhá téma, na ktorú sa vôbec necítim. Od takých tém sú oveľa múdrejší ako ja. Myslím, že nám pre tento prípad postačí viera v dobrého Boha, ak ju máte. Ak nie, jednoducho sa nezhodneme.

Neprirodzenosť homosexuality

Prinajmenšom každý ozajstný homoaktivista, si už určite všimol jednu vec. A totiž to, že moja argumentácia predpokladá, že homosexualita je niečo zlé, lepšie povedané neprirodzené. K tomu iba toľko (pomôžem si slovami uznávaného českého psychiatra a diakona Maxa Kašparů): „vedci naďalej musia uznať, že ide o čosi, čo je neprirodzené, pretože je to neprirodzené fyziologicky, anatomicky a sociálne. Toto nikto neoddiskutuje. Homosexuálny styk je neprirodzený fyziologicky, anatomicky, a tým, že nemá následníkov, teda deti, aj sociálne. To (vyňatie homosexuality z klasifikácie chorôb ako jednej z duševných porúch – pozn. autora) nikto z fyziológov, anatómov a sociológov nepresadzoval, ale ak sa to presadilo politicky, tak vedci musia byť tolerantní, korektní a liberálni.“ [2]

Podľa mňa nie rozum, ale práve empatia s údelom homosexuálov je tým, čo mnohým z nás bráni prijať fakt o neprirodzenosti homosexuality. To nám zároveň bráni dať homosexuálov na roveň napr. farboslepým, či inak znevýhodneným ľuďom a tak im naozaj pomôcť žiť plnohodnotný život (farboslepých neliečime, prosím všimnite si to pred tým, než ma označíte za toho, kto by chcel homosexuálov liečiť). To je však už ďalšia téma, ku ktorej sa dostaneme pri úvahách o ďalších argumentoch.

Čo na to Boh kresťanov?

Zastavme sa však ešte na chvíľu pri prvom argumente, ktorý tvrdí, že ak homosexuálov stvoril Boh, bola to jeho vôľa, a ak nie, tak nie je dokonalý. Tí, ktorí ho používajú totiž celkom určite majú na mysli Boha kresťanov, žiadneho iného. No každý kresťan, zbehlý vo svojom náboženstve musí takúto argumentáciu odmietnuť. Vlastne ani nemá na výber. A prečo? No pretože Boh kresťanov je ten Boh, ktorý stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu[3]. Ten Boh, ktorý prvým ľuďom prikázal ploďte a množte sa![4] A tiež ten, ktorý v osobe Ježiša vysvetľoval nerozlučnosť manželstva (i manželstvo samotné) slovami: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele... a tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.“[5] A každý ozajstný kresťan vie, že Biblia nie je o pekných vzletných frázach, dramatických príbehoch a poučkách, ale že ide o knihu zjavujúcu Boží plán s človekom, knihu plnú histórie ľudských pádov a povstaní, že ide o návod na život, v ktorom nám Boh odkrýva, ako nás „naprogramoval“ a ako dosiahneme plnosť života. Čo tým chcem povedať? Že vyššie uvedené parafrázy zo Sv. Písma nám nemajú povedať len to, čo si všimneme na prvý pohľad, ale že hovoria niečo o človeku samotnom. Povedzme si to ešte raz a trochu inak:

Boh stvoril človeka na svoj – Boží – obraz. Ale nie samostatne muža na Boží obraz a samostatne ženu na Boží obraz. Nie. Človeka – „zloženého“ z muža a ženy. Dva diely puzzle, ktoré ak chcú vytvoriť obraz, ktorý bol do nich vpísaný, musia nájsť „protikus“. Ďalej dal mužovi a žene príkaz (schopnosť) plodiť a množiť sa. A napokon prichádza na scénu Ježiš, ktorý pred Židmi odkrýva plnú hodnotu a význam manželstva, keď ho nazýva jedným telom a teda nerozlučným. Toto je Boží plán a všetky iné metódy skladania puzzle sú odchýlkou od neho a niečím, o čom nemôžeme povedať, že to Boh chcel a aj stvoril. Teda pokiaľ máme na mysli Boha kresťanov.

Autor je absolventom 4. cyklu Fóra pre kultúru.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

________________________

[1] prepáčte, ak toto pomenovanie niekoho uráža, určite to nemyslím ako urážku. Ale napr. taký termín „zástanca práv homosexuálov“ použiť nechcem, lebo nevyjadruje skutočnosť dosť jasne. Každý hlboko veriaci človek musí byť zároveň zástancom práv homosexuálov, no celkom iným spôsobom, než ako to chápe homoaktivista.

[2] Kašparů, M., Považanová, D.: Skúsenosti psychiatra [rozhovor]. In: Cesta, október 2014, ročník XII., s. 4.

[3] porov. Gn 1,27

[4] porov. Gn 1,28

[5] porov. Mt 19, 5-6

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo