Pár hodených rukavíc pre homoaktivistov, časť 2.: Tradičná rodina – neexistujúci prežitok?

V prvej časti sme sa zamýšľali nad tým, či Boh stvoril homosexuálov, dnes sa od náboženskej debaty presunieme na „všeľudové pole“, pretože som presvedčený o tom, že pre dosiahnutie zhody na definícii rodiny a manželstva nepotrebujeme náboženský pohľad a úplne nám postačí rozum. Preto sa aj vo zvyšných úvahách budem držať racionálnej argumentácie a náboženstvo bude obsahom týchto úvah v miere, v akej ho do nich „zaťahuje“ protistrana.

Tradičná rodina

2. Argument: Tradičná rodina je pojem, ktorý nemá oporu v minulosti a v súčasnosti je prežitok – pri pohľade na počet rozvodov, cestovanie za prácou, alkoholizmus, rôzne závislosti a týranie v rodinách.

Pri tomto argumente (resp. pri jeho prvej polovici) sa druhá strana oháňa tým, že monogamný model rodiny, ktorý je označovaný za tradičný, tu nebol od počiatku a že aj viaceré biblické postavy mali viac než jednu ženu.

Určite sa dá oponovať, že ani polygamné vzťahy nijako nelegitimujú homosexuálne, tobôž nie v Biblii, ktorá homosexuálne správanie ostro odsudzuje. A keďže účelom tohto argumentu je odmietnutie konceptu tradičného modelu rodiny kvôli postaveniu na ten istý hodnotový piedestál s homosexuálnymi vzťahmi (ktovie s akými nabudúce), musíme sa pozrieť, či má druhá strana pravdu, a teda, či nám naozaj stojí za to znížiť hodnotu a význam (ešte stále) tradičného modelu rodiny z unikátu len na jeden z modelov.

Možno vás trochu sklamem, ak poviem, že nie som žiaden historik a neprevediem vás historickou genézou rodiny. No myslím si, že tomuto argumentu sa dá celkom dostatočne oponovať aj bez znalostí v akom období, na akom území, aké zväzky prekvitali.

Prirodzený výsledok

Zhrňme si teraz základné fakty:

  1. tak ako ľudský rod, rovnako aj ľudské správanie a celá spoločnosť prechádza evolúciou - vývojom,
  2. polygamia je síce dodnes prítomná v niektorých krajinách, avšak prakticky patrí výlučne do kultúrneho prostredia, ktoré zvýrazňuje postavenie a hodnotu jedného z pohlaví (podľa toho, či ide o polygýniu – muž + viac žien, alebo ojedinelejšiu polyandriu – žena + viac mužov),
  3. na vytvorenie spoločenstva nazývaného rodina stačí 1 muž a 1 žena, ktorí spolu splodia potomstvo,
  4. model rodiny popísaný v bode c) je pre západnú kultúru tradičným[1] modelom, min. od čias kedy sa kresťanstvo stalo majoritným náboženstvom (no historici by možno hovorili o časoch ešte oveľa starších , keďže zmienku o polygamii som na wikipédii našiel geograficky najbližšie u keltov[2]). Každopádne, na použitie termínu tradičný a overený to úplne stačí (máme veľké množstvo oveľa mladších „tradičných“ vecí – zvyky, piesne, jedlá, nápoje atď.).

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver: pre naše kultúrne prostredie, ktoré rovnako uznáva hodnotu mužov a žien je prirodzeným a rokmi overeným modelom rodiny model pozostávajúci z jedného muža, jednej ženy a detí.

Už vidím, ako mi niektorí oponujete, že evolúcia ide ďalej a je načase modely rodiny rozšíriť. Táto teória má však veľkú logickú chybu. Podstatou evolúcie je predsa prežitie druhu a aké prežitie už len zabezpečí homosexuálny vzťah? Ak má byť súčasťou evolúcie, pýtam sa, v čom je pre ľudský rod lepší (alebo aspoň rovnako dobrý) ako heterosexuálny?

Potrebný ideál?

Z histórie sa ale teraz prenesme do súčasnosti, kde už na nás netrpezlivo čaká druhá polovica argumentu. Pri pohľade na stav, ktorý popisuje sa zdá, že to, čo sme minimálne doteraz mohli nazývať tradičnou rodinou je v troskách a že z tohto pojmu sa čoraz viac stáva nedosiahnuteľný ideál (hoci reklamné spoločnosti si to určite nemyslia). A tak sa pýtajme: Má dnes zmysel pojem tradičná rodina? Nie je to len zbytočný prežitok, ktorý spôsobuje vrásky na čele tým, ktorým to s ich vlastnou rodinou nevyšlo?

Tu treba veľmi jasne povedať jedno: čoraz viac sa stávame ľuďmi, ktorí opúšťajú ideály. Nemáme totiž radi sklamania. A čím väčší je ideál, tým väčšie je potom sklamanie. Koľko je napríklad mladých párov, ktoré považujú ideál láskyplného manželstva na celý život za nereálny a nazývajú ho papierom, ktorý nepotrebujú? Na druhej strane si všimnite, ako radi sledujeme ľudí, ktorí sa ideálov držia. Po internete kolujú videá (flashmoby), na ktorých bežní ľudia z ničoho nič robia na verejnosti niečo netradičné, len aby upozornili na nejaký zaujímavý ideál. Alebo tie všemožné požiadania o ruku, kadejaké dlho pripravované či trénované majstrovské kúsky a výtvory a to všetko pre nejaký ideál. Nie je to zvláštne? Ako by sa z nás stávala „televízna“ spoločnosť, pozorujúci konzumenti, ktorí sa tak veľmi boja sklamania, až sa naučili uspokojiť sa s málom. Je toto správny postoj?

Bez pochýb sa všetci zhodneme na tom, že ideál je niečo, čo je v praxi nedosiahnuteľné. No už len to, že sa nám všetkým páči, ak aspoň niekto druhý za ideálom ide, je jasným znamením, že svet bez nich by bol nezaujímavým a pomerne smutným miestom. Niektorí si povedia: „no dobre, svet bez ideálov by bol odveci, ale to, čo odo mňa žiada ten či onen ideál je príliš. Trochu, len trochu ho upravím.“ A tak sa čoraz menší „výkon“ stáva ideálom, ťah za dobrom v ľuďoch stále viac slabne a ich výsledky sú čoraz horšie. Tak napríklad s manželstvom to už dnes vyzerá naozaj biedne, pretože mnoho ľudí ošklbalo ideál manželstva o vernosť, nerozlučnosť a ďalšie atribúty.

Ideály – ozajstné, neošklbané ideály, nám ukazujú cestu, ktorou sa uberať. Sú ako svetlá na pristávacej dráhe. Lietadlo ich nikdy fyzicky nedosiahne, ale keby ich nebolo, zosadlo by celkom inde a kto vie s akými následkami. Je preto jasné, že potrebujeme vedieť, ako má vyzerať pravá rodina. A rovnako potrebujeme tento ideál nasledovať, ak chceme aby boli rodiny a potom aj svet lepšie.

A ako asi ideál tradičnej rodiny vyzerá? To vlastne vieme všetci. Je to milujúce spoločenstvo osôb. Akurát, že sú takí, ktorí tento pojem spochybňujú, aby vzápätí mohli rodinu rozšíriť o nové modely. To, že je tradičná rodina opodstatnený pojem (bez ohľadu na to, ako sa ho niektorí sociológovia snažia zahmliť) a že má v dnešnej dobe zmysel sme si už ukázali. Ďalej vyvstáva otázka, či iné modely tento tradičný nejako ohrozujú. Ale o tom budeme uvažovať v ďalej časti.

Autor je absolventom 4. cyklu Fóra pre kultúru.

Ilustračné foto: http://denisejhughes.com (licencia CC)

_______________________

[1] tradícia podľa Wikipédie predstavuje v sociológii súhrn zvykov, pravidiel a pod. zdedený z generácie na generáciu - http://sk.wikipedia.org/wiki/Trad%C3%ADcia

[2] http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_lidstva

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo