Pár hodených rukavíc pre homoaktivistov, časť 3.: V ohrození homosexuálmi?

l&gTúto časť považujem pre celú diskusiu za kľúčovú, rovnako ako argument druhej strany. Z tejto úvahy budem v ďalších argumentoch vychádzať a dopĺňať ju, preto ak nič iné, prečítajte si aspoň toto.

Pointou predchádzajúcich dvoch častí bolo zistiť, či Boh naozaj stvoril homosexuálov a či je tradičná rodina vymysleným pojmom, ktorý je navyše úplne mimo realitu dneška. Tiež sa do istej miery trochu „oťukať“. Ak ste ich nečítali, tak pre uvedenie do obrazu vám odporúčam prečítať si aspoň úvod prvej časti a tiež poznámku pod čiarou k pojmu „homoaktivista“. Určite ho nemyslím ako urážku. Poďme teda na tretí argument proti tradičnému chápaniu manželstva.

3. Ako mojej rodine ublíži manželstvo dvoch homosexuálov? Pred čím vás ochráni obmedzovanie homosexuálov? Čím je vôbec pre spoločnosť nebezpečný homosexuál? Čo sú to za nezmysly?

Tieto otázky zaznievajú veľmi často a sú úplne logické a oprávnené. Mnohým by som krivdil, keby som povedal, že ostávajú nepovšimnuté a bez odpovedí. Pokúsim sa však do témy priniesť o niečo iný pohľad a dúfam, že aj o niečo zrozumiteľnejší než tie doterajšie.[1]

Poďme pekne od konca. V jednej diskusii na internete som použil príklad a prirovnal homosexuála, ktorý bojuje za „právo“ na manželstvo k nevidiacemu, ktorý si silou mocou žiada vodičák a argumentoval som, že nie je okliešťovaním ľudských práv ani zasievaním nenávisti, ak nevidiacim vodičáky nedávame. Môj oponent mi na to odpísal, že nevidiaci šofér by bol nebezpečný pre cestnú premávku a pýtal sa, čím je pre spoločnosť nebezpečný homosexuál.

Možno niektorých prekvapím, ale ničím. Veď ani nevidiaci nie sú pre spoločnosť nebezpeční. Pokiaľ nezačnú lobovať za vodičáky a následne šoférovať. Viem, je to pomerne absurdná predstava, ale podobne absurdné je žiadať manželstvo pre homosexuálov, hoci sa nám to tak nezdá, pretože následky nie sú okamžité a prichádzajú postupne.

Poďme v začatej úvahe ďalej. Viacerí by ste (tak ako môj oponent) zaiste namietali, že nevidiaci šofér by nás ohrozoval fyzicky. To sa predsa homosexuálov netýka. Manželstvo pre homosexuálov však nie je (obrazne povedané) len udeľovanie vodičákov nevidiacim, ale aj zmenou pravidiel ich udeľovania. Bolo by zrazu nepochopiteľné, prečo by si vodičák nemohli nárokovať nepočujúci, mentálne a inak postihnutí. Manželstvo sa takýmto predefinovaním jednoducho stáva niečím iným, než čím bolo, dokiaľ bolo prístupné len heterosexuálnym párom. A to zavádza do spoločnosti chaos, aký by zaviedol príklad s udeľovaním vodičákov. Nesúhlasíte? Tak potom definujte po novom manželstvo, ak má patriť aj homosexuálom, ale zároveň to má byť natoľko výlučný zväzok, že o pár rokov, keď niekto vynájde novú diskriminovanú menšinu, nebude treba definíciu manželstva znovu meniť.

Dve definície manželstva

Najprv si ale v krátkosti zhrňme, ako manželstvo ešte stále chápe právo, spoločenské normy a mnohí jednotlivci: manželstvo je úplná jednota, pretože spája manželov telesne i duševne; začína sa zmluvným záväzkom a spečaťuje sa pohlavným stykom. Keďže z pohlavného styku vzniká nový život, ten manželskú jednotu prehlbuje, vyžaduje si spoločný život v domácnosti a trvalý a exkluzívny záväzok.[2] Proti tomuto chápaniu stojí druhé (podľa ktorého dnes už veľká časť spoločnosti žije) a teda, že manželstvo predstavuje intenzívnu emocionálnu jednotu medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa zaviažu k romantickému partnerstvu a životu v spoločnej domácnosti.[3]

O.K., vráťme sa z tejto potrebnej odbočky späť. Zaiste sú medzi vami mnohí takí, pre ktorých sú predpovede spoločenského a hodnotového chaosu len teórie a neveria, že v tolerantnej a láskyplnej spoločnosti niečo také vôbec nastane. To, čo príde teraz, sa zrejme mnohým bude čítať ťažko. Možno so mnou už a priori nebudete súhlasiť, chcem vás však poprosiť, aby ste sa nad tým skutočne zamysleli a ak sa mýlim, v diskusii mi patrične oponovali. A čo chcem zdôrazniť – nasledujúce riadky v žiadnom prípade nepíšem preto, aby som niekoho súdil a o to prosím aj tých, ktorí so mnou budú súhlasiť.

Začalo to dávno

Základná myšlienka, či premisa, z ktorej budem ďalej vychádzať je, že určitá časť ľudí už dlhé desaťročia dozadu – bez toho, aby si to nejako uvedomovala – prijala druhú, novú definíciu manželstva. Niet divu – je jednoduchšia a lákavejšia pre praktický život. No a ako sa postupne ľudia s touto definíciou zžívali, začali podľa nej prispôsobovať nie len svoj súkromný život, ale – ako to už býva – žiadali si „požehnanie“ štátu. Pozrime sa celkom konkrétne na „prínos“ novej definície manželstva pre spoločnosť, resp. na „rany“, ktoré nadelila tradičnej definícii:

1. Prvou veľkou spoločenskou zmenou a ranou pre manželstvo sa stali rozvody. Doslova „rozvody pre všetkých“ a z pohnútok, aké vám len napadnú (samozrejme, takéto rozvody prišli postupne). Muži aj ženy sa naučili, že ak niečo v manželstve nepôjde podľa ich predstáv, môžu z tohto „vlaku“ kedykoľvek vystúpiť. A to sa aj deje. V tejto súvislosti sa mi veľmi páči jeden krátky poučný príbeh: „Reportér sa spýtal manželov: ‚Ako to, že ste dokázali spolu vydržať 65 rokov?‘ Žena odpovedala: ‚ Narodili sme sa v časoch, v ktorých keď sa niečo pokazilo, snažili sme sa to opraviť, a nie vyhodiť preč...‘“ Dnes platí, že rozvody zmenili pohľad na manželstvo a pre polovicu manželov z neho spravili príťaž. A život podľa novej definície manželstva zmenil aj pohľad na lásku. Láska už nie je to, čo pre teba spravím, ale výhradne to, čo k tebe cítim. Už neplatí v dobrom aj v zlom, už iba v tom prvom... Je to celkom logické a legitímne. Ale neprinieslo to dobru spoločnosti viac škody než osohu?

2. Druhou zmenou a ranou pre manželstvo sa stala ochrana pred počatím, ako inak, opäť pre všetkých. Sex bol z veľkej časti pozbavený rizík, najmä „rizika“[4] otehotnenia. To so sebou prinieslo dva dôsledky. Prvý, že sex už nie je biblickým obrazom jednoty dvoch manželov, pretože sa z manželstva úplne vymanil a druhý, že dieťa takmer úplne prestalo byť očakávaným darom a stalo sa plánovaným artiklom, ktorý ak sa nevydarí, má smolu, putuje medzi odpad. Nechcem, aby ste ma pri druhom dôsledku zle pochopili. Plánovať si potomstvo nie je zlé. Zlý je podľa mňa prístup, pri ktorom sú manželia otvorení prijať nový život len vtedy, kedy oni chcú. A preto si dovolím tvrdiť, že pre takých manželov dieťa už nie je darom, ale len tovarom. Niečím čo si možno objednať a dokonca to aj reklamovať. Možno ste už zažili pocit, že ste len tovarom, prostriedkom, jednotkou výkonu a pod. Necítili ste sa pri tom ponížene? Neurážalo to vašu dôstojnosť? Zmenený prístup k potomstvu a k manželskej jednote vyjadrenej pohlavným stykom sú ďalšie logické dôsledky povýšenia emocionálnej jednoty na rozhodujúci prvok manželstva.

3. No a treťou ranou pre manželstvo sú médiá a zábavný priemysel. Možno to vyzerá divne, ale pravdou je, že máločo ovplyvňuje naše predstavy o vzťahoch, o riešení problémov, rodine, manželstve a výchove, ale aj o sexe samotnom tak, ako ony. Mnoho našich predstáv, očakávaní zo vzťahov, ale aj modelov správania má svoje korene v predstavách redaktorov či režisérov a tí novú definíciu manželstva prijali už veľmi dávno.

Čo bude ďalej?

Vidíme, že chaos v podobe neúnosného množstva rozpadnutých vzťahov (ktoré mali trvať celý život), poloopustených detí (ktoré si zaslúžili oveľa krajšie detstvo), nevery, skorej sexualizácie mládeže, potratov, antikoncepcie a vyplývajúcich zdravotných následkov si naša spoločnosť postupne privodila sama. Tvrdiť, že ďalšia (a vlastne definitívna) zmena „pravidiel“ od jasných a zrozumiteľných k neurčitým už ďalší chaos neprinesie, je prinajmenšom odvážne. Skôr by som povedal scestné. Takže poďme ďalej, do budúcnosti, a ukážme si, čo konkrétne bude znamenať predefinovanie manželstva pre spoločnosť[5]:

1. Generácie po nás nedosiahnu skutočné naplnenie v manželstve. Zmeny v zákonoch a v širokom spoločenskom povedomí zmenia samotné chápanie manželstva u ľudí. Keďže nové chápanie v sebe nenesie žiaden podstatný súvis s telesnou jednotou (na základe komplementárnosti pohlaví) a s rodinným životom, ani ľudia stotožnení s touto predstavou nedokážu naplno prežiť pravú manželskú jednotu. Táto jednota je sama osebe veľmi dobrá vec, preto aj škoda z jej neprežívania je veľmi veľká. Povedané jednou vetou: ľudia nebudú schopní čerpať z manželstva všetko dobro, ktoré v ňom je, lebo o ňom nebudú vedieť. V podstate ide o hlavnú škodu pre manželstvo, ostatné plynú z nepochopenia manželstva a teda jeho neprežívania a nepodporovania.

Ukážme si to ešte na príklade: predstavte si, že ste z planéty, na ktorej sa ako darčeky odovzdávajú krásne zabalené krabice, ktoré sú prázdne, lebo darčekom je obal samotný. Prišli by ste na Zem, spoznali ľudí a pri nejakom výročí dostali zabalený darček. Budete sa z neho tešiť, budete obdivovať krásny obal, ale nikdy ho neotvoríte – predsa by ste zničili váš darček. A pritom vo vnútri je niečo oveľa lepšie než pekný obal. Lenže vy to neviete, pretože vaša predstava darčeka končí pri tom, čo poznáte z vlastnej krajiny.

2. Utrpí blaho manželov. Manželská stabilita so sebou prináša viaceré výhody (zdravie, šťastie, ekonomický prospech). Trvalosť, výlučnosť ani exkluzivita – hlavné piliere manželskej stability a základné normy pre manželstvo – však v novom chápaní už nemajú miesto, takže budú ťažšie pochopiteľné a ešte ťažšie dodržiavané.

3. Utrpí aj blaho detí. Predefinovanie manželstva zotrie aj odlišný prínos mužov a žien v rodinách. To oslabí spoločenský tlak a zníži motiváciu, aby manželia zostali so svojimi manželkami a deťmi, resp. aby sa muži a ženy sobášili skôr, než budú mať deti. A to bude prekážkou vývoja detí smerom k šťastným, produktívnym a statočným dospelým.

4. Čo s priateľstvom? Tak si to predstavme. Z manželstva sa zrazu stane zväzok definovaný stupňom, resp. intenzitou spoločných emócií a zážitkov (pretože v konečnom dôsledku je toto pointou nového pohľadu na manželstvo). Nová definícia manželstva tak mení aj chápanie priateľstva, ktoré bude iba niečo menej. Preto bude menej akceptovateľné vyhľadávať emocionálnu a duchovnú dôvernosť mimo manželstva. Skrátka, v dôvernom priateľstve sa budete cítiť, resp. budete vnímaní ako homosexuál. Pozrite si fotky priateľov na tomto odkaze. Kedysi to nebolo ničím zvláštne, dnes by ste len ťažko verili, že tí ľudia nie sú homosexuáli.

Totiž, iba pôvodná definícia jednoznačne zameriava manželstvo na telesnú jednotu a rodinný život a iba ona zachováva priestor pre bohatý výber rozličných typov vzťahov s vlastnou mierou hĺbky a špecifickými formami blízkosti a starostlivosti.

5. Kde je náboženská sloboda? Ešte stále väčšina náboženstiev háji tradičnú definíciu manželstva. Po jej legislatívnej zmene a odobrení je však celkom praktickým dôsledkom to, že sa čoraz viac začne chápať ako spiatočnícka a iracionálna. Vysloviť názor, že manželstvo tvorené jedným mužom a jednou ženou je to pravé už nebude názor, ale nenávistný predsudok. Azda na úrovni popierania holokaustu alebo rasistických poznámok (vlastne sa to už deje). Je preto logické, že tento názor bude vytláčaný na okraj a jeho zástancovia čoraz viac postihovaní. Hádam aj teraz si niektorí z vás hovoria, že to je logické a správne. Poviem k tomu len toľko: na váš názor na manželstvo sa dnes dočkáte dvoch vecí: a. odpovede, že je nebezpečný a b. snahy argumentmi ho vyvrátiť a presvedčiť vás o vašom omyle. Iba extrémisti, fanatici a radikáli (ktorých však nikto neuznáva a nemajú žiaden dosah na právne postihovanie odporcov) by vás za váš názor chceli nejako trestať. Dobre si všimnite, čiu pozíciu zastávate.

6. Čoraz viac štátu – aj u vás doma. Je to úplne logické. Nová definícia manželstva prakticky popiera zásady vernosti, trvalosti a výlučnosti vzťahu. Už dnes to vidíme v praxi. Odporúčania typu: „...nemá zmysel zotrvávať vo vzťahu, v ktorom sa iba trápite. ...nezapieraj vlastné city. ...azda máš žiť v pretvárke?“ a príbehy ľudí, ktorí ich nasledovali dnes nenachádzame len v trendových magazínoch či seriáloch, stretávame sa s nimi osobne. A možno ich sami žijeme. Mojim cieľom nie je hodnotiť to, ale upriamiť vašu pozornosť na jeden z dôsledkov: stále väčšiu moc štátu. Štát je pre nás ten, ktorý má rozhodovať spory rozvedených, riešiť opatrovníctvo, otcovstvo, návštevy detí, starať sa o potreby opustených, hľadať domov osirelým, dbať na opateru detí atď. atď. Čím viac bude manželstvo voľnejšie a závislé len na emóciách, tým viac bude mať štát práce. A tým väčšie kompetencie naň budeme prenášať, pretože sa stane jediným garantom stability. Že neveríte? Už teraz sa rozhodujeme o tom, či bude mať štát silnejšie slovo ako rodičia pri sexuálnej výchove.

Pre detailistov mám pred záverom odpoveď aj na prvú otázku argumentu: Ako mojej rodine ublíži manželstvo homosexuálov? Nuž, vašej zrejme nijako. Žať budú až tí po vás... podobne ako dnes žneme my, čo zasiali generácie pred nami.

Pozrieť sa dovnútra a vidieť

Iste by teraz mnohí z vás radi doviedli moju úvahu do dôsledkov a začali menovať, čo všetko by som, počnúc rozvodmi, zakázal a čo zaviedol. No mýlite sa. Nemyslím si, že budúcnosť manželstva stojí na zákazoch či príkazoch, dokonca ani na betónovaní pôvodnej definície manželstva v ústave a všetkých zákonoch. Hoci význam zakotvenia správnej definície v legislatíve je v mnohých ohľadoch rozhodujúci. Ešte podstatnejšie je niečo iné. Spomeňte si na prvý bod: musíme rozbaliť darček, zahodiť pekný moderný obal novej definície manželstva a pozrieť sa dovnútra. Musíme spoznať pravdu o úplnej jednote manželstva, spoločné dobro i osobné blaho, ktoré v sebe skrýva a začať čerpať z úžitkov tohto daru pre všetkých, pre celú spoločnosť. Áno, aj pre homosexuálov, pretože ozajstné blaho spoločnosti je na prospech všetkým. Vravíte si, že ten pohľad poznáte a nenadchol vás? Tak tomu neverím. Nedívate sa náhodou na prvú definíciu manželstva cez prizmu tej druhej? Ako v príklade s darčekom - akoby ste len poodkryli obal a videli iba krabicu. Komu by sa to páčilo? Ale to, čo je vnútri si od vás zaslúži oveľa poctivejší prístup a skúmanie, už len preto, koľko nešťastných dôsledkov priniesol pohľad, ktorým ste sa dívali (a ktorému ste verili) doposiaľ.

Autor je absolventom 4. cyklu Fóra pre kultúru.

Ilustračné foto: http://www.kyivpost.com (licencia CC)

_______________________

[1] Všetky príspevky za a proti referendu a manželstvám pre homosexuálov nesledujem, preto sa celkom poteším, ak mi poviete, že sa mýlim a že na túto tému sa už objavil oveľa lepší a zrozumiteľnejší príspevok.

[2] porov. S. Girgis, R. T. Anderson, R. P. George: Čo je to manželstvo? Kolégium Antona Neuwirtha, 2013, s. 14-15.

[3] tamže.

[4] nemôžem si pomôcť a to slovo do úvodzoviek skrátka dať musím. Je totiž iróniou, že kým pre jedných je tehotenstvo rizikom, pre iných nesplnenou túžbou.

[5] spracované podľa Čo je to manželstvo?, s. 18-20.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo