Nechcel som referendum

Referendum som nechcel, lebo okrem jednej kombinácie výsledkov by boli všetky pre konzervatívne politické hodnoty kontraproduktívne. Riziko zlyhania pre nízku účasť alebo prevažné nie v ktorejkoľvek otázke by podkopali rodiacu sa hlbšiu diskusiu o rodine a manželstve, ktorú sotva stihla naštartovať novela ústavy. Petičný hárok som podpísal len preto, aby sa ukázalo, aká veľká je na Slovensku konzervatívne orientovaná inakosť. Následne sa ukázalo, že je ešte dosť veľká a preverí kvalitu demokracie na Slovensku.

V novembri 1989 sme bojovali za slobodu. Za politickú slobodu, lebo slobodnú vôľu sme mali aj predtým, avšak poriadne osekanú v mene pekne znejúcich ale totalitných ideálov. Asi nikdy nebude stačiť dostatočne to pripomínať. V diskusii pred referendom ma opakovane zarazilo, ako je politická sloboda vyjadrená demokratickým inštitútom referenda spochybňovaná v mene pekne znejúcich hodnôt.

Ochota nasadiť náhubok pre domnelú nenávisť je ohromujúca. Ukázala sa nezakrytá voľa zamedziť rodičom právo stanoviť obsah výuky svojich detí. Tak sa v našom chápaní vzdelania a výchovy doznievajúce komunistické školstvo stretáva s nedôverou samozvaných arbitrov korektnosti voči rodičom. Pritom dieťa nie je objekt ale subjekt štátu, do dospelosti zastúpený rodičmi. Je fascinujúce, ako si niektorí tribúni občianskej spoločnosti sami sebe vypúšťajú rybník. Občianska a politická sloboda dospelých voličov je buď na vrchole rebríčku politických hodnôt, alebo sa časom stratí.

Prekvapilo ma tiež, ako málo je pochopené manželstvo a jeho katolícke chápanie. Niektoré často opakované tvrdenia či výhrady su nedorozumeniami. Doteraz vo verejnej debate neboli dostatočne pokryté a vyžadujú aspoň krátky komentár:

“Manželstvo osôb rovnakého pohlavia je vlastne konzervatívna hodnota”

Napríklad ombudsmanka Jana Dubovcová v televíznej debate povedala, citujem, “to, že sa niekto prihlási k vašej hodnote nemôže byť útok na vašu hodnotu”. Myslela to zrejme tak, že páry rovnakého pohlavia sa hlásia k hodnote manželstva. Ide však o nedorozumenie ohľadom definície manželstva. Konzervatívci považujú za manželstvo úplné telesné aj duchovné vzájomné odovzdanie sa muža a ženy, ktoré je doživotné bez možnosti rozvodu a otvorené životu. Súčasný právny stav kvôli rozvodom nezodpovedá uvedenému ideálu ani teraz, nieto ešte pri prípadnom rozšírení na osoby rovnakého pohlavia. Napokon už pred uzavretím zväzku je jasné, že žiaden pár rovnakého pohlavia nie je práve pre svoje rovnaké pohlavie schopný splodiť dieťa. Prečo je to dôležité?

“Manželstvo uzatvorené vo vyššom veku alebo také, čo sa ukáže neplodné, už neprinesie deti a je tak rovnocenné s prípadným manželstvom osôb rovnakého pohlavia, ktoré tiež neprinesie vlastné deti”

Konzervatívci považujú za manželstvo úplné telesné aj duchovné vzájomné odovzdanie sa muža a ženy, otvorené životu a pricipiálne spôsobilé priniesť na svet nový život. To je to známe “jedno telo a jedna duša”. Také vzájomné odovzdanie je zjavne možné iba medzi mužom a ženou. Ak sa sobášia starší ľudia, postačuje úplné odovzdanie a nerozlučnosť. Z toho vyplýva, že aby bolo manželstvo manželstvom, nemusí nutne vždy priniesť vlastné deti. Ak sa manželstvo mladých ľudí ukáže neskôr ako neplodné, nie je tým zneplatnené alebo spochybnené. Otvorenosť pre život týchto párov alebo starších ľudí môže byť realizovaná cez adopciu, charitu alebo inak prostredníctvom aktivít podporujúcich život.

“Násilie v manželstve či neúplné rodiny aj tak spochybňujú inštitút manželstva.”

Násilie a iné delikty ohrozujúce manželstvo sú chybami jednotlivcov a nehovoria nič o definícii manželstva, resp. o ideálnom stave. Pre šikanu v školách nespochybňujeme organizované vzdelávanie, ale snažíme sa nájsť a odstrániť príčiny. Preto aj zlyhania manželských partnerov vyžadujú trpezlivú starostlivosť a cielené odstraňovanie príčin (napr. nedostatok práce a odlúčenie, ľahký prístup k hazardu). Manželia si pri sobáši sľubujú vytrvať v dobrom aj zlom, v šťastí aj nešťastí. Ak niekto zlyhá, je na miesto pomoc a nie uvoľnenie ideálu, čo bol prípad rozvodov.

“Odopretie manželstva párom rovnakého pohlavia je podobné ako rasová diskriminácia”

Tento populárny názor je mylný, pretože rasová diskriminácia nespravodlivo obmedzovala ľudí inej farby pleti pri výkone činností, pri ktorých farba pleti fakticky nemala žiaden význam. Nijako nespôsobovala ich neschopnosť napríklad voliť, vzdelávať sa, cestovať autobusom s bielymi či navštevovať s nimi rovnakú reštauráciu. V prípade manželstva má pohlavie naopak zásadný význam. Manželstvo nie je fakticky možné medzi mužom a mužom alebo ženou a ženou, pretože sa nemôžu spojiť manželským spôsobom - jedna duša a zároveň manželské spojenie v jedno telo, zásadne spôsobilé splodiť nový život. Manželstvo je zakotvené v prírode a prirodzenosti. Osobám rovnakého pohlavia sa údajné právo na manželstvo neodpiera o nič menej, ako sa mužovi neodopiera neexistujúce právo vynosiť alebo dojčiť dieťa.

V sobotu pôjdem hlasovať, aby sa ukázalo, koľko je na Slovensku konzervatívcov a aké majú názory na položené otázky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo