Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. február 2021

Komunikácia v pandémii - Lekcie od našich západných susedov

O tom, že boj s pandémiou, ktorý je vo svojej podstate nepopulárnou záležitosťou, sa dá robiť aj predvídateľne a s pokorou - ako to ukazujú naši rakúski susedia.
Komunikácia v pandémii - Lekcie od našich západných susedov

Nálady v slovenskej spoločnosti už dlho neboli tak vystupňované, ako tomu je v posledných týždňoch. Koaličné hádky, vzájomné obviňovanie a celkový chaos v boji s pandémiou vedie mimo prepadu preferencií vládnych strán aj k rekordne vysokým číslam záujmu o predčasné voľby. Príčin je, samozrejme, mnoho, no snáď tou najdôležitejšou je počas pandémie komunikácia. Skúsme si teda porovnať vládnu komunikáciu s našimi západnými susedmi - a nie, nie tými českými. Tí majú vlastných problémov s komunikáciou celkom dosť.

Rakúska spolková republika nie je sama o sebe ukážkovým príkladom zvládania koronakrízy. Kritikov vládneho postupu sa aj tu nájde veľa, sťažujúcich sa či už na príliš dlhé čakanie na jesenný lockdown, či na otvorené viedenské klzisko a lyžiarske strediská počas lockdownu, no aj napriek týmto výčitkám všetky vládne opatrenia sprevádza jedno: Predvídateľnosť.

Dalo by sa uvažovať či za tým stojí menší počet koaličných partnerov (v Rakúsku tvoria vládu iba dve strany) či jednoducho dlhšia demokratická tradícia a vyššia životná úroveň, no rozhodovanie o pandemických opatreniach by sa u našich západných susedov dalo zhrnúť celkom jednoducho ako proces diskusie, akého-takého konsenzu a dosť skorej komunikácie nových opatrení.

Ukážkovým príkladom je plošné testovanie. Zatiaľ čo Slováci sa koncom októbra dozvedeli, že ich premiér sám prišiel s "atómovkou" proti koronavírusu v podobe plošného testovania, Rakúšania sa s ešte stále otvorenými reštauráciami a kostolmi na svojich východných susedov pozerali tak trochu s opovrhnutím a tak trochu so zvedavosťou. Keď sa v priebehu novembra situácia otočila a krajina sa priblížila k hranici 10 000 nových prípadov za deň, po zavedení tvrdého lockdownu sa slovenským plošným testovaním rozhodol kancelár Sebastian Kurz inšpirovať - avšak s niekoľkými zmenami. Testovanie na západ od Dunaja prišlo po viac ako mesiac dlhom lockdowne, nebolo povinné a sprevádzalo decembrové uvoľnovanie opatrení, ktoré malo občanom umožniť voľnejšie Vianoce. Opäť: Diskusia, predvídateľnosť, (aký-taký) konsenzus. Samosprávy dostali dosť dlhý čas na prípravu a podobne ako na Slovensku im v procese pomáhala armáda.

Najväčší rozdiel medzi pandemickou politikou týchto dvojich krajín však môžeme bádať počas Vianočných sviatkov. Zatiaľ čo doma sme sa báli pri stúpajúcich číslach zaviesť lockdown a počuli sme slová o idotoch a vrahoch od predsedu vlády, Rakúsko napriek klesajúcim číslam po voľnejších Vianociach (ktoré ešte v Novembri sľuboval aj Igor Matovič) pravidlá pritvrdilo a lockdown sa nakoniec predĺžil až do februára. Tvrdý lockdown, ktorý mal začať 26. 12., však vláda oznámila takmer 10 dní dopredu, narozdiel od slovenských tlačoviek "zo dňa na deň", v ktorých sa postupne prestávali vyznávať aj najväčší zástanci vládnej politiky (snáď najlepším príkladom je ohlásenie lockdownu, ktorý začal platiť od Nového roka v silvestrovský podvečer).

Táto pomyselná divergencia pokračuje až dodnes. O predĺžení lockdownu, ktorý mal skončiť 25. 1. vláda v Rakúsku rozhodla vyše týždňa dopredu, rovnako ako aj o povinnosti FFP2 respirátorov v obchodoch a verejnej doprave po vzore Bavorska. Tejto povinnosti však predchádzalo dôkladné uistenie, že každý občan má možnosť (fyzickú aj cenovú - tá bola zafixovaná na 59 centov za kus) sa k týmto vysoko žiadaným položkám dostať. O otváraní škôl, ktorému predchádzali skutočne nižšie čísla a dlhé debaty so samosprávami hovoriť ani nemusíme. Spolková republika posiela deti naspäť do škôl postupne, začínajúc 8. 2. Ako čerešničku na torte si po novom (nielen) vo Viedni môžete dokonca zájsť ku kaderníkovy po nový účes - samozrejme s negatívnym testom, ktorý Vám dnes urobia zadarmo dokonca aj v lekárni.

Inzercia

Čo sme zatiaľ zažívali na Slovensku? Školy sa mali postupne otvárať 11. 1., potom 25. 1. a v čase písania tohto blogu je daný dátum 8. 2. Riaditelia sa to definitívne dozvedeli tri dni predtým. Samozrejme, nie definitívne. Podobne, aj keď v mnohých smeroch oveľa horšie to mali samosprávy s testovaním - O "skríningu", ktorý mal začať 18. 1. sme sa dozvedeli na tlačovej konferencii večer predtým, spolu s mnohými zástupcami samospráv - obcí a miest. Premiér sa zatiaľ namiesto budovania dôvery zaoberá hľadaním vinníkov a presadzovaním ďalších plošných testovaní, zatiaľ čo si sem-tam zavrtne aj do predstaviteľov miest a obcí, ktoré majú vládne návrhy realizovať. Vrcholom hystérie bol tradične facebookový oznam o jeho neúčasti na rokovaní vlády o takmer predvídateľnom covid automate, aby, v slovách preiméra, "...ľudia dohodu nevnímali ako moje rozhodnutie..."

Dovolím si podotknúť, že cieľom tohto článku nie je kritika Igora Matoviča, ale poukázanie na to, ako dôvera občanov (a zároveň nasledovanie opatrení) ide ruka v ruke s jasnou komunikáciou a spoločenskou diskusiou. Je nepredstaviteľné, aby Sebastian Kurz v rozhovore v rádiu označil Wernera Koglera (šéfa koaličnej strany zelených) za idiota a vraha, či zdieľal na internete nahrávky z vlády a nasledovne očakával rešpekt a dôveru občanov pri nových opatreniach. Nečudo, že bez takýchto excesov po novom nosí vo Viedni FFP2 respirátor naozaj každý (bežné látkové rúško je Vám tu už skutočne nanič) - ktovie, koľko ľudí by si ho kúpilo a nosilo v prípade podobného opatrenia na Slovensku.

Záver je jasný, a zároveň až bolestivo jednoduchý - na Slovensku nám chýba dialóg a dôvera, nehovoriac ešte o politickej kultúre. V nariadeniach vlády po nezhodách a hádkach (ktoré sa dali vyriešiť za zavretými dverami) je neskutočný chaos a postupne s nimi klesá dôvera vo verejné inštitúcie na bod mrazu. Chýba nám citlivé vysvetľovanie potrebnosti nových opatrení, ktoré sú ohlasované zo dňa na deň a navyše podávané brutálne centralistickým spôsobom, ktorý najviac škodí tým najdôležitejším súčastiam štátu - samosprávam.

Namiesto "atómoviek" a detinských hádok by sme my, Slováci, znova potrebovali dialóg a dôveru.

Na to však potrebujeme osobnosti, ktoré dialóg dokážu viesť a dôveru dokážu budovať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.