Až kamene kričať začnú

Morálny liberalizmus má na svedomí niekoľkonásobne viac ľudských životov ako nacizmus a komunizmus spolu. Za posledné desiatky rokov si spoločnosť zvykla, že je štátom zaručeným právom nechať si "vymazať" nechcené tehotenstvo brutálnym spôsobom. Je čas povedať si pravdu. To, že sa pri sčítaní ľudu ku kresťanstvu prihlásili dve tretiny obyvateľstva, nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. Náš zákon o potratoch je porovnateľný s najliberálnejšími na svete, preto už nezaujíma ani liberálne strany. Pričom to nie železné pravidlo ani na pomery EÚ, v dvoch krajinách (Írsko, Malta) je potrat de facto zakázaný.

Pozrime sa, čo hovoria chladné čísla štatistík: podľa údajov sa na celom svete vykoná každý rok približne 50 miliónov zabití nenarodených detí. Za posledné polstoročie tak bola vykonaná viac ako miliarda potratov, z toho na Slovensku len evidovaných bolo milión tristotisíc. Ešte jedna informácia je zarážajúca: v našej republike zomrie denne 40 detí vyvolaným potratom.

Kto bude za to zodpovedný ?!

Umelé prerušenie tehotenstva je úmyselne zavádzajúci pojem, ktorý niekto šikovne vytvoril, aby sme ostali pokojní. Táto slovná finta chce pôsobiť neutrálne, takmer ako kozmetická operácia. Pritom nikde inde „nekričí“ viac bezbranných ľudí o pomoc než v nemocniciach, kde sa vykonávajú potraty. Slovenských milión tristotisíc nevinných detských obetí by si určite zaslúžilo dôstojný pamätník. Niekoľko pamätníkov ktoré v poslednom období "vyrástli" vo viacerých našich obciach sú mementom, aby sme násilným abortom neukončovali život, ktorý sa hlási na svet. 22.2.2015 uplynú tri roky od inštalácie a posvätenia významom a funkciou jedinečného miesta. Pretože v obci Nevoľné, v rodisku a mieste posledného odpočinku bývalého banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, ktorý bol známy mnohými verejnými iniciatívami na ochranu nenarodeného života - nestojí len pamätník. Pod kamenným pomníkom sa nachádza miesto určené na pochovávanie potratených detí. Výstavbou tohto pietneho miesta mysleli autori a podporovatelia tohto diela na deti, ktoré neboli prijaté svojimi najbližšími. Na deti, ktoré nedostali šancu. Pritom mali právo na život. Také isté právo na život, ako každý z nás. Navštíviť toto miesto s vedomím, že v slovenských nemocniciach je každý deň zavraždených štyridsať detí, je strašne ťažké. A vyžaduje si to odvahu. Viem, že hovoriť o týchto veciach je veľmi citlivé a pre mnohých aj veľmi bolestné. Viem. Ale ešte viac je to potrebné.

Za všetko, na čo sme myslieť mali a nemysleli,

za všetko, čo sme povedať mali a nepovedali,

za všetko, čo sme urobiť mali a neurobili,

Ťa prosíme Pane, o odpustenie.

22. februára 2012, v deň verejnej inštalácie a požehnania tohto pietneho miesta uplynulo presne 25 rokov od podpísania inštrukcie Donum vitae. Tento dokument o rešpektovaní rodiaceho sa ľudského života podpísal 22. februára 1987 vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. Práve Inštrukcia Donum vitae formulovala všeobecný princíp, ktorý treba dodržiavať: „Mŕtve ľudské zárodky alebo plody potratené úmyselne alebo neúmyselne majú byť rešpektované ako telesné pozostatky ostatných ľudských bytostí." Pochovať mŕtveho, to nie len právo. Je to povinnosť. Hrob tu nie je len pre tých, čo v ňom ležia. Je tu aj pre nás, čo žijeme. Ten dvojtonový a trojmetrový výkričník z kameňa je neprehliadnuteľný. Ukazuje priamo na nás. Na náš život, naše správanie, naše vzťahy, naše rozhodnutia. Toto spôsobujem: Štyridsať detí denne! Na to nezabudnime. Pretože ak my budeme mlčať, kamene budú kričať.

Ten kameň v Nevoľnom kričí už tretí rok...

Marián Kvasnička: Nenarodeným deťom

Nech je to všetkým známe, ja veľmi rád to priznám

bez akejkoľvek pýchy, až zo dna pokory:

Mali ste tvár aj význam!

Aj Písmo hovorí:

Čokoľvek spravili ste, mne spravili ste vtedy.

Na kríži dodnes kričí krv Syna po Bohu!

Žíznivo pije z biedy

a hľadá oblohu.

Povedzme pravým menom, že zabíjať je VRAŽDA.

Tvár mali ste aj meno, aj pečať osoby.

Mnohých tie slová dráždia.

No pravda pôsobí.

Zvečnelý otec Rudolf nám do pamäti vštepil,

že nesmieme sa poddať zlým duchom časných čias.

Jas uvidia aj slepí!

Náš otec, Otče náš!

Ak nechránime život, už nás nič neochráni -

toto je Boží projekt k nám z lásky vysnený.

Vážené dámy, páni,

bez detí – MY SME NIČ!

Veď NEZABIJEŠ platí! Mali ste tvár aj meno,

originálnu šancu už v lone mamičky.

V tom svete zauzlenom

žmolíme pátričky,

voláme Pannu Máriu, nech rodiny nám chráni,

čo vedia prijať jarmo, starosti o deti.

Nech život požehnaný

nám v deťoch posvätí!

Nech otcovia a mamy si bránia to, čo vzniká

z dvoch milujúcich ľudí v manželskom objatí.

Veď čo je Boží príkaz,

to sa vždy oplatí.

Pochovávame život, ktorému prišlo nežiť:

tvár, meno, význam – Dieťa, čo z pýchy mŕtve je.

Nad smrťou nádej sneží!

Nádherné záveje!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo