Dúhová manipulácia socialistických sociológov

Aj totalitné diktatúry a pochybné záujmové skupiny majú odborníkov, ktorí im z ideologických alebo prospechárskych dôvodov pomáhajú manipulovať a ovládnuť spoločnosť. Spôsoby a dôsledky takej propagandy sme zažili počas komunistického reálneho socializmu. Tak pôsobia aj vyjadrenia slovenských sociológov v diskusii k referendu o rodine. Tieto manipulácie sa v súvislosti s hlavným účelom vládou schválenej Stratégie ľudských práv opakujú často.

Nie je možné v jednom článku opísať a analyzovať všetky ich polopravdy, nepravdy a nedokázané manipulatívne tvrdenia, ktoré sme mohli čítať a počuť v televíznych diskusiách. V mene zdravého rozumu a demokracie však treba upozorniť aspoň na niektoré z najzávažnejších. Nielen preto, že sa v tejto kultúrnej revolúcii opakujú a budú opakovať, ale aj preto, aby sme pochopili spôsoby, akými sa nás snažia zmanipulovať.

Konštrukt tradičnej rodiny

Denník Sme mal pred referendom od 22.1. niekoľko týždňov na titulnej strane rozhovor „Tradičná rodina neexistuje" so sociologičkou J. Filadelfiovou. Dlhým opisom rôznych foriem rodiny v ňom dokazovala že „tradičná rodina“ je sociálny konštrukt, a preto treba homosexuálne zväzky „zrovnoprávniť“ s prirodzenou rodinou. Pri tom zamlčala dve podstatné skutočnosti: 1. Všetky typy a formy rodiny, ktoré opísala boli založené na zväzku muža a ženy. Napríklad aj antický Rím, ktorý bežne toleroval homosexuálne správanie, považoval za manželstvo a rodinu iba vzťah muža a ženy, s ich deťmi a príbuznými. 2. Pojem „tradičná rodina“ sa začal používať práve na odlíšenie tejto podstatnej skutočnosti od homosexuálnych zväzkov, ktoré niektorí začali nazývať rodinou. Okrem toho ani len nenaznačila úvahu o tom, aký dopad má takáto kultúrno-sociálna revolúcia na spoločnosť.

Vnucovanie názoru a demokratizácia manželstva

Referendum bolo podľa Filadelfiovej i ďalších „vnucovanie jedného názoru“. Ale postihovanie ľudí za vyjadrenie podpory „tradičnej“ rodiny, presadzovanie rodovej ideológie štátom, sexuálna výchova detí v rozpore so želaním rodičov ním už nie je? V rozhovore pre Sme povedala, že „uznanie spolužitia párov rovnakého pohlavia … je asi to hlavné, o čo v referende ide.“ V Pravde že referendum nie je len len o LGBTI občanoch... „Tu ide o vnášanie náboženských ideí a konceptov do štruktúr nášho sekularizovaného a demokratického štátu .... Pod rúškom ochrany tradičnej rodiny sa chce zabrániť demokratizácii inštitútu manželstva.“ Tou má byť aby „bolo rovnocenné, nenadraďovalo sa iným formám partnerského spolužitia a iným formám rodiny. ... musí byť rovnako dostupné všetkým občanom.“ (27.1.2015)

Dôsledná aplikácia tohoto princípu znamená zrovnoprávnenie akéhokoľvek spolužitia jedincov, "ktorí sa majú radi" bez rozdielu pohlavia, počtu spolu žijúcich a dĺžky ich spolužitia. To môže to mať len dva dôsledky: A.) Všetky tieto zväzky dostanú rovnakú podporu a uznanie spoločnosti. To je okrem vážnych psychologických, morálnych a sociálnych dôsledkov, ktoré sociologička ignoruje, aj ekonomicky neudržateľné. Preto je pravdepodobnejšia alternatíva B.) Zruší sa podpora normálnej rodiny, ktorá je dokázateľne najlepším prostredím pre výchovu detí. Dokazuje to 2000 rokov našej civilizácie v porovnaní s inými modelmi, a dokazujú to seriózne vedecké výskumy. Práve preto vyžadujú takúto podporu aj základné ľudskoprávne dokumenty OSN. ( konkrétne napr. tu: http://www.postoy.sk/content/duhovi-socialisti-zamlciavane-dokumenty-lud... )

Referendum je krok k náboženskému štátu

To tvrdil aj sociológ M. Vašečka v rozhovore pre Pravdu. (6.2.2015) Ako "dôkaz" uviedol, že občianski aktivisti, ktorí organizovali referendum sú súčasťou cirkvi, a to, že „Katolícka cirkev je už od čias rímskeho cisára Konštantína úspešná práve preto, že sa spája s mocou a snaží sa ... formovať svetonázor bežných ľudí." Nič o tom koľkokrát sa títo mocní vrátane komunistov snažili cirkev zničiť a zneužiť, ani k akým kultúrnym, sociálnym a morálnym hodnotám cirkev ľudí formovala. Ak aj jeho tvrdenie o minulosti cirkvi je čiastočne (polo)pravdivé, nijako to nedokazuje demagogické tvrdenie, že referendum bolo skrytou snahou meniť Slovensko na náboženský štát.

Vašečka priznal, že referendové otázky „neprinášajú zásadné ohrozenie, právne sú málo relevantné“, ale vadí mu že „rôzne témy, ktoré sú dôležité pre skôr nábožensky orientovaných ľudí, prenikajú do verejného priestoru.“ Čiže témy, ktoré sú dôležité pre politikov, veľkokapitalistov, (bývalých) komunistov, bulvár či 1% homosexuálov, alebo ešte menší počet rôznych LGBTI aktivistov a exotov ako bradatá Conchita môžu prenikať do verejného priestoru, ale téma, ktorá je dôležitá pre kresťanov tvoriacich 75% obyvateľov, alebo minimálne 21% voličov, ktorí sa zúčastnili referenda už nie. To je komunisticky nedemokratická snaha vylúčiť kresťanov z verejného života. V tom duchu už 2 dni po referende „demokraticky“ vyhlásil tlačový a informačný odbor Úradu vlády: „Výsledky referenda nemajú pre nás žiadnu výpovednú hodnotu a k ničomu politicky nezaväzujú.“ A o týždeň vláda exkomunistu R. Fica schválila kontroverznú Stratégiu ľudských práv, ktorú podľa svojich predstáv a požiadaviek naformulovali zástupcovia jednej ideologickej a záujmovej skupiny.

Demagógia výhrady svedomia

„Zásadný spor, ktorý sa vzhľadom na doterajšie skúsenosti bude objavovať čoraz častejšie, bude o tom, že prvky kánonického práva môžu mať vplyv na svetský charakter štátu. Práve tzv. výhrada vo svedomí je dobrým príkladom, kde kánonické právo, teda právo jednej náboženskej skupiny môže dominovať nad právom svetským, pretože sa bude týkať iba jej členov.“ To je dobrý príklad demagogického prekrúcania pravdy. Z tohto Vašečkovho tvrdenia vyplýva, že svedomie má iba ním kritizovaná "náboženská skupina", čím fakticky urazil všetkých nekatolíkov. Výhrada svedomia sa týka každého. Nie je vecou kanonického práva náboženskej skupiny, ale patrí k základným ľudským právam podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv a následných dokumentov OSN. Dostala sa tam aj na základe skúseností s totalitným komunistickým a nacionálno-socialistickým režimom. To dnes liberálni novinári, dúhoví aktivisti a socialistickí politici a sociológovia utajujú rovnako, a s podobným účelom ako komunisti desaťročia znemožňovali publikovanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

K týmto základným ľudským právam patrí aj prednostné právo rodičov určovať výchovu svojich detí, ale nie právo na adopciu detí homosexuálmi alebo ich výrobu v skúmavke alebo náhradnej maternici, ani právo na interrupcie.

Slovensko a dúhová EÚ?

Jedným z dôvodov referenda o rodine boli podľa iniciátorov snahy časti vedenia EÚ pretláčať rodovú ideológiu, a LGBTI požiadavky do výchovy a legislatívy členských krajín. Sociologička S. Porubänová tomu v televíznom dialógu oponovala s tým, že v celej Európe vrátane Slovenska 80% ľudí považuje rodinu za jednu z najvyšších hodnôt, a k tomu sa hlási aj EÚ. Povedala tiež, že deklaratívne hodnotenie rodiny v prieskume ešte nehovorí o tom, ako sa jednotlivec správa k vlastnej rodine. Rovnako však platí, že prorodinné či prosociálne vyhlásenia politikov sa niekedy veľmi líšia od ich praktickej politiky, a žiadne rodine, zdravej výchove alebo právam rodičov škodiace rozhodnutie si to oficiálne neprizná.

Porubänová tiež povedala, že Slovensko politiku a hodnoty EÚ slobodne prijalo v jedinom platnom referende o vstupe do EÚ. V r. 2003 však väčšina obyvateľov Slovenska hlasovala za vstup do EÚ hlavne z presvedčenia, že nám to pomôže získať podobnú životnú úroveň. Ďalším dôvodom bolo to, že EÚ vnímali ako demokratický protiklad komunistického impéria, ktoré okrem iného nerešpektovalo slobodu svedomia a násilne pretláčalo svoju ideológiu do všetkých oblastí života. Okrem toho vtedy tieto LGBTI tlaky z centrál EÚ neboli také silné, a na Slovensku o nich nikto ani nechyroval. To riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny nevie, alebo úmyselne manipulovala divákov?

Nove štátne náboženstvo?

Spoločenské vedy boli počas komunistického "reálneho socializmu" spolu s médiami najviac postihnuté straníckym dohľadom na výber kandidátov v duchu komunisticko-ateistickej ideológie. Tá sa stala štátnym náboženstvom, ktoré sa povinne učilo na školách a presadzovalo v médiách. Aj po 24 slobodných rokoch skusujeme, čo ním odchovaní odborníci robia v politike či justícii. Výlučne takýchto odborníkov nám pri téme ľudských práv a LGBTI agendy servírujú liberálne a ľavicové médiá. Takéto socialistické školenie predviedli aj vyššie citovaní sociológovia: 1. Manipulácia pomocou poloprávd, a ich zneužívanie na útok voči cirkvi a všetkým oponentom. 2. Utajovanie niektorých základných ľudských práv formulovaných v dokumentoch OSN a snaha niektoré predefinovať. 3. Presadzovanie kultúrnej revolúcie, ktorá má zaásadne zmeniť sociálne vzťahy v spoločnosti. Spolu s politikou socialistických vlád a úsilím niektorých aktivistov v centrálach EÚ je to varovný signál pripomínajúci nástup nového štátneho náboženstva. Nezabúdajme, že táto kultúrna revolúcia nezačala ani neskončila slovenským referendom o rodine.

Poznámka: Presné formulácie v texte spomínaných ľudských práv podľa dokumentov OSN, aj s údajmi o týchto dokumentoch možno nájsť tu: http://www.postoy.sk/content/duhovi-socialisti-zamlciavane-dokumenty-lud...

Poznámka o CENZÚRE A MANIPULÁCII denníka SME: Tento text sa predpoludním 25.3. 2015 dostal na stránku vybrali.sme.sk. Popoludní mal vyše 25 hlasov, okolo polnoci bol s približne 50 hlasmi na titulke denníka. Dňa 26.3. o 14. hod som zistil, že článok je zo stránky "vybrali.sme" vymazaný. Takýchto prípadov CENZÚRY a MANIPULÁCIE už redakcia SME spravila niekoľko, s článkami (a blogmi) viacerých autorov. Nie je to náhoda, lebo vždy išlo o texty, ktoré korektným spôsobom prinášali vecné fakty a argumenty, zväčša práve proti liberálno-dúhovým tvrdeniam, požiadavkám a manipuláciam. Je smutné a varovné že to liberálny denník spravil práve na výročie Sviečkovej manifestácie. P.M. 26.3.2015 o 14.22 hod.

Poznámka - dodatok: Druhý pokus mne neznámej osoby vyšiel, a text je znova na vybrali.sme, aktuálne so 103 hlasmi medzi "Top3dni". To uvádzam iba preto, že bolo treba upozorniť na cenzúru, a teraz je spravodlivé doplniť info. Samozrejme by som bol radšej, keb y nebolo treba upozorňovať na takéto skutočnosti P.M. 1.4.2015.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo