Slovensko vo vojne, v mieri, a v NATO

Stojac vedľa červenej sovietskej zástavy prirovnal 12.3.2015 expremiér Ján Čarnogurský demonštráciu proti USA a NATO k Sviečkovej manifestácii za náboženskú a občiansku slobodu. Tú však dnes máme aj vďaka USA a NATO. Keďže komunistickú a Rusko-sovietsku propagandu tam pripomínal aj transparent „Nechceme NATO, chceme mier“, treba pripomenúť aspoň hlavné udalosti a dôvody, ktoré predchádzali vstupu Slovenska do NATO v marci 2004.

Vojna a mier 1914-1945

O vznik Československej republiky, ktorá zachránila národnú identitu Slovákov sa podstatne zaslúžil aj generál francúzskej armády M.R. Štefánik. K uznaniu ČSR spojencami prispeli vojensky skvelé boje č-s légií v sovietskom Rusku, ktoré Štefánik organizoval. Medzivojnová ČSR patrila z hľadiska demokracie, priemyselnej vyspelosti aj životnej úrovne k najrozvinutejším štátom sveta. Napriek tomu šéf komunistov Gottwald povedal v r. 1929 v parlamente: „naším nejvyšším revolučním štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutiti krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry!“

30.9.1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda, v ktorej Nemecko a Francúzsko v snahe za každú cenu zachovať mier dovolili Hitlerovi obsadiť veľkú časť ČSR. Následne 2.11.1938 pri Viedenskej arbitráži Hitler oklieštil Slovensko o 20% územia, ktoré pripadlo Maďarsku. 14. 3. 1939 tu pod nátlakom Hitlera vznikol Slovenský štát. Vtedajší poslanec Slovenského Snemu P. Čarnogurský o tom v knihe „14. marec“ napísal: „Každý z nás vedel, že odhlasovaním slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“ Na druhý deň Nemci obsadili Čechy a Moravu. (V r. 1940 vytvoril Beneš č-s exilovú reprezentáciu, ktorú Británia uznala 21.6.1940.) 23.3. 1939 podpísala slovenská vláda tzv. Ochrannú zmluvu, ktorá ju zaväzovala koordinovať svoju politiku so záujmami a potrebami Nemecka, ktoré rozmiestnilo svoje vojenské posádky od hraníc s Moravou po Váh. (viď mapa) 23.8.1939 si Hitlerovo Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz zmluvou Molotov-Ribbentrop rozdelili Poľsko. Pobaltské štáty sa ňou dostali do sféry vplyvu ZSSR, ktorý ich v r. 1940 vojensky obsadil. V septembri 1939 sa Slovenská republika zúčastnila ťaženia proti Poľsku, v r. 1941 nemeckého útoku na ZSSR, vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

Studená vojna 1946-89

Slovensku sa po vojne vrátilo ukradnuté územie, lebo veľmoci uznali neplatnosť Mníchova, právnu kontinuitu ČSR, a Benešovu exilovú vládu. Pomohlo aj to, že Česi a Slováci vo vojne bojovali na strane spojencov. Sovietsky Zväz už od konca vojny začal budovať komunistické impérium. Jedným z prvých krokov bolo odňatie Podkarpatskej Rusy Československu, ktorého súčasťou bola z rozhodnutia mierovej konferencie v r. 1919. (predtým bola stáročia súčasťou Uhorska)

Vo februári 1948 prevzali komunisti moc v Československu, a začali podľa Gottwaldovej predpovede a s pomocou sovietskych poradcov likvidovať demokraciu, a všetkých, ktorí im stáli v ceste. Podobne postupovali vo všetkých krajinách, ktoré oslobodila Červená armáda. Reakciou demokratického západu bol v r. 1949 vznik NATO, ktoré bolo spočiatku len o málo viac ako politické združenie. To sa zmenilo, keď v r. 1950 komunistická Severná Kórea s podporou Číny a ZSSR zaútočila na Južnú.

V r. 1955 vznikla Varšavská zmluva (VZ) ako vojenské zoskupenie komunistických štátov. Formálne ako reakcia na zriadenie Západoeurópskej únie, v skutočnosti hlavne na upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom. Velenie bolo v Moskve, a tvorili ho iba sovieti. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli len styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. V r. 1956 Sovieti násilne potlačili maďarské povstanie proti komunistickej vláde. V r. 1962 dostali svet na pokraj vojny, keď na Kube rozmiestnili rakety s atómovými hlavicami. Aj vtedy, keď už USA mali ich snímky, minister zahraničia Gromyko tvrdil, že ZSSR iba pomáha Kube s modernizáciou poľnohospodárstva a poskytuje jej len malé množstvo obranných zbraní. O mierové riešenie Kubánskej krízy sa aktívne zaslúžil aj Ján XXIII. 21. augusta 1968 Moskvou riadená VZ vojenskou okupáciou zlikvidovala demokratizačný proces v Československu. Len za prvé dva týždne intervencie zabili vyše 70 ľudí a takmer 300 ťažko zranili. Po páde východoeurópskych komunistických diktatúr v r. 1989 VZ oficiálne zanikla 31.3.1991. "Dočasný" pobyt sovietskych vojsk na našom území skončil po 23 rokoch a ťažkom vyjednávaní za prezidenta V. Havla až v júni 1991. Vtedy opustilo Československo 73 500 vojakov, 39-tisíc rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95-tisíc ton munície. Na troch miestach tu Sovieti skladovali jadrové zbrane. (viac tu http://www.postoy.sk/content/mierotvorca-fico-verzus-nato-okupacia-slove... )

Slovensko v NATO

V Štúdii o rozšírení NATO, Aliancia v septembri 1995 konštatovala, že jej rozširovanie prispeje k zvýšeniu stability a bezpečnosti všetkých štátov v euroatlantickej oblasti, lebo rozšírenie podporí demokratické reformy, vrátane civilnej kontroly ozbrojených síl, posilní spoluprácu medzi členskými krajinami a dobré susedské vzťahy. Rozširovanie tiež zvýši transparentnosť v obrane a vojenskom rozpočte, čím posilní budovanie dôvery medzi štátmi. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO musia dokázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín, majú vyriešené problémové susedské vzťahy, zaviazali sa riešiť spory mierovou cestou, majú schopnosť a ochotu vojensky prispieť k bezpečnosti aliancie a dosiahnuť interoperabilitu s ozbrojenými silami ostatných členov, a zaviažu sa k demokratickým vzťahom medzi civilným a vojenským sektorom.

O vstup do NATO prejavilo záujem aj Slovensko. 12. 3. 1999 vstúpili do NATO Česká republika, Maďarsko a Poľsko. Prístupové rokovania pre Slovensko boli v r. 1992-98 pozastavené v dôsledku nedemokratických spôsobov Mečiarovej vlády. V novembri 2000 Generálny tajomník NATO G. Robertson ocenil pri stretnutí s premiérom SR M. Dzurindom pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO. V marci 2001 NR SR veľkou väčšinou odhlasovala novú bezpečnostnú stratégiu, podľa ktorej „Slovenská republika sa usiluje o dosiahnutie plnohodnotného členstva v Severoatlantickej aliancii ako optimálneho variantu získania efektívnych bezpečnostných záruk.“ Počas prvého kola prístupových rozhovorov v decembri 2002 potvrdila SR svoju pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky vyplývajúce z pristúpenia k Severoatlantickej zmluve.

27. 3. 2003 vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej aliancii. 10. a 15. apríla 2003 ho schválila NR SR, o päť dní podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve prezident SR R. Schuster. 29. 4. 2004 sa konalo odovzdanie prístupových protokolov pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy (vláde USA) vo Washingtone, ktoré pre Slovensko znamenalo formálne nadobudnutie členstva v NATO. (zdroj https://www.mzv.sk/sk/ ) Od tohto dňa sú všetky vojenské základne armády SR zároveň základňami členského štátu NATO. Kto má záujem, aby nimi prestali byť?

Mierové hnutie a sviečková manifestácia

Pre demokratický západ je vojenské násilie poslednou, a niekedy až príliš dlho odkladanou možnosťou. Pre komunistov, nie len ruských a vrátane bývalých, je legitímnym prostriedkom získania a udržania moci. Použili ho aj proti nám, keď sme so sviečkou pokojne manifestovali za občiansku a náboženskú slobodu. Aj preto bolo Ćarnogurského prirovnanie slobodnej politickej manifestácie k Sviečkovej veľmi nevhodné. Hlavným hýbateľom pretekov v zbrojení bola snaha Moskvy šíriť komunistickú revolúciu. Skončili aj preto, že komunistický blok v dôsledku neslobody prehral so slobodným svetom súťaž v ekonomike a zabezpečení životnej úrovne obyvateľstva, a R. Reagan nepodľahol tlaku ľavicových pacifistov a sovietom tvrdo ukázal, že nemôžu vyhrať ani vojensky. Na strane USA v boji s „ríšou zla“ stál aj Ján Pavol II.

Rusko sa viac krát bránilo dobyvateľom, ale oddávna malo aj mocenské ambície. Komunistickou mentalitou je presiaknuté ešte viac ako my, a viacerí tam iste trpia traumou z prehratej studenej vojny a rozpadu ZSSR a ním ovládaného východného bloku. Preto je pochopiteľné, že sa im nepáči rozširovanie NATO na východ. To však nie je prejavom snáh USA obsadiť Rusko, ale dôsledkom toho, že aj pobaltské krajiny a aspoň časť Ukrajincov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vnímajú NATO podobne ako Slovensko – ako zábezpeku slobody a demokracie. USA ale nepotrebujú Ukrajinu či Rusko vojensky dobíjať, aj pre ich zisky je výhodnejšia stabilita a slobodný trh. Strašiť ľudí niekoľko desiatkami vojakov NATO, ktorí prídu na Slovensko na krátke cvičenie v duchu vyššie spomenutých dohôd je primitívna propaganda.

Čarnogurský rečnil na manifestácii potom, ako moderátor dal slovo „osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o mierové hnutie na Slovensku." V čase Sviečkovej manifestácie bolo „Mierovým“ aj prorežimné hnutie duchovných Pacem in Terris, ktorého predstavitelia ju odsúdili. Sviečková však prispela k našej slobode a pádu režimu, čo umožnilo aj odchod sovietskych vojsk a vstup Slovenska do NATO.

Spomínaný prejav + foto J. Čarnogurského tu: http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2015/03/12/carnogursky-sklamal-mikloska/

Mapa Československa v r. 1938-46

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo