Poučenie z krízového vývoja Váhostavu a odvolávania Jána Figeľa

Dlžoby červeného veľkokapitalistu drobným slovenským podnikateľom zaplatí z rozhodnutia sociálne cítiaceho exkomunistu Fica štát z našich daní. Napriek tomu môže mať z tejto kauzy úžitok celé Slovensko. Ak pochopí prečo problém vznikol, a poučí sa z toho, čo kauza znamená.

Komunistický kapitalizmus

Hlavný majiteľ Váhostavu je bývalý agent komunistickej tajnej polície ŠtB. Základy svojho buržoázneho impéria a majetku v celkovej hodnote približne 250 miliónov eur získal, podobne ako ďalší slovenskí finanční a morálni žraloci Penta, J&T a podobne v časoch Mečiarovej privatizácie a budovania „proslovenskej kapitálotvornej vrstvy“. Prevážne z bývalých komunistov, eštebákov, ich blízkych príbuzných, a s nimi spriaznených štátnych úradníkov a šéfov štátnych podnikov. Po odchode Mečiara a jeho HZDS si Široký najlepšie rozumel s exprezidentom JUDr. I. Gašparovičom, a najlepšie kšefty so štátom mal za vlády Smeru JUDr. R. Fica. V Bratislave za primátorovania M. Ftáčnika. Všetci títo politici začínali kariéru v komunistickej strane. Z toho vyplýva prvé poučenie: naše problémy, a obrovské a nespravodlivé sociálne rozdiely nevyplývajú z podstaty trhovej ekonomiky, ale z toho, že náš kapitalizmus sa bez dostatočných reforiem politického a právneho systému buduje pod vedením bývalých komunistov. Nie je to produkt demokracie, ale jej nedostatku.

Ficov odkaz gorilám a tunelárom

Svoj blízky vzťah k oligarchom Fico zväčša popiera. Na otázku, či sa s nimi stretol v povestnom byte zo spisu Gorila R. Fico podnes odmieta odpovedať. Pokus potrestať J. Figeľa za zrušenie predraženej 9 miliardovej zákazky pre Váhostav a hľadanie ceny výhodnej pre štát nevyšiel, ale Ficovo riešenie kauzy ukazuje, že finanční žraloci, pochybní superzbohatlíci, garážové a schránkové firmy sa za jeho vlády nemusia ničoho obávať. Ani tí, ktorí im dohadzujú kšefty. Tak ako pri nástenkovom tendri, emisnej kauze, predraženom CT-čku a dodávkach pre zdravotníctvo, nikomu sa nič nestane a nikto nemusí vrátiť nakradnuté. Keď je krik médií príliš veľký, nanajvýš sa odvolá dotyčný politik, ale reálnu zodpovednosť nenesie, na pôvod majetku sa ho nikto z úradnej moci nespýta, a keď je to len trochu možné, dostane iný dobrý flek, napríklad v Bruseli. A keď je z toho kauza roka, noviny neprestávajú, desiatky občanov prídu aj s bagrom pred parlament, postihnutých otravných drobných podnikateľov čiastočne odškodní štát z daní občanov. A polícia dostane príkaz vyšetrovať tak neskoro, že ani najpoctivejší a najšikovnejší vyšetrovateľ nič podstatné nenájde. A keby predsa našli, máme dosť prokurátorov a sudcov , ktorí to zastavia. Druhé poučenie teda znamená, že sociálne rozprávajúci exkomunista síce prilepší o pár eur chudobným a dôchodcom, ale viac než rozdelí dvom miliónom chudobných, rozdá z ich daní niekoľkým desiatkam superbohatých.

Slušným občanom a podnikateľom

Vytunelovaný Váhostav poškodil takmer 700 drobných domácich podnikateľov a živnostníkov o 104,7 milióna eur. Na Slovensku je však takýmito praktikami niektorých veľkých firiem a pochybných zbohatlíkov postihnutých niekoľkonásobne viac drobných podnikateľov a živnostníkov. Títo netvoria tak výraznú skupinu, a preto si ich až na zriedkavé výnimky nevšímajú médiá, občania ani politici. Štát, ktorý ich najmä za vlády socialistického Smeru zaťažuje rastúcimi daňami a odvodmi, im nezabezpečí ani prácu, ani férové konkurenčné prostredie, ani demokratickú vymožiteľnosť práva. Napriek emisnej kauze z prvej vlády R. Fica, kde šli milióny do schránkovej či garážovej firmy, ním vedená koalícia neschválila žiaden zákon, ktorý by takému podnikaniu zabránil, čo umožnilo aj Širokému ďalej posielať peniaze namiesto dodávateľom do daňových rajov. Napriek tomu, že je už roky známa takáto platobná „disciplína“, Smer odmietol 4 krát schváliť návrhy KDH, ktoré by tomu zabránili. Ani narýchlo utraseným zákonom ktorý má riešiť Váhostav nerieši Ficov Smer zlý systém, ale ľavicovým spôsobom ho fakticky ďalej deformuje. Tak ako vždy robil aj veci demokracie a právneho štátu. Treba voliť takých, ktorí majú viac predpokladov na spravodlivú a demokratickú reformu systému.

Pravicovým politikom

R. Fico sa dostal k moci nielen pre svoju populistickú šikovnosť a naivitu jeho voličov, ale aj pre chyby pravice. Ani Dzurindova vláda nebrala na zodpovednosť tunelárov a rozkrádačov, a sťažnosti sociálne slabých niekedy až arogantne spochybňovala. Namiesto jednoty v podstatnom sa pravica škriepila o druhoradých otázkach, a niekedy uprednostňovala osobné ambície a stranícke záujmy pred spravodlivosťou a demokraciou pre občanov. Pokusom odvolať J. Figeľa z funkcie podpredsednu parlamentu ukázal R. Fico, že politickou kultúrou a postojom k demokracii sa v ničom podstatnom nelíši od V. Mečiara. Zastavilo ho aj to, že pravica odložila žabomyšie vojny a vzájomné preťahovanie voličov, a spolu sa rázne a jasne postavila proti tomuto Ficovmu úsiliu. To je aj najlepší recept pre budúcoročné voľby.

Teoretikom, prognostikom a voličom

Kauza Váhostavu jasne ukázala, že aj keď žiaden politik nie je dokonalý, všetci robia aj chyby, a každá strana usiluje o moc, vôbec nie sú všetci rovnakí. Spôsob akým objednával výstavbu diaľnic R. Fico a J. Figeľ je zásadne rozdielny až opačný. To by si mali uvedomiť všetci, ktorým záleží na tom, ako štát narába s peniazmi získanými z ich daní.

Už niekoľko volebných období viacerí špekulujú o tom, že najpravdepodobnejším koaličným partnerom Smeru je KDH. Nahrávali tomu aj postoje a názory niektorých kresťanských demokratov. V politike je všetko možné, stranícke záujmy sa často dostanú nad ideové hodnoty, a niekedy vyplynú rôzne koalície aj z praktických potrieb štátu. Nemalo by sa však zabúdať na niektoré podstatné rozdiely medzi týmito dvoma stranami: Okrem toho, že KDH hodnotovo a ideovo vychádza z kresťanstva, a Ficov Smer z komunizmu, je tu zásadný rozdiel v pohľade na justíciu, komunistickú minulosť, Mečiarove amnestie, a ako vidno z kauzy Váhostavu, aj na štátne zákazky. Keďže tento Ficov útok na Figeľa značne znížil pravdepodobnosť koalície týchto strán po budúcoročných voľbách, treba sa vyvarovať aj volebnej podpory strán, ktoré sú Smeru blízko. Z tých, ktoré majú podľa aktuálnych preferencií šancu dostať sa do parlamentu je to hlavne SNS. O jej novom predsedovi síce nie sú známe žiadne osobné prehrešky, ale SNS spolupracovala s Mečiarom keď Široký a spol. rozbiehali svoj biznis a formovali tvár nášho (post)komunistického kapitalizmu, a so Smerom tvorili prvú vládu R. Fica a jej známe kauzy. J. Figeľ tohto roku už pred svojim odvolávaním na otázky novinárov o možnej koalícii so Smerom viac krát odpovedal, že do volieb chce kandidovať ako Ficov konkurent, a nie ako jeho koaličný partner, aj keď úplne jednoznačne povolebnú spoluprácu pokiaľ viem neodmietol. 16.4.2015 na tému koalície so Smerom povedal jasne: „S takouto politikou sa nedá spolupracovať, lebo to by bolo kolaborantstvo. Ja hovorím nie." Súhlasím.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo