Reakcia k stanovisku Svätej stolice – otvorený list biskupom

Trnava, 27. mája 2015

Vec: Reakcia k stanovisku Svätej stolice – otvorený list biskupom

Drahý otec biskup,

sme úprimne vďační, že Svätá stolica vo svojom stanovisku zo dňa 18. mája 2015 (ďalej len stanovisko) prostredníctvom Apoštolskej nunciatúry na Slovensku (ďalej len AN) a KBS zverejnila upresnenie k predmetnej záležitosti.

Zároveň v nás však toto stanovisko vyvoláva vážne rozpaky, pretože doposiaľ sa nám cez oficiálne vyhlásenia tvrdilo, že náš bývalý arcibiskup bol odvolaný (porov. vyhl. AN z 9. júla 2012, vyhl. KBS z 2. júla, 10. júla a 17. júla 2012 a ďalšie).

Používaný výraz odvolanie definuje v CIC kapitola Strata cirkevného úradu, článok 3, kánon 192 a nasledujúce kánony.

V ostatnom stanovisku sa však tvrdí, že úrad mu bol odňatý, čo je z právneho hľadiska úplne iný presne definovaný pojem: Kán. 196 § 1. Odňatie úradu totiž ako trest za delikt...

Tým podľa nás stanovisko potvrdzuje, že táto záležitosť, tak ako prebehla v prvom polroku 2012, bola buď (A) trestným procesom alebo (B) trestnou administratívnou procedúrou. Ako taká, predpokladáme, bola ukončená vyhlásením rozsudku.

Excelencia, nie je nám celkom jasné, na čom sa potom zakladá tvrdenie, že “oznámenie odňatia biskupskej stolice biskupovi si nevyžaduje pápežský dekrét, keď v CIC sa uvádza (ad A):

Kán. 1405 § 1. Iba sám Rímsky veľkňaz má právo súdiť ... v trestných kauzách biskupov.

Kán. 1651 - Vykonanie rozsudku nie je možné skôr, kým nejestvuje vykonávací dekrét sudcu, ktorým sa vyhlasuje, že rozsudok musí byť odovzdaný na vykonanie;
§ 3. Úplný text rozsudku sa má s uvedením dôvodov čím skôr, spravidla do pätnástich dní, oznámiť stránkam.

Kán. 1615 - Zverejnenie čiže doručenie rozsudku sa môže uskutočniť buď tak, že sa exemplár rozsudku odovzdá stránkam alebo ich zástupcom, alebo tak, že sa im pošle ten istý exemplár.

Kán. 221 § 1. Veriacim prislúcha, aby si práva, ktoré v Cirkvi majú, zákonne vymáhali a obhajovali na kompetentnom cirkevnom fóre podľa normy práva.
§ 3. Veriaci majú právo, aby boli postihovaní kánonickými trestami iba podľa normy zákona.

Ad B: Myslí sa zrejme administratívny úkon, ktorým sa ukladajú tresty, alebo sa zužujú práva osoby. Je známe, že iba výnimočne existuje v Cirkvi táto prax trestať bez súdneho procesu – dekrétom.

Kán. 51 – Dekrét sa má vydať písomne, a ak ide o rozhodnutie, aspoň so súhrnným uvedením dôvodov.

Jediným známym písomným dokumentom v tejto veci je list pána nuncia zo dňa 27. júna 2012. Vzhľadom na význam, vznešenosť a práva sídelného biskupa podľa dokumentov Magistéria, máme pochybnosť, či osoba pápežského nuncia je kompetentnou autoritou podpisovať dekrét oznamujúci biskupovi odňatie biskupskej stolice. Navyše tento dekrét používa formuláciu “Jeho Svätosť Vás zbavuje pastoračného riadenia”.

Najprv zbavenie riadenia, potom odvolanie z úradu a teraz jeho odňatie. Sme z toho už úplne zmätení! Nevedia vari pracovníci úradov Svätej stolice, čo vlastne urobili?!

Nazdávame sa, že zo stanoviska, ktoré prípad zjavne označilo ako kánonicky trestnú kauzu, vyplýva napokon ešte jeden oveľa hlbší a bolestnejší rozpor. Vnímame ho v nasledovnom.

Stanovisko uvádza: “opatreniu ... predchádzalo dôkladné skúmanie a objektívne posúdenie všetkých dostupných súčastí, zvlásť tých, ktoré sa objavili v priebehu apoštolskej vizitácie uskutočnenej v Trnavskej arcidiecéze na prelome mesiacov január a február 2012.”

Tým sa časovo vymedzuje, že vyšetrovanie naplnenia skutkovej podstaty deliktu prebiehalo v prvom polroku 2012, poprípade skôr.

Iba pápež má právo súdiť v trestných kauzách biskupov (kán. 1405 § 1) a zároveň v Cirkvi právo na obhajobu má vždy zostať nedotknuté (kán. 1598 § 1).

Máme dôvodné podozrenie, že bratovi Róbertovi bolo toto právo na obhajobu pred pápežom odopreté, keďže sa s pápežom nestretol, hoci o to opakovane žiadal.

O tomto neuskutočnenom stretnutí svedčí tiež oficiálne vyhlásenie AN z 9. júla 2012: “Pred zverejnením rozhodnutia Svätého Otca prefekt Kongregácie pre biskupov na žiadosť Mons. Bezáka mu poskytol možnosť osobného stretnutia s ním. Stretnutie sa však neuskutočnilo”

Arcibiskupovej snahe o stretnutie so Svätým Otcom sa dostalo zadosťučinenia až v apríli 2015!

Nazdávame sa, v súvislosti s vyššie uvedeným, že na prípad je potom aplikovateľný kán. 1620 CIC: Rozsudok má chybu nevyliečiteľnej nulity, ak (bod 7) jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby.

Excelencia, prosíme, aby ste počas Vašej najbližšej návštevy Ad limina zdieľali so Sv. Otcom a s členmi Rímskej kúrie aj tieto naše pochybnosti, otázky a znepokojenia – a isto nie len naše, ale aj mnohých veriacich na Slovensku i za jeho hranicami.

Chceme vyjadriť nádej, že otvorená bratská diskusia o samotnom procese a o rozhodnutí, ktoré proces priniesol, napomôže vniesť do spoločenstva Božieho ľudu konzistentné vyjasnenie a konzekventné závery týkajúce sa zúčastnených osôb.

Zostávame v modlitbe a v očakávaní s pozdravom Pochválený buď Ježiš Kristus!

Veriaci Trnavskej Arcidiecézy

A. Škubla
J. Kopták
M. Klenovská
E. Likavčanová
Ľ. Likavčan
M. Kúdela
K. Kúdelová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo