Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. január 2021

Nezapriem – reakcia na iniciatívu #bezvyznania, časť 2.

Údajné privilegovanie cirkví v legislatívnom procese a pri riešení pandémie, ich „náboženská propaganda“ na školách a fašistické sklony sú ďalšími dôvodmi prečo krúžkovať "bez vyznania".  Takéto obvinenia si žiadajú vecnú reakciu.
Nezapriem – reakcia na iniciatívu #bezvyznania, časť 2.

Nakoľko som nenašla komplexnejšiu aktuálnu argumentáciu v prospech cirkví a náboženských spoločností, ponúkam čitateľom a čitateľkám Postoja na pokračovanie niekoľko mojich ad hoc poznámok ku eskalujúcej téme religiozity obyvateľstva.

predchádzajúcom blogu som sa venovala popisu anonymnej iniciatívy #bezvyznania, ktorá prezentuje a šíri 21 (a medzičasom) + 5 dôvodov, prečo je potrebné v nadchádzajúcom sčítaní ľudu na Slovensku zakrúžkovať v „bez vyznania“, alebo „iné“. Usilovala som sa vecne argumentovať, prečo prvé štyri body zo zoznamu zďaleka nezodpovedajú skutočnosti a  cirkvi a náboženské spoločnosti skôr očierňujú. Riešila som tému daňovej politiky a mechanizmus vypočítavania príspevkov cirkvám a náboženským spoločnostiam zo zdrojov štátu; dobrovoľnosť prihlásiť sa ku cirkvám; a napokon, transparentnosť ich hospodárenia a ich (ne)zdaňovanie.

5. Cirkvi, a obzvlášť Katolícka, majú právo vyjednávať

Pokračujúc v začatom sa pokúsim reagovať na ďalší, piaty, „dôvod“ nepriznať sa ku vierovyznaniu, ktorý vychádza z tvrdenia, že sa premiér „RADIL S BISKUPMI o tom, ČI MÔŽE zatvárať kostoly. A pritom bez mihnutia oka a poradenia sa o alternatívnych riešeniach zatvorí reštaurácie, obchody, kultúrne podujatia či športoviská.

V skutočnosti nejeden z nás vníma stále neutíchajúce debaty vlády, parlamentu, a vlastne celej spoločnosti, čo, kedy, a na ako dlho obmedziť, ba zavrieť. Počnúc zavretím univerzít a internátov postupne prišli na rad ďalšie vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, služby, obchody... a kostoly. Jesenná vlna „korony“ priniesla so sebou poriadnu nádielku vyjednávania, protestov, petícií atď. Prečo to píšem je, že chcem jednak poukázať na to, že nič sa v skutočnosti nezatvára „bez mihnutia oka“, a jednak, že cirkvi a náboženské spoločnosti možno označiť ešte za značne zhovievavých partnerov.

Ak by som sa mohla teraz obmedziť na komunikáciu štátu s najväčšou, Katolíckou, cirkvou, je potrebné si uvedomiť, že je právne v pozícii štátu-rovného partnera. Svätá stolica je medzinárodným spoločenstvom rozpoznaná ako suverénny aktér (prakticky ako štát). Slovensko, ako aj asi 160 teritórií sveta, má uzavreté konkordáty, tzv. Vatikánske zmluvy, ktoré sú zmluvami medzinárodnými a vyjednávanými na úrovni diplomatického zboru jednotlivých štátov. Predstavitelia Katolíckej cirkvi si tak môžu dovoliť, nie len že vyjednávať, ale aj nesúhlasiť.

6.  Vierouka patrí na slovenské školy

Šiesty bod argumentuje za zapieranie cirkví preto, aby nemali možnosť na školách šíriť „stredovekú dogmatickú demagógiu“, resp. „náboženskú propagandu“, či inak „netolerantné učenie o kultúre smrti“. Okrem toho že anonym má skutočne „slinu“ na hanlivé označenia vierouky, jeho/jej „argumentačná“ línia, min. v prípade Katolíckej cirkvi, opäť padá na existencii vyššie zmienených zmlúv, ktoré reflektujú svetový štandard, že sa Katolíckej cirkvi okrem iného udeľuje právo a priestor vyučovať na školách svoje učenie, ba zriaďovať aj cirkevné vzdelávacie zariadenia. Prirodzene, všetky tieto aktivity prebiehajú „v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky“ či „po vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky“ (viď. konkordáty).

Nejde o nijakú výnimočnosť naprieč právnymi systémami krajín sveta. Námietka o statuse náboženskej výchovy ako „povinne voliteľného predmetu“ tiež neobstojí. Možno uviesť (spomedzi mnohých) príklad susednej Rakúskej republiky, ktorej konkordát stanovuje tento predmet (okrem pár výnimiek) dokonca ako povinný pre členov Katolíckej cirkvi.

Ku vyššie spomenutým hanlivým označeniam vierouky na školách by som chcela upozorniť na Európsky Dohovor o ľudských právach Rady Európy, ktorý, ako medzinárodne uznávaný sekulárny dokument, rešpektuje právo na vierovyznanie, jeho rozširovanie, vyučovanie a aj kolektívne prežívanie. Ak autorovi komentovaných „dôvodov“ nie je blízka normálna úcta ku človeku a jeho hodnotám, snáď by aspoň spomenutá norma mohla zavážiť. O „stredovekosti“ Katolíckej vierouky budem viac pojednávať v neskoršom blogu odvolávkou na skutočný charakter Katechizmu katolíckej cirkvi.

7. O hodnotách, zlyhaniach, zovšeobecňovaní a nálepkovaní

Ďalším dôvodom , má byť, že „mnohí kňazi otvorene podporovali fašizmus nie len v minulosti (...), ale i dnes podporujú strany s neonacistickými názormi“. Opäť ide o veľmi podobnú stratégiu uvedenia veľkolepého údaju bez zdroja (ako v prvom bode na zozname vo veci „77% obyvateľov“), a tiež stratégiu zveličovania. Veľmi by ma zaujímalo s akou definíciou fašizmu autor pracuje, a ktoré osobnosti by do spomenutého kolektívu „mnohých“ zaradil. V krátkom, žalostne slabo vysvetľujúcom, odstavci uvádza meno Jozefa Tisu a spomenutím podpory strany ĽSNS má zrejme na mysli Mariána Kuffu, alebo nebohého Čajku.

Iste, aj vo vlastných radoch si treba priznať chybné individuálne rozhodnutia aj vyšších cirkevných predstaviteľov v súčasnosti aj v minulosti. Osoba po vysviacke neprestáva byť človekom a zostáva ovplyvnená svojou dobou, regiónom, výchovou i politickými trendami.

Inzercia

Obvinenia vyššie ale aj tak považujem za neférové. Totiž, nemožno obviňovať ľudí z podpory zločineckých ideológii iba lebo obraňujú svoje hodnoty (napr. ochrany nenarodených, alebo manželstva muža a ženy), ktoré extrémistické strany zneužívajú na vytĺkanie politického kapitálu. A nemožno spájať so zločineckými ideológiami ľudí, ktorí iba nie sú ochotní byť plastelínou v rukách relativizmu, ateizácie a emocionizmu.

Navyše, keď sa pozrieme na učenie konkrétne Katolíckej cirkvi je vidno jasnú líniu vyhraňujúcu sa voči nebezpečenstvám rôznych ideológii. Spomeniem napr. S úzkostlivou starosťou Pia XI., O robotníckej otázke  Leva XIII.,  alebo aj jeho O ľudskej slobode adresujúce rôzne postupne vyvstávajúce, potenciálne nebezpečné, politické prúdy.     

8. Neprekrúcajme (opäť) a buďme fér

Ôsmy, posledný dôvod, prečo sa označiť za neveriaceho, na ktorý budem v tomto príspevku reagovať, rázne hovorí, že „náboženské dogmy a povery nepatria do legislatívy.“ Anonym pokračuje: „Neželám si, aby kňazi a biskupi nie len že odporúčali či neodporúčali voliť isté strany, ale čo je horšie, aby sa vyhrážali veriacim , že ak zvolia istých liberálov za politikov a štátnikov, tak sa dopúšťajú vážneho HRIECHU!!!.

Citujem tu väčšinu uvedeného „argumentu“, aby bolo zjavnejšie, ako jednak autor odbieha od argumentácie (uvedené predsa nemá nič spoločné s počtom veriacich), a jednak opäť zachádza do útoku na konkrétne cirkvi prekrúcaním cirkevných vyjadrení. Pravdepodobne ide o reakciu na vyjadrenia arcibiskupa Orosha z roku 2019, o ktorých informoval najmä bulvár. Ale ešte aj v ňom sa dozvedáme, že v skutočnosti spomenutá výstraha pred ťažkým hriechom smeruje ku politicky angažovaným kňazom, nie veriacim. Podobne, arcibiskup varoval, že „Kresťan sa nemôže nechať zmanipulovať“ s ohľadom na svoje hodnoty.

Áno, i bez prekrútenia ide o jednu z „najpolitickejších“ kázní. No otázka na mieste je, prečo by malo byť nelegitímne politicky sa vyjadrovať, príp. aj zapájať sa do tvorby legislatívy zo strany cirkví, Katolícku nevynímajúc?

Vyššie spomenutý Európsky Dohovor o ľudských právach, ale aj naša Ústava (najmä v čl. 26) zaručuje právo na slobodné vyjadrovanie obmedzené len v nevyhnutných prípadoch. Taktiež, Via Juris upozorňuje, že „pripomienky k návrhu zákona môže podať ktokoľvek, fyzická osoba, právnická osoba, skupina osôb, či iné orgány verejnej moci.“ Ukazuje sa tak, že požiadavka odňať cirkvám a náboženským spoločnostiam (príp. niektorým konkrétnym) právo politicky sa vyjadrovať, či vstupovať do legislatívy by práveže SR vzďaľovalo od režimu fungujúcej liberálnej demokracie.

Záverom

Na mnohé zo spomenutých tém sa píšu akademické elaboráty. Tu som sa pokúsila stručne spomenúť najpodstatnejšie body argumentácie, prečo sú adresované tvrdenia iniciatívy #bezvyznania prázdne, ba agresívne, a skôr cirkvi a náboženské spoločnosti dehonestujú, než by argumentovali za sekulárnu spoločnosť.

Reagovala som na tému komunikácie cirkví a politikov v pandemickej situácii a aj pri tvorbe legislatívy, na tvrdenia o „stredovekej“ náuke cirkví na školách, a aj o „fašistických“ kňazoch. Najbližší blog, tretí zo štyroch plánovaných, bude pojednávať o ešte väčšmi citlivých tzv. „kultúrno-etických“ témach sexuality, interrupcie, či eutanázie (dôvody 9-15). Budem rada, ak sa aj vy, čitatelia a čitateľky zapojíte do argumentácie a prednesiete svoje dôvody a postrehy, vždy však kultivovaným spôsobom, denníku Postoj vlastným.

Zdroj obrázka: https://christianconcern.com/resource/general-election-2019/

Odporúčame

Blog
5 praktických tipov ako pomôcť prírode

5 praktických tipov ako pomôcť prírode

Viac som si uvedomila našu spätosť s prírodou, keď sme sa s manželom presťahovali na vidiek. Veľmi nás preto potešilo to, že v našej dedine sa poctivo a precízne triedi odpad. A až pri triedení sme sa presvedčili, koľko veľa zbytočností naša malá domácnosť vyprodukuje. A preto sme začali hľadať nové spôsoby fungovania, aby sme viac boli šetrnejší k prírode. A tu je niekoľko tipov, s ktorými by som sa s vami rada podelila.