Velehrad 1985 - ako sme vypískali komunistického ministra

Pred 30 rokmi, v čase neslobody a prenasledovania cirkvi, sme na Velehrade 7. júla 1985 pred televíznymi kamerami vypískali komunistického ministra. Oslavy 1100. výročia smrti sv. Metoda, ktoré chcel totalitný režim zneužiť na svoju propagandu, sa tak stali jedným z najväčších protikomunistických protestov počas trvania totalitnej diktatúry. Je smutné, že po 25 slobodných rokoch toľkí kresťania bývalých komunistov volia a podporujú.

Reálny socializmus verzus Cirkev

Komunisti oprávnene považovali Cirkev za jednu z hlavných prekážok totalitného ovládania spoločnosti. Preto po uchopení moci v r. 1948 ukradli väčšinu cirkevných majetkov, zlikvidovali rehole a (administratívne) zvlášť Gréckokatolícku cirkev, ktorá sa odmietla podriadiť moskovskými súdruhmi ovládanej Pravoslávnej. Uzurpovali si monopol na informácie, výchovu i vzdelanie, ktorými šírili svoju ateistickú ideológiu. Platil zákaz slobodne cestovať, podnikať i každej nezávislej občianskej či náboženskej činnosti.

Po miernom uvoľnení režimu v Sovietskom zväze za Chruščova zvíťazili v Československu koncom roka 1967 snahy o demokratizáciu režimu. „Socializmus s ľudskou tvárou“ priniesol aj viac slobody pre cirkvi. To zlikvidovali moskovskí boľševici okupáciou Československa 21. augusta 1968. V rámci „normalizácie“ režimu sa znova pritvrdila nesloboda a prenasledovanie cirkvi. Vrátila sa cenzúra i tvrdé trestanie každého pokusu o nezávislú činnosť. 1.1.1977 zverejnili prvý dokument Charty 77, ktorej signatárov režim tvrdo prenasledoval a väznil. 13.3.1977 na následky série výsluchov komunistickou ŠtB zomrel profesor Patočka.

V r. 1978 sa stal pápežom Ján Pavol II., ktorý bol aktívnym odporcom komunizmu. Vo februári 1985 sa za veľkej mediálnej reklamy konal celoštátny zjazd prorežimného hnutia duchovných Pacem in Terris. Hnutie, ktoré Kongregácia pre klérus odsúdila osobitným dekrétom (Quidam episcopi, 2.3.1982), sa snažilo robiť dojem náboženskej slobody a podpory cirkvi komunistickej politike.

Velehrad 1985 - radosť a protest

V tejto situácii sa v júli 1985 konali oslavy 1100. výročia smrti sv. Metoda. Režim, ktorý sa pred zahraničím snažil robiť dojem náboženskej slobody, nemohol oslavy celkom zakázať, aj keď sa ich obával. Preto sa snažil udalosť zneužiť na svoje mocensko – propagandistické účely.

O pripravovanej slávnosti neinformovali vopred ani Katolícke noviny. Nepovolili návštevu pápeža, ktorého zastupoval iba štátny sekretár Casaroli. Nepovolili účasť iných zahraničných biskupov. Pred púťou zastrašovali veriacich. Úrady obmedzili verejnú dopravu, na príjazdových cestách mnohých legitimovali a šikanovali technickými prehliadkami osobných vozidiel.

Napriek tomu na Velehrad prišlo 150-200 tisíc veriacich. Viacerí, hlavne mládež, už v sobotu 6. júla. Na oslavách bolo mnoho agentov ŠtB a príslušníkov bezpečnostných zložiek, ale pripravené vodné delá sa proti tak veľkému davu neodvážili použiť. Keďže chceli akciu využiť aj propagandisticky, dovolili účasť rakúskej a nemeckej televízie.

V nedeľu zhromaždení nadšene privítali pápežského legáta kardinála Casoroliho a kardinála Tomáška, ktorému predtým komunisti posmešne hovorili, že je generál bez vojska. Protesty vyvolali až prejavy komunistických politikov, ktorí sa púť a slávnosť snažili prezentovať ako „mierovú manifestáciu“ a prejav podpory veriacich ich politike. Za historický význam Cyrila a Metoda označili iba ich prínos pre vzdelanie a kultúru, ale nespomenuli ich význam cirkevný, duchovný a náboženský. Pri reči o nich vynechávali slovo „svätý“, čo zhromaždení vždy skandovaním doplnili.

Predseda ONV prečítal prejav za takých protestov, že z neho nebolo skoro nič počuť. Minister kultúry Klusák po úvode pod týmto tlakom začal vynechávať niektoré kontroverzné pasáže a diskutovať s pútnikmi. Tí ho však opravovali, dopĺňali, polemizovali, vypískali a žiadali náboženskú slobodu a návštevu pápeža. Slovenský minister Válek už ani nevystúpil.

Protesty skončili keď nahnevaný minister opustil tribúnu, a za nadšenia veriacich vystúpil kardinál Tomášek. Prečítal posolstvo sv. Otca Jána Pavla II., ale vlastný prejav mu komunisti zakázali. Úspech mal aj Casaroli, ktorý polovicu príhovoru predniesol česky a polovicu slovensky. Striedavo česky a slovensky slúžil aj pontifikálnu sv. Omšu. Po nej sa pútnici pokojne rozišli.

Médiá a informácie

Večer som s radosťou sledoval televízne noviny Rakúskej televízie, kde bola táto udalosť hlavnou správou dňa.

Komunistické noviny uverejnili na druhý deň iba správu ČTK, podľa ktorej sa na Velehrade konalo „Slávnostné zhromaždenie k 1100. výročiu smrti Metoda. Jeho účastníci si pripomenuli historický význam všestranného diela Metoda i jeho brata Konštantína v epoche Veľkej Moravy, prvom štátnom útvare, v ktorom mali spoločný domov predkovia dnešných Čechov a Slovákov, a jich vplyv na kultúru a vzdelanosť slovanských národov. Zhromaždenia sa zúčastnili predstavitelia vlády ČSR a SSR … a ďalší činitelia ...“ Nič o kardináloch, množstve veriacich a podstate udalosti.

Rudé právo o 10 dní napísalo: „Některé západní sdělovací prostředky zahájily novou pomlouvačnou kampaň proti ČSSR. Za záminku si vzaly oslavy 1100. výročí úmrtí Metoděje, které za účasti státních i církevních představitelů probíhaly na Velehradě.

Je to obvyklá metoda buržoazní propagandy, která využívá každé příležitosti k útokům proti reálnému socialismu, jimiž chce odvést pozornost od hlubokých problémů kapitalistické společnosti, od masové nezaměstnanosti, od důsledků horečného zbrojení, od zločinů imperialismu.“ Slovenská Pravda informovala podobne.

Zostrené prenasledovanie a pád režimu

Veriaci ukázali pred svetom, že reálny socializmus v skutočnosti funguje ináč, než hlása jeho propaganda, a mnohí s ním nesúhlasia. Množstvo policajtov, chovanie úradov ku kardinálovi Tomáškovi, a vystúpenie veriacich presvedčili štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Casaroliho, že cirkev je v Československu pod omnoho väčším tlakom než si myslel.

Režim po Velehrade zostril opatrenia proti cirkvi, vrátane obmedzovania pútí, a šikanovania kresťanských „aktivistov" domácimi prehliadkami, výsluchmi a väznením. A. Srholcovi odobrali štátny súhlas aj pre angažovanosť na pútiach na Velehrade a v Šaštíne.

Pre nás to bol okrem nezabudnuteľného zážitku aj dobrý znak a povzbudenie, že má zmysel postaviť sa proti totalitnému režimu. Podobne silným, aj keď menej radostným zážitkom bola o tri roky sviečková manifestácia, ktorú minister Válek sledoval z hotela Carlton. Tá bola napriek tvrdému zásahu a vodným delám prípravou a predzvesťou pádu diktatúry v novembri 1989.

Ako sme využili slobodu?

Vďaka slobode, ktorú sme vtedy žiadali, mohla cirkev obnoviť komunizmom zdevastované štruktúry aj kultúrne pamiatky. Urobila veľkú, a často nedocenenú službu v sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej oblasti. V tom, čo bolo podstatným znakom udalosti zo 7.7.1985 však svoju úlohu dostatočne nenaplnila.

Katolícke noviny podnes nevzdelávajú ľudí vo vedení dialógu, a schopnosti a ochote hodnotiť a ovplyvňovať verejné a spoločensko-politické dianie podľa kresťanských princípov a učenia Cirkvi. Vnútorná i mediálna komunikácia Cirkvi je často dosť biedna.

Politici a najvyšší štáni činitelia sa každoročne zúčastňujú osláv sv. Cyrila a Metoda, ale zväčša to naďalej zneužívajú na vlastné mocensko-plitické ciele, a ich skutočný význam zahmlievajú. Na rozdiel od nás pred 30. rokmi, teraz im takmer nikto nepovie pravdu do očí. Až na málo výnimiek ani cirkevní predstavitelia, ktorí majú možnosti a slobodu, o akej sme vtedy mohli iba snívať.

Za 25 slobodných rokov si pamätám jedinú kázeň, v ktorej biskup v tento deň z hľadiska posolstva sv. Cyrila a Metoda vecne a dôsledne hodnotil kultúrnu, náboženskú, politickú, morálnu a spoločenskú realitu súčasného Slovenska. Bol to arcibiskup C. Vasiľ SJ v r. 2013 v Terchovej. ( http://grkatba.sk/homilia-arcibiskupa-cyrila-vasila-sj-v-terchovej/ )

Aj preto mnohí kresťania volia strany konajúce v silnom rozpore s kresťanským učením. ( http://postoy.sk/content/pre%C4%8Do-kres%C5%A5ania-volia-smer-sd ) Preto je aj s pomocou kresťanov dnes predsedom slovenskej vlády R. Fico, ktorý v r. 1984 napísal do životopisu, ktorý je súčasťou prihlášky do Komunistickej strany: „Zastávam prísne ateistické stanovisko.“ Tento pôvod a toto myslenie sa odráža na všetkej jeho činnosti. V riadení štátu, ekonomiky, justície i v sociálnej oblasti. Platí to aj na dvoch predchádzajúcich prezidentov a väčšinu sudcov a prokurátorov.

Príslušníci komunistickej ŠtB sa majú podnes vo všetkom neporovnateľne lepšie ako ich obete.

A vláda vedená exkomunistom znova diskriminuje nezávislé, a zvlášť kresťanské neziskové organizácie, a administratívne aj finančne presadzuje rodovú ideológiu rozvracajúcu kresťanskú kultúru, morálku i prirodzené sociálne vzťahy. Tak ako vtedy v mene „pokroku“ a sociálneho inžinierstva.

Je príliš málo ľudí, ktorí si uvedomujú tieto súvislosti a konajú, alebo aspoň nahlas „pískajú“. A vo svojom úsilí sú často tak osamelí a nepodporovaní ako disidenti za komunizmu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo