Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. január 2021

Nehľadajme mŕtvoly

Nuž je to tak. Čo nehýbe rukami a nohami. Čo nežmurká, alebo nepreriekne počuteľne slovo, je mŕtve. A najradšej by sme vyhlásili za mŕtvych aj tých (teda aspoň občas), ktorí robia niečo iné, než si predstavujeme ako dobré.. Najjednoduchšia cesta, je predsa odpratať nepriateľov z cesty. Či nie?
Nehľadajme mŕtvoly

Občas s vyššie povedaným aj súhlasím. Som iba človek a cestujem cestou života do večnosti.

Hľadám čo je správne a z času na čas nájdem aj „mŕtvoly.“

V posledných rokoch, a teraz v čase pandémie (spokojne si to nazvite sami ako chcete) je ich akosi viac.

Dokonca zmutovali. Hýbu rukami, nohami, hovoria ale ich slová skutky zapáchajú. Ako inak mŕtvolnou aroganciou, zradou, nevšímavosťou, pýchou, výsmechom, ľudskosťou - s predponou „anti“, a presvedčením, že všetko okolo sa dá napchať do vreca s názvom „celé zle.“

Keď čítam či počúvam ich slová – sú ťažké ako parný valec.

Keby som nevedela svoje –(a o tom mojom vám chcem porozprávať) nadýcham sa ich mŕtvolného postoja a som tam, kam nechcem prísť....

 

Nuž možno tento blog píšem aj preto, aby som tam neprišla.

A možno aj pre vás, ktorí ste sa „nadýchali“ a nechali ste sa nakaziť poučkou značky: „celé zle.“

A možno je to len tak, aby som sa vypísmenkovala...

No chcem vám povedať, že to najkrajšie a najlepšie, čo sa mi mohlo stať, nebolo v čase, keď som nemala problémy, ale vtedy, keď sa diali v mojom živote ťažké veci, keď som stratila priateľov (dnes viem, že to boli pseudopriatelia), keď sa duchovné vedenie menilo na manipuláciu, keď odchádzal môj otec, keď som bola obvinená z toho čo sa stalo a iba ja a Boh sme vedeli, že nič z toho nie je pravda, no dôkazy „mŕtvol“ boli presvedčivejšie ako červené ferari....

Bol to čas, keď ma Boh učil svojim cestám. A mocne ma držal, hoci som to vtedy nevedela a prišla som na to, až o niekoľko rokov...

A viem, že takýto čas je aj teraz... Je to čas Božej školy, ktorá nás má vytiahnuť zo smrti a previesť do života.

 

Uff, teológia (nechám ju radšej kňazom). To oni ju majú radi.

Raz dva tri.

Premením to na drobné a skúsim vám vysvetliť:

Napríklad:

Boh ma vťahuje ma do svojho Slova.

A keďže nič nie je také isté, ako bolo o tomto čase minulý rok, dokonca ani život v cirkvi, na ktorí sme boli zvyknutí, prichádza s novými ponukami.

 

No poviete si: „Počkaj, zvyk je železná košeľa, a sväté omše sú dobrý  zvyk, “ a teda aj Ten hore by mal „dobré zvyky – zachovať. To platí aj pre cirkev, či?“

„Nuž áno. Kňazi každý deň za nás obetujú sväté omše. Takže zvyk trvá... len sa realizuje inak.“

 

A keď sme už pri tých zvykoch.

Boh však má iné zvyky.

Myslím si, že jeden z jeho najviac preferovaných sa volá „prekvapenie.“

Neustále prichádza s niečím novým.

Provokuje a volá nás... (a teraz to hlavné) aby sme prestali hľadať mŕtvoly – a pach skutkov iných ľudí – a zamerali sa na Neho.

 

Ničí naše predstavy o Ňom a keby mohol (teda môže) a prospelo by nám to, tak by vzal kladivo a povedal: „Zobuďte sa!!! Ja nie som taký, za akého ma pokladáte!!! Ja nie som diaľnica, ktorá funguje mnoho rokov a vy si po nej môžete jazdiť kedy chcete a ako chcete. Oklieštil som pravidlá a vy teraz pištíte, že som vám ju zničil?... Prečo to robíte?“

 

...Nuž preto, že si myslíme, Bože, že ťa poznáme, a že sa ti naša „diaľnica“ páčila. A prepáč, naozaj sme sa snažili, takže by si mal byť s nami spokojný...

.... a preto že sme študovali teológiu (už zasa to slovo) a bibliu a presne vieme, čo nám chceš povedať....

....a buď rozumný Bože, predsa vidíš, že je okolo nás viac neveriacich mŕtvol, tak s nimi musíme niečo urobiť... či nevidíš, že sa to všetko obracia proti tebe? (pozor! proti Bohu sa neobracia všetko, ale iba konkrétny človek)

... a na dôvažok: robíme to preto, že s istotou vieme, že jediná a pravá cesta je tá, akú sme poznali. A že tí kto nám v tom zabraňuje sú (ne-múdri biskupi kývajúci ne-schopnej vláde na všetko, čo povie), tí darmožráči  okolo.

Preto že..... (doplňte si sami).....

 

Dosť.

Náš Boh to počul. Je tu. A nevysvetľuje.

Vidíte ho? Pozerá sa na nás a nič z toho, čo sa deje nemení...

 Žiadne naše „preto...“ ho nevyvádza z miery.

On v tom vidí zmysel.

A oveľa hlbší ako my...

Dáva nám ho spoznať v prekvapení... (na prvý pohľad nie vždy v radostnom)

 

Panna Mária to zažila na vlastnej koži. Bola obyčajné žieňa, ktorému nikdy ani len na um neprišlo, že by sa mohla stať Matkou Boha.

Izraelský národ mal na príchod Mesiáša jednoznačnú verejnú mienku: Záchranca sa narodí v paláci. Bude bohatý a mocný a vyslobodí – podotýkam – konečne VYSLOBODÍ – Izraelitov z pod vlády Rimanov (ach koľkí z nás by aj teraz chceli inú a lepšiu vládu však?).

...Koľko modlitieb do neba šlo na tento úmysel... Koľko sklamaní, keď sa narodil nejaký kráľovský syn, ktorý sa svojim správaním nedokázal „vpratať“ do predstáv Izraelitov... ktorí čakali (a čakajú aj dnes) svojho Záchrancu....

 

A Boh?

Na prvý pohľad sa zdá, akoby ich ignoroval, ale nebol to tak.

Počúval ich slová... Ich náreky... Ich žalmy, v ktorých mu pripomínali, aby nezabudol, na to, čo sľúbil, že sa narodí ich Záchranca... a že ak by ho mohli poprosiť, teraz (teda vtedy) keď je im ťažko, by to mohol aj naplniť.

 

„Keď naplniť, tak naplniť.“ povedal si Boh a my už vieme, že to urobil po svojom. Mária, ktorá sa teší zo svadby s Jozefom si myslí, že sa „zbláznila.“

Všetko čo si do chvíle, keď sa pred ňou zjavil anjel plánovala – bolo minulosťou.

A ten Gabriel bol tak vytrvalý, že nechcel odísť, kým mu nedá odpoveď: „Chceš prijať Božie poslanie? Chceš sa stať Matkou Mesiáša?“

Mária netušila, ako to vysvetlí Jozefovi.

Poznala ho, že je spravodlivý ale ak by počul, že stretla anjela, asi by si pomyslel, že jej preskočilo...

A ak by dodala, že dieťa v jej lone je Mesiáš –zapchal by si uši, lebo by to znelo ako rúhanie.

A ďalej poznala aj Mojžišov zákon, ktorý prikazoval, aby ženy, ktoré čakali dieťa (a nevedelo sa, kto je ich otcom), boli ukameňované... (Bude chcieť Jozef klamať a priznať sa, že má s jej Synom niečo spoločné?)

To čo videla Mária v tej chvíli, vôbec nedávalo zmysel...

Skôr reálnejšie bolo, že si Anjel zmýlil cestu. Mesiáš sa mal predsa narodiť v paláci. Najlepšie bude ak povie, že je to akési nedorozumenie a pošle ho hoc aj do Jeruzalema.

 

No anjel bol tam. Pozeral na ňu a pýtal sa, ako sa rozhodla....

A tak sa nakoniec rozhodla...

.... Pre dôveru, že Boh sa o ňu postará...

.... Pre pokoru, že prejde si v živote všetko, čo pre ňu pripravil

..... Pre otvorené srdce, ktoré bude načúvať Božiemu Slovu...

Inzercia

 

„Až keď dala odpoveď,“ tak hovorí Božie Slovo, „Anjel od nej odišiel.“

Nenasledovali chválospevy... nasledovala pešia púť k Alžbete, ktorá hoci bola vo veku starých mám – čakala dieťa.... Mária kráčala a premýšľala nad tým čo sa to stalo... Nerozumela tomu, vymykalo sa to logike, a tak sa rozhodla vsadiť na kartu pokory a dôvery v naplnenie Božích prisľúbení...

 

Všetko bolo zrazu naopak. Nič čo platilo dovtedy, nebolo také, ako predtým. Ani učenie v synagógach. Aj kňazi, veľkňazi, a všetci, čo sa akýmkoľvek spôsobom dopočuli o Ježišovi, boli zmätení a vykoľajení... Hnevali sa naňho a dohadovali sa o tom, ako ho dostanú do hrobu (samozrejme – predtým ho ukrižujú).

 

Už nebola žiadna „diaľnica“ a príkazy, ktoré by im zaručovali cestu do neba... Boli len pochybnosti, hnev na Ježiša, obzeranie sa po mŕtvolách... sklamanie, sebectvo... a vyhlásenie: „Toto isto iste nie je Mesiáš.“

 

Len tak, skúsme sa spýtať: „Prečo sa takto správali?“

Pre jednoduchý dôvod. Ježiš sa nedokázal „vpratať“ do predstáv zákonníkov ani farizejov.....

Oni videli len „mŕtvoly“ a nechceli načítať, samých seba v Božej Pravde. Nadýchali sa mŕtvolného zápachu a šírili okolo seba hnev a negativitu...

 

Bolo z nich cítiť to, čo rezonuje v mnohých z nás počas týchto dní....

 

Boh sa však nezastavil.

Dovolil ľuďom, aby si kopli do Krista, aby ho zbičovali, aby ho zlynčovali, aby sa mu posmievali, aby ho súdili... aby...

No veď viete, skončilo to hrobom.

 

A práve tam dali Ježišovo mŕtve telo

 

A naozaj sa objavili ľudia, ktorí sa chceli dotýkať mŕtvoly.

Boli to ženy. Uplakané, zničené, ubolené

V prvý deň týždňa, v dobrej viere niesli voňavé oleje, aby pomazali mŕtvolu.

Aby dlhšie vydržala a nezapáchala.

(aj my často mažeme klamstvo – aby sa stalo pravdou, sebectvo a pýchu – a premieňame ju za spravodlivosť, či poslušnosť voči (aj) duchovnej autorite)

 

Lenže Boh im to nedovolil!!!

Prvé čím ich zastavil bolo, že im ukázal, že prišiel čas vstúpiť do hrobu. Kameň bol odvalený a tak neexistoval problém....

A potom sa to začalo....

 

„Kde je mŕtvola?“ „Čo sa stalo.“

Tieto ženy mali reálnu predstavu o tom, čo treba urobiť.... a zrazu ani voňavé oleje – ani ich dobrý úmysel, im nebol na nič...

„Čo teraz? Musíme ho ísť hľadať? Niekto ho ukradol...“ premýšľali a možno sa prekrikovali medzi sebou...

 

Keď tu zrazu... rovnako ako pri Márii, zasiahol Boh.

Zjavili sa im dvaja anjeli a jednoducho sa ich spýtali: „PREČO? hľadáte živého medzi mŕtvymi. Niet ho tu.“

 

Ženy si uvedomili, že hľadali svoje predstavy: Mysleli si, že jediné a správne, čo môžu urobiť, je pomazať Ježišovo telo. A potom pokračovať vo svojom sklamaní a smútku

No Boží zásah mal za následok to, že sklamanie a smútok vystriedal pocit prekvapenia...

 

Boh prekvapení je tu a nenapĺňa naše predstavy, skôr nás „tlačí“ k tomu, aby sme očistili oči svojho srdca, a posunuli sa k nemu, k takému, aký naozaj je...

 

Ak vidíme viac mŕtvoly – teda zlo – tak je to preto, že mu nedôverujeme.... že nás ovláda duchovná pýcha a máme v sebe nejakú skrytú potrebu stále niekoho posudzovať a na niekoho útočiť (vláda, biskupi... atď.)

 

Otázka: Prečo to robíme? Prečo to hľadáme? Prečo nehľadáme život... je na mieste.

 

Možno je čas vstúpiť v tomto čase do Božieho Slova...

A spýtať sa prečo hľadám „mŕtvoly“ okolo seba...

Je čas vstúpiť do hrobu a v tme dovoliť, aby k nám prehovorili Anjeli.

Či odpovedať si na otázku: Prečo je môj život taký smutný? Prečo je moje srdce, také zdeptané a nespokojné? Prečo?

Prečo nepočujem anjelov...?

Nie preto, že by tu neboli...

 

Oni tu sú... sú s tebou, pretože Boh si to praje....

A je len na tebe, či budeš veriť verejnej mienke (že Mesiáš sa má narodiť v bohatej rodine)

alebo v hrobe stáť a držať voňavé oleje a nariekať nad tým, že nemáš nimi koho pomazať...

 

Ono je to inak...

náš Boh je Boh dynamiky...

náš Boh je Boh skutkov...

 

A ak ťa chce pritiahnuť... svoj spôsob si nájde a hľadá si ho aj dnes.

A robí všetko preto, aby si prestal hľadať, či nosiť v sebe mŕtvolný zápach...

Obracia ťa k anjelom...

Otvára ti uši...

Dovoľ mu to. (On vie, čo ti najviac sluší.)

 

PS. Ďakujem za tento čas, za možnosť online duchovných cvičení, i za to, že Boh to s nami nevzdáva ale prostredníctvom svojho Slova chce prehovoriť ku každému z nás. Držte sa. A nech Božie Slovo pretvorí váš život...

Odporúčame

Blog
Celebrita, ktorá našla milosť

Celebrita, ktorá našla milosť

Neviem, či niekedy niečo hľadala. Či túžila byť veľkou a známou vo svete. Či sa jej niekedy snívalo, čo ju čaká, keď bude dospelá... Keď sa rozhodne vstúpiť do manželstva. Netuším... no myslím si, že skôr patrí medzi tých, ktorí nehľadajú a predsa nájdu.