Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. január 2021

STARÉ SLOVENSKO A NOVÝ PREZIDENT USA

alebo „Ekonómia ľudskou rečou verzus slovenská politika“

V poslednom blogu som skonštatoval, že USA dosiahli svoj rímsky zenit, rozpadajú sa na dva tábory a postupne ako veľmoc zaniknú. Kto by v tom chcel objaviť môj antiamerikanizmus, bude sa veľmi mýliť. Aj ten, kto by chcel v dnešných slovenských pomeroch vidieť konečný úpadok Slovenska. Nešlo mi pritom ani o zrelativizovanie slovenských extrémov a násilného spojenia nespojiteľného. Vysvetlím teda, prečo tento dnešný podnadpis.

Objavil som úžasnú stránku a všetkým ju výsostne odporúčam: „ekonómia ľudskou rečou“ – www.ekonomialudskourecou.sk

Preto odteraz budem hľadať a hľadať, až kým raz nenájdem stránku politika ľudskou rečou aideológie ľudskou rečou.

Forma, akou mnou odporúčaná stránka vysvetľuje verejnosti ekonomické vzťahy, by sa totiž náramne hodila na objasňovanie situácií v súčasnej svetovej politike, nadväzujúc na Európu a na postavenie Slovenska v tomto celom súkolí. Všetko pritom platí tak pre priemerného čitateľa, ako aj pre vrcholových politikov a ideológov. Nič totiž nie je dnes viac moderné, ako za komplikovanosť svetových vzťahov schovať svoju vlastnú mýlku myslenia, a prípadne ešte niečo horšie – ideologickú, alebo účelovú zvrátenosť.

Ďalšou, pre uvažovanie zaujímavou i komplikujúcou je protichodnosť, že nový prezident USA je katolík. Jeden z ostatných článkov v rakúskom denníku Die Presse totiž znie: Keď boli katolíci kvôli ich iliberálnemu náboženstvu neželaní.

Poďme však po poriadku.

Po prvé, prečo som po 6. januári 2021 atestoval prekročenie zenitu USA ako veľmoci? Z jediného dôvodu. Ak chce hociktorá veľmoc viesť svet k dobru, musí tento trend v prvom rade ukázať vo svojom vlastnom systéme. Delenie americkej demokracie na dva ideologické antipóly ukazuje, že víno piť a vodu hlásať je metóda, ktorá iba provokuje oponentov. Dokým sa to darí skrývať za komplikovanosťou všetkých disciplín vlastnej existencie, je to fajn, no raz príde bod – a ten obsadením Kapitolu americkou luzou nastal – kedy sa ukáže, že „kráľ je nahý“. Toto nie je nič proti USA, je to iba reálna realita štátu, cez ktorého morálne hodnoty si projektujeme svoje politické a demokraticko-ideologické videnia sveta.

Znova opakujem: osobne sa demokratických hodnôt vôbec nevzdávam, dokonca ani jednej, len si musíme urobiť poriadok v úsudku, kde tieto hodnoty hľadať a nachádzať. Preto som písal aj o prvoradej potrebe obísť svoj slovenský dom a spevniť jeho múry. Posilniť vlastné európske videnie a usporiadať si prioritne vzťahy doma, ako aj pohľady voči všetkým svetovým lídrom. Trochu ma teda zamrzelo, že čitateľnosť môjho ostatného blogu tentoraz nepresiahla 1000 prečítaní.

Ozrejmime si to v úprave svojich náhľadov na USA na rovinu.

Možno stratíme ilúziu absolútneho ideálu, ale na druhej strane nadobudneme realistickú schopnosť čítať svet a v ňom pozíciu Slovenska práve podľa metód stránky „Ekonómia ľudskou rečou“. Čitateľovi naozaj túto stránku opakovane odporúčam. V zrozumiteľnosti je krása.

V článku z denníka Die Presse o odpore Američanov ku katolicizmu je popísaný stav v USA z uplynulých dvoch storočí.

Inzercia

Katolíci boli vtedy v Amerike zaznávaní, podozrievaní z kultúrneho podvratníctva, vôle zriadiť v USA pápežskú diktatúru a doslovne, z podvratnej úlohy v oblasti ohrozovania pracovných miest, rozširovania chorôb, kriminality, až teda po plán zaviesť moc pápeža. Pripomína mi to dnešný európsky náhľad na islamských migrantov. Až spoločné boje Američanov rôznych konfesií bok po boku v prvej i druhej svetovej vojne a gloriola prvého katolíckeho prezidenta J. F. Kennedyho poskytli tejto kultúrnej nevraživosti priestor na ústup. Asi preto som aj v slovenskej tlači z posledných dní objavil zmienku o Bidenovi, že odmietol pobozkať pápežovi prsteň. Za týmito všetkými podrobnosťami sa skrýva jedna pravda. To, čo vidíme na povrchu, často nie je podstatné. Navyše, ak poznáme iba povrchne históriu a pomýlime si súvislosti v ich komplikovanosti... USA si žijú svoju vlastnú kultúrnu históriu a často je náš pohľad na ňu vlastnou nevedomosťou zjednodušený. Preto sa potom v dňoch, akým bol aj 6. január 2021, cítime ideologicky stratení.

Vráťme sa teraz na Slovensko.

Korona denne zahmlieva pohľad na našu slovenskú realitu. Ako to vo svete informácií býva, niektoré sú až dovtedy uvádzané ako prvé, kým ich jedného dňa neprekryje iná šokujúca správa. Naše zdesenie z vraždy Jána už pomaly mizne a reálny pohľad na pôvod dnešných súdení sudcov, vrátane obžalovaní prokurátorov, plus ich prepojenia na podsvetie, strácame. Život na Slovensku pritom v ostatných tridsiatich rokoch priniesol viac vrážd i samovrážd obyčajných ľudí, podnikateľov a žurnalistov, než si dokážeme pripustiť. Skúsme sa preto opäť zorientovať doma, na Slovensku, ale aj vonku vo svete, podľa metód stránky „Ekonómia ľudskou rečou“. Iba takto máme totiž šancu znovu nadobudnúť svoju orientáciu v slovenských pomeroch, vrátane nášho vzťahu ku svetovej ekonómii a politike.

Ospravedlňujem sa čitateľom, ktorí nechápu to, že pretláčam neustále a opakovane do nášho povedomia protichodnosti svetových i našich lokálnych vzťahov.

Svet sa totiž stále mení. Kým sa kedysi v relatívnej izolácii obmedzeného technologického a spoločenského pohybu vytvorili naše slovenské regióny, vrátane ich lokálnych kultúr, dnes sa nám miestny folklór v bežnom živote stráca. Zaniká v rýchlosti vlakov, áut, lietadiel, a tým aj meniacich sa ľudských i spoločenských priorít sveta. Vo veľkých výrobách medzinárodných firiem, fungujúcich na Slovensku, neplatí zrazu ani príslovie: „Na Slovensku je to tak! “

Paradoxne sa pritom pôvodná lokálna kultúra najživotaschopnejšie udržiava v online priestore a v dostupnosti informácií cez masové elektronické médiá i internet. Presne takéto protichodnosti v realite spôsobujú však problém. Ako máme usporiadať naše myšlienky do jasných a situačne správnych súvislostí? Zanikne raz folklór Slovenska v bežnom živote a ostane žiť vo virtuálnom svete? Vnímajme preto tieto vzťahy metódou „Ekonómia ľudskou rečou“. Snáď sa zorientujeme s menšou odchýlkou.

Túto moju úvahu už končím...

Spoločenský vývoj USA zo Slovenska neovplyvníme. Ani stav a vývoj ostatných hlavných kultúrnych i ekonomických centier sveta. Keď sa ale poučení znalosťou týchto vývojov nepomýlime doma, veľmi si pomôžeme. Zabráňme preto bipolarizácii našej spoločnosti. Nie tým, že prehliadneme vývoje, aké sme za ostatných tridsať rokov tolerovali. Ani tým, že manažment covidu povýšime na ideologické absolutórium nášho štátu. V tomto bode sa totiž celosvetovo ukazuje jeden trend, že hocijaké riešenie je v živých demokraciách lokálne skritizované opozíciami „pod čiernu zem“. Naučme sa byť v politike sebakritickí najprv voči sebe, a až v druhom slede voči tým druhým.

Svet bude existovať aj po covide. Prejde najbližších tridsať rokov a bolo by tragické, keby sme na Slovensku zistili, že sme nenašli orientáciu v politike a ideológii života len preto, že sme si neosvojili diferenciáciu skutočnosti podľa metódy stránky Ekonómia ľudskou rečou s prídavkom „verzus slovenská politika. Odporúčam – takto sa potom pozerajme na prezidenta USA, aj na EÚ, Rusko, Čínu, alebo na Afriku a Indiu.

Ivan Čarnogurský ml.

Odporúčame

Blog
VŠETKO ZLÉ OD NÁS A USA S NAMI

VŠETKO ZLÉ OD NÁS A USA S NAMI

Skúsme si prepísať kombinácie tohto nadpisu do rôznych tvarov a rýchlo zistíme, do akých nepredvídateľností sa v skutočnosti môže Slovensko zamotať. Nedávna história nás učí, že nie presne na deň, ale až v následnosti tridsiatich rokov po spustení udalostí obdobia 1989-1990 sme zažili všetky dôsledky Reaganovho boja s komunizmom. Včera sa pritom v USA začali znovu meniť dlhodobé globálne pomery.