Plač po púti

Som Kluknavčan. Putujem ku kostolíku svätej Anny každý rok peši spolu s manželkou a deťmi. Tohtoročná púť zasiahla do života ľudí z okolitých farností viac, ako by sme si kedy vedeli predstaviť.

Kostolík zasvätený svätej Anne leží na hranici Spiša a Šariša. Patrí síce pod farnosť Kluknava, ale schádzajú sa pri ňom aj veriaci z Víťaza a Ovčia. Po „Levočskej Hure“ je to pravdepodobne druhý najväčší odpust v Spišskej diecéze.

V sobotu 25. 7. 2015 som bol opäť na lúke pred tribúnou spolu s manželkou, päťročným synom a mojimi rodičmi. Počasie sa začalo od pol šiestej postupne meniť – z letného dusna začal fúkať búrkový vietor. Bolo vidno, ako smerom od dediny prichádza búrka, silná búrka. Do kostola by sme sa už asi nezmestili, a tak sme ostali na lúke. Keď sa začala svätá omša, začalo pršať, neskôr sa pridal silný vietor. A blesky. Videl som mnohých ľudí, ako stoja pod vysokými stromami, niektorí boli o ne opretí.

Vzal som syna na ruky a skryli sme sa učupení pod dáždnik. Búrka silnela, vietor s dažďom bol nepríjemný a bleskov pribúdalo. Čítania som mal problém zachytiť a evanjelium som už nepočul vôbec. Len zrazu bolo počuť silný úder hromu. Môj otec sa na nás obrátil a skríkol „Pobilo ľudí!“. Rýchlo sme odhodili dáždniky a ostali sme čupieť spolu s manželkou a mamkou v blate pod karimatkou. Držal som v rukách svojho syna, ktorý veľmi plakal a vzlykal, že nechce umrieť. Spod karimatky som videl, ako ľudia pod stromami dávajú masáž srdca tým, ktorých zasiahol blesk, a odnášajú ich do kostola.

Bol to strašný pohľad.

Medzitým bola omša zrušená a ľudia sa ponáhľali do svojich áut.

Keď sa dnes spomína zodpovednosť organizátora púte za nešťastie, tak treba povedať, že niektoré veci nenapadli nikomu z tých ľudí, ktorí tam boli účastní. Sám som s rodinou nešiel pod stromy, ale ani mi nenapadlo, že sa môže stať to, čo sa stalo. Bolo to skôr rokmi zdôrazňované: „V búrke sa pod stromy nechodí!“ Ale až do tohto okamihu to malo iba hmlistú podobu azda užitočného zákazu. Od tejto chvíle to bude pre mnohých prítomných jasný imperatív! Dnes by už azda každý organizátor na Slovensku v situácii hroziacej búrky rušil svoju akciu. Ale do 25. 7. 2015 by to napadlo len málokomu.

Iná je otázka prítomnosti záchranky. Tá sa dostala hore až po dvadsiatich minútach. Pričom ju zdržali autá, ktoré išli dole cestou od kostola. Nerozumiem celkom ani policajtom, ktorých som stretal, a oni si pri aute obliekali pršiplášte a išli ku kostolu namiesto toho, aby zastavili autá, ktoré nemali odchádzať a tým blokovať cestu pre sanitky...

V tieto dni spomínané dediny z okolia hranice Spiša a Šariša plačú. Niektorí stratili blízkeho príbuzného, iní zažili veľkú traumu. Mnohí sa pýtajú: „Prečo?“ Prečo musela matka rodiny zomrieť? Prečo sa stalo také nešťastie a na tomto mieste?

Niektoré odpovede sa nikdy nedozvieme. Niektoré odpovede však môžeme dať i my sami.

Franklom položená obrátená otázka o zmysle by mohla znieť aj takto: „Aký zmysel dáme tejto tragédii?“

Veľa sa o kluknavskom nešťastí popísalo a pohovorilo v rôznych médiách. Spomínalo sa, ako sa vyhnúť blesku, ako poskytnúť prvú pomoc a podobne. Už to môže samo osebe zachrániť mnohé životy v budúcnosti.

A aký zmysel dáme smrti a utrpeniu našich bratov a sestier my Kluknavčania? Okrem vyjadrenia spolupatričnosti v podobe sústrasti a modlitieb, je namieste pomôcť rodinám postihnutých a pozostalej aj finančne. Ale môžeme urobiť aj viacej - zdokonaliť organizáciu púte, obmedziť príjazd áut, vybudovať ďalšiu príjazdovú cestu, komunikovať so SHMÚ...

Po takýchto situáciách si ľudia často hovoria: „Keby...“ „Keby som tam išiel a upozornil ich, aby nestáli pod stromami...“, „Keby som zastavil autá...“. Hovoril som si to aj ja. Minulosť však nezmeníme. Pravda, budúcnosť - aj budúca tvár pútí ku kostolíku svätej Anny - je aj v našich rukách.

Marián Zimmermann

Foto: okovitaza.wordpress.com (púť roku 2011)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo