Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. január 2021

Grandchamp komunita a Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2021

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa koná tento rok v inom formáte ako obvykle. Niektoré modlitby sa konajú virtuálne alebo privátne. A niektoré kresťanské spoločenstvá ho presunuli na máj. V Ekumenizme inšpirácie nechýbajú stále pribúdajú. Na spoločnej ceste k jednote je dobré urobiť ešte mnoho nových krokov. Niektoré sa však uskutočňujú v ekumenických kresťanských komunitách už desaťročia.
Grandchamp komunita a Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2021

Grandchamp? Komunita? Kde to je? Ako sa tam modlia? Ako sa tam žije prakticky ekumena kresťanov? Aké motívy a texty navrhli tieto ekumenické sestry práve pre tento rok? Tieto a ešte ďalšie otázky sme si položili na ceste do švajčiarskej usadlosti Grandchamp. Po krásnej ceste vinohradom okolo jazera sa nám podarili komunitu ľahko nájsť. Tak sa začal požehnaný čas v Grandchamp.

Postrehy z miesta, kde sa zrodili texty tohtoročného týždňa Modlitieb za jednotu kresťanov majú mnoho farieb. Nielen bledomodrý odtieň či zelenú, bielu. (Biele oblečnie majú sestry v nedeľu v deň zmŕtvychvstania, cez týždeň sú oblečené v modrom.)

Niektoré spoločenstvá organizujú online nielen tento ekumenický týždeň ale všetky ekumenické modlitby počas celého roka ako napríklad komunita Taizé alebo Grandchamp či komunita v Bose. Dávajú v tomto čase ponuku participovať na modlitbách tam, kde je to internetovou sieťou možné a  na akomkoľvek mieste sveta. Umožňujú tak osobné pripojenie sa k spoločnej modlitbe. Až do pondelka 25. januára 2021 prebiehajú modlitby po celom svete. 

Krajina v ktorej sa komunita Grandchamp nachádza, západne od mesta Neuchatel,  pri jazere s čistou vodou je nádherná. Rozmanité sú aj hory a vinohrady okolo spolu s chodníkmi a cestičkami pre milovníkov krátkych aj dlhých pobytov v prírode. Mnoho ľudí tu prežije celé leto a prichádzajú aj cez víkendy počas jesene či jari. Výhľad od jazera (pár metrov pešo od brán komunity) dáva možnosť dotknúť sa zrakom bielych vrcholov hôr výšky aj nad 3000 metrov. Tie dotvárajú harmonický zážitok z miesta, kde nemeniaci sa Boh spočíva vo svojom večnom pokoji. Priťahuje svojou priezračnosťou a usporiadanosťou. 

Keď prichádzame na miesto, čaká nás malebné prostredie. Usporiadané domčeky, záhrada kvetov, fontána a drevená kaplnka s malými farebnými okienkami. Uprostred kaplnky je ikona Trojice a jednoduchý drevený kríž. A drevené lavice do polkruhu. Sestry najrozličnejšieho zázemia, národnosti, povolania, veku, životneho príbehu... na spoločnej ceste. Ranná modlitba, modlitba na poludnie, modlitba popoludnia, večerná modlitba, vigília, tiež práca (v záhrade, v kuchyni, v práčovni, pri organizácii duchovného programu), spoločné jedlo v tichu, krátke prechádzky, nedeľa spoločnej eucharistie a novej inšpirácie biblických textov a kázne hosťujúcich kazateľov.

Prichádzajú sem do komunity ľudia mladší aj starší na kratší alebo dlhší čas. Prípadne aj na dobrovoľnícky duchovný celý rok. Rozlišovať povolanie alebo len zmeniť zabehnutý spôsob života a vidieť ho z inej perspektívy. Niekoho inšpiroval príbeh komunity Taizé a hľadal sesterskú komunitu podobnej spirituality, iného priviedla sem potreba hľadania odpovedí na životné otázky. Jednotlivci i páry. Ľudia objavujúci nový rozmer ale aj prekonávajúci krízu. Ekumenizmus – praktická jednota spoločného života. Rozhovory v záhrade alebo v kaplnke na začiatku pobytu, uprostred i na jeho konci. Duchovné doprevádzanie a rozlišovanie. 

Vigílie modlitieb spevov a biblických textov. Popoludňajšie modlitby v tichu, ktoré hovorí. Pri návšteve cintorína navštívime aj hroby sestier, ktoré na večnosť už odišli.  Vidíme, že ich hroby sú rozložené medzi ostatnými ľuďmi z okolia. Príbeh životnej cesty, že všetci smerujeme do Božieho kráľovstva.

Nádhera prírody okolo: jazero, kopce, aleje, lesy, záhrady... cesty a cestičky. Počas roka sa tu objavia potápači, dovolenkujúci, cyklisti, pútnici, turisti, umelci a spisovatelia, vedci a ekológovia, učitelia, námorníci, ľudia relaxujúci, vinohradníci, študenti neďalekej univerzity, jazdci na koňoch, farmári...

V tomto čase vidieť niekoľko obmedzeni počas pandémie korony ale aj veľkú odvahu prijať ľudí práve v čase týchto obmedzení. Stále rozhodnutie dať im priestor pre modlitbu. Spoločné modlitby, práca a prijatie návštevníkov tvorí základ tejto kresťanskej ekumenickej komunity už od roku 1930. História sa zapísala a oslovila mnohých z rozličných kresťanských cirkvi. 

Ubytovanie v jednoduchej izbe. V nej je posteľ, stôl, stolička, umývadlo a jednoduchá skrinka. Na stole brožúra a krátky príbeh komunity a denný program.

Pravoslávne modlitby jedného spoločenstva ľudí z okolia, kreativita ručných prác a malieb. Ranné rozhovory nad textom brata Rogera a zdieľanie postrehov dňa, rozdelenie úloh a služby, vodopád a záhrada kvetov, fíg a rôznych čajov. Kaplnka je otvorená 24 hodín denne. Dalšia malá kaplnka má patróna Mikuláša z Flue, švajčiarského znovuobjaveného svätca.  

Je tu architektúra aj kultúra, meditácie a modlitby, duchovné rozhovory i ticho. (Občas aj spojenie so svetom cez web a email.) Pri vstupe sa v najstaršej časti nachádza priestranný obchodík kresťanskej literatúry a ručne vyrobených suvenírov. Na poschodí je knižnica svedectiev a inšpirácie duchovných smerov. Každá izba či hovorňa ma svoj patronát: múdrosť, blahoslavenstvá, pokoj, štedrosť, láska, milosrdenstvo, spravodlivosť, trpezlivosť, pokora... 

História prejdenej cesty modlitieb jednoty. Cesta zároveň otvorená do budúcnosti a s potrebou urobiť ďalšie a ďalšie kroky na ceste k jednote...

Pozvanie spisovateľov, umelcov a teológov. Vedený dialóg. Zdieľanie života, modlitby, názorov i kultúr. Príbehy návštevníkov: Kurt prišiel hľadať čas ticha a modlitby, Celine prišla duchovne načerpať, Agnes potrebovala odstup od svojej krajiny a zmenu štýlu života. Našla nový domov v komunite 2000 km od domova. Ďalšia Silvia hľadala odpoveď na otázku prečo sa jej manželstvo rozpadlo a ako žiť ďalej. Manželský pár ktorý prišiel pomôcť, africká rodina plná radosti na návšteve s deťmi. Rôznosť príbehov na spoločnej ceste, v modlitbe, v práci, v rozhovore, v tichu. 

A v tom všetkom sa vždy ukazuje, že tu je to miesto ticha – Silencio ktoré hovorí. Boh ktorý načúva.

Ľudia a sestry pochádzajúci z krajín ako: Holandsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko, Slovensko, Taliansko, Česko, Estónsko, Senegal, Madagaskar, Portugalsko a Švajčiarsko cez ktoré poznávame bohatstvo príbehov kantónov katolíckej aj reformovanej tradície kresťanov.

Sestra Pascal sa pri rozhovore zdieľa o poznanie, že ticho je dnes vyhľadávané oveľa viac ako v minulosti. Je potrebné pre náš duchovný, psychický aj telesný harmonicky život. A hrá dôležitú úlohu aj v rozpoznávaní Božieho hlasu v nás.

Inzercia

Život je náročný ale krásny a Boh je vždy ku nám dobrý... – hovorí sestra Michael, ktorá ma pre každého prichádzajúceho slovo povzbudenia a útechy.

Predstavená Anna Emmanuella poukazuje na ekumenizmus na základe osobného priateľstva ľudí z rozličných náboženských tradícii a kultúr. 

 

Pre každého je tu možnosť pripojiť sa k modlitbám komunity v priebehu dňa. Grandchamp takúto možnosť ponúka na svojej web stránke: www.grandchamp.org

 

Pohľad do histórie komunity a tvorbe textov Týždňa modlitieb za jednotu:

Texty tohtoročného týždňa modlitieb za jednotu sa inšpirujú kontemplatívnym životom ekumenickej monastickej komunity v Grandchamp. Nachádza sa na brehu Neuchâtelského jazera, a pôsobi aj na iných miestach vo Švajčiarsku a Holandsku. Asi päťdesiat sestier z rôzných kresťanských církví zachováva vernosť pôvodnému povolaniu zakladateliek, teda modlitba za zmierenie medzi kresťanmi, národmi a kultúrami.

Spoločenstvo v Grandchamp sa začalo tvoriť na začiatku minulého storočia z podnetu žien z reformovaných cirkvi, medzi nimi nájdeme zdravotnú sestru zo Ženevy (Marguerite de Beaumont) alebo matku troch detí, vdovu v 26 rokoch (Geneviève Micheli), ktoré usporiadavali duchovné obnovy, zamerané na význam ticha a samoty v duchovnom živote. Pre vznikajúcu komunitu malo veľký význam aj niekoľko stretnutí s katolickým o. Paulem Couturierem, ktorý patril medzi iniciátorov ekumenizmu a Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, aj bratom Rogerom Schützom, zakladateľom ekumenického spoločenstva z Taizé, ktorej pravidla i modlitby komunita v Grandchamp prijala.

Sestra Gesine z komunity v Grandchamp hovorí o význame práce na podkladoch k ekumenickému týždňu:

“Pýtali sme sa seba, čo toto pozvanie znamená a potom sme v komunite premýšľali, aké texty zvolíme a na čo položíme dôraz. Chceli sme sprostredkovať niečo z monastického života, ktorý sa odohráva v skrytosti a jeho stredom je modlitba. Vyznačuje se tým, že vlastne všetko začína a plynie z modlitby. Nakoniec sme všetko postavili do obrazu cesty, ktorá vychádza z vnútra smerom von. Výsledkom je osem modlitbových dní, ktoré to dobre ukazujú a kde prvý deň začíná osobným Božím povolaním v našich životoch, ktoré počula každá sestra z komunity. To isté ale platí pre každého kresťana. Každý z nás toto povolanie raz počul a stal sa súčasťou spoločenstva, ktoré Boh utvára. Cesta potom pokračuje do cirkvi, do rôzných církvi, až k stvoreniu, ako sme to v ôsmich modlitebných dňoch popísali. Biblický text o vinnom kmeni a ratolestiach (Jan 15,1-17), ktorý je teraz témou modlitbového týždňa je pre naše spoločenstvo veľmi dôležitý. Ide tu predsa o spojenie s Kristom, ktoré zakladá spoločenstvo medzi nami a nesie hojné ovocie. Musíme sa teda sústrediť na ostávanie v Bohu, nie na ovocie. Zotrvanie v Bohu ale nie je samoúčelné, pretože prináša ovocie i pre ľudí mimo naše spoločenstvo a pre celý svet.”

Asi 30 rokov viedla komunitu v Grandchamp predstavená matka Minke de Vries, ktorá ako prvá protestantka, v roku 1995, napísala meditácie krížovej cesty v rímskom Koloseu. Z monastického spoločenstva v Grandchamp postupne vznikala celá duchovná rodina, do tej patria “tretí rád jednoty”, Tiers-Ordre de l´Unité, teda mužovia a ženy, ktorí svoje povolanie k jednote napĺňajú v rodine, farnosti a na pracovisku, a “služobnice jednoty” (Servantes de l´Unité), ženy, ktoré žijú zasväteným životom vo svete.

Ako vyzerá ekumenické spoločenstvo dnes?

“ Sme ekumenicky zamerané spoločenstvo, ktoré tvorí asi 50 sestier. Pochádzame z viac ako desiatich krajín a našim spoločným jazykom je francúzština. Od začiatku sme úzko spojení s ekumenickou komunitou v Taizé, ktorá vznikala v rovnakom kontexte. Prijali sme ich pravidla a modlitbový poriadok, ktorý dnes už nepoužívajú, pretože majú spevy z Taizé. Na textoch k modlitbovému týždňu je to viditeľné, pretože z Pravidiel Taizé citujeme. S touto komunitou zdieľame rovnaké ekumenické povolanie a to sa prejavuje ako na textech, tak na tom, čo robíme.”

Čo očakávate od tohtoročného ekumenického modlitbového týždňa, a aké prianie by ste vyslovila v súvislosti s jednotou kresťanov?

“V tomto roku prežívame toto úsilie za jednotu kresťanov veľmi zvláštne. Cez tento týždeň sa uskutoční menej stretnutí spoločnej modlitby než to býva za normálnych okolností. Vyžaduje si to novú tvorivosť, aby sme sa prepojili v modlitbe. Priala by som si, aby sme v tejto zvláštnej situáacii spoločne načúvali tomu, aká je rola nás, kresťanov, v tejto koronavirusovej dobe, vyznačujúcej sa strachom a neistotou. Aké posolstvo by cez nás, svojich vyslancov, chcel Kristus tlmočiť? Dufám, že budeme spoločne pracovať na tom, aby sme našli takú zvesť, ktorá by dodávala ľuďom odvahu a nádej.”

 

Cestujem, poznávam kultúry a spoločnosť, krásy prírody, architektúry, pohľady z mostov

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
ÓDA NA RADOSŤ (Dôchodcu)

ÓDA NA RADOSŤ (Dôchodcu)

Epigram je motivovaný latentnou, osobnou a vzťahovou ontologickou krízou stareckého veku v čase pandémie, pri čom však plne rešpektuje platné pravidlá antického kánonu poézie. Text obsahuje explicitnú reklamu, chceme ale ubezpečiť čitateľa, že za to nepoberáme nijaké farmafiremné benefity či provízie. Aj keď nám je to, pochopiteľne, ľúto.

Blog
Kto sú Božie deti?

Kto sú Božie deti?

Určite ste počuli vetu: Veď všetci sme Božie deti. Je to naozaj pravda? Všetci sme Božie deti? Prečo potom Ježiš hovorí, že sú aj deti diablove? Aby sme to uviedli na správnu mieru, všetci sme Božie stvorenia, ktoré Boh miluje. A pre každého chce dobro. Ale nie všetci sú Božie deti.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.