Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. január 2021

G. K. Chesterton - Obrana detektívok

Ak sa chceme pokúsiť o pochopenie skutočného psychologického dôvodu popularity detektívok, musíme sa oslobodiť od mnohých prázdnych fráz. Nie je napríklad pravdou, že ľudia uprednostňujú zlú literatúru pred dobrou a detektívky prijímajú, pretože patria k tej zlej. Samotný nedostatok umeleckých kvalít knihu neurobí populárnou.
G. K. Chesterton - Obrana detektívok

Bradshawov cestovný poriadok obsahuje málo zábleskov psychologickej komédie, ale preto ho nahlas so vzrušením nečítame počas zimných večerov.  Ak sa detektívky čítajú s väčším nadšením ako cestovný poriadok, je to tým, že sú umeleckejšie. Veľa dobrých kníh malo to šťastie, že boli populárne a mnoho zlých kníh malo ešte väčšie šťastie v tom, že boli nepopulárne. Dobrá detektívka by pravdepodobne bola populárnejšia ako zlá. Problémom je, že mnoho ľudí nechápe, že existuje aj taká vec, ako je dobrá detektívka; je to pre nich ako hovoriť o dobrom diablovi. Napísať príbeh o vlámaní je v ich očiach akýmsi duchovným spôsobom, ako sa ho dopustiť. Ľuďom s jemnou citlivosťou sa tento názor javí ako úplne prirodzený, no treba si uvedomiť, že mnoho detektívok nie je o nič plnších senzačných zločinov ako jedna Shakespearova hra.
Rozdiel medzi dobrou detektívkou a tou zlou je rovnaký, ak nie väčší, ako je rozdiel medzi dobrým a zlým eposom. Nielenže je detektívka legitímnou formou umenia, ale má skutočné výhody, ktorými oslovuje verejnosť.
Prvou základnou hodnotou detektívky je, že je jedinou formou populárnej literatúry, ktorá vyjadruje akýsi zmysel poézie moderného života. Ľudia žili po dlhé veky medzi mocnými vrchmi a večnými lesmi, kým spoznali, že sú poetické, a môžeme usudzovať, že niektorí z našich potomkov možno uvidia striešky na komínoch rovnako romanticky výnimočné ako vrcholky hôr a stĺpy osvetlenia pre nich budú rovnako staré a prirodzené ako stromy. Poznaním toho, že veľké mesto je niečím divokým a nápadným sa detektívka stala Iliadou.
Nikto si nemohol nevšimnúť, že v týchto príbehoch križuje hrdina alebo vyšetrovateľ Londýn s osamelosťou a slobodou princa v rozprávke o krajine elfov, a že počas tejto nevypočitateľnej cesty náhodne prechádzajúci omnibus nadobúda prirodzené odtiene rozprávkového korábu. Svetlá mesta začínajú žiariť ako nespočetné oči škriatkov, pretože sú strážcami nejakého tajomstva, nech je už akokoľvek primitívne, a ktoré pozná iba spisovateľ a čitateľ nie. Každá zákruta sa podobá prstu, ktorý naň ukazuje, a každá fantastická panoráma komínov akoby živelne a výsmešne naznačovala zmysel tej záhady.

Spoznanie poézie Londýna nie je maličkosť. Mesto je, ak chceme byť presní, ešte poetickejšie ako vidiek, pretože príroda je spleťou nevedomých síl, zatiaľ čo mesto je spleťou tých vedomých. Tvar kvetu, alebo vzor lišajníka môžu, ale nemusia byť symbolom. Ale neexistuje kameň na ulici, ani tehla v stene, ktoré by neboli zámerným symbolom - odkazom nejakého človeka, podobne, ako by to bol telegram alebo pohľadnica. Aj tá najužšia ulica ukrýva v každom zlome a zákrute zámer, dušu človeka, ktorý ju vybudoval a ktorý už možno dávno odpočíva v hrobe. Každá tehla je ľudský hieroglyf, akoby to boli klinopisné tehly z Babylonu. Každá škridla na streche je rovnakou učebnou pomôckou ako tabuľka na písanie pokrytá príkladmi sčítania a odčítania. Čokoľvek, čo podporuje túto romantiku detailov civilizácie - hoci aj fantastickými pozorovaniami Sherlocka Holmesa, všetko, čo zdôrazní túto nevyspytateľnú ľudskosť v kameňoch a dlaždiciach, je dobré. Je dobré, aby aj priemerný človek nadobudol zvyk pozerať sa na desiatich iných na ulici s predstavivosťou, aj keby ten jedenásty mal byť vychýrený zlodej. Možno sa nám bude zdať, že by sme mohli spoznávať inú, vyššiu romantiku Londýna, hovoriť o tom, že dobrodružstvá ducha sú zaujímavejšie ako dobrodružstvá tela a že by bolo ťažšie sledovať ich ctnosti ako naháňať ich zločiny. Ale keďže naši veľkí autori (s obdivuhodnou výnimkou Stevensona) odmietajú písať o vzrušujúcej nálade a chvíli, keď oči veľkého mesta, podobne ako oči mačky, začnú žiariť v tme, musíme vzdať česť populárnej literatúre, ktorá medzi pedantným táraním a afektom odmieta zobrazovať prítomnosť ako prozaickú, alebo obyčajnosť ako úplne všednú.
Populárne umenie počas vekov zaujímali súčasné zvyky a kostýmy -  skupinky pri Ukrižovaní obliekla do odevov florentskej šľachty či flámskych mešťanov. V poslednom storočí sa stalo pre významných hercov zvykom hrať Macbetha v napudrovaných parochniach a v odevoch s volánmi. Ako ďaleko sme sa vzdialili od poézie nášho vlastného života a našich spôsobov, zistíme jednoducho, keď si predstavíme obraz Alfréda Veľkého, ako griluje oblečený v turistických kraťasoch, alebo predstavenie Hamleta, v ktorom sa princ objaví vo fraku s čiernou páskou na klobúku. Ale tento inštinkt našej doby, pozerať sa späť ako Lótova žena, nemohol trvať naveky. Musela povstať  hrubá, populárna literatúra romantických možností moderného mesta. Vznikla v populárnych detektívkach, rovnako drsných a osviežujúcich ako balady o Robinovi Hoodovi.

Je tu však aj iný pozitívny aspekt, ktorý prinášajú detektívky. Kým sa prejavuje stála tendencia starého Adama búriť sa proti čomusi takému univerzálnemu a automatickému, ako je civilizácia, kázať odpadnutie a vzburu, romantika policajnej aktivity nás stále upozorňuje na fakt, že civilizácia sama osebe je najsenzačnejšou odchýlkou a najromantickejšou vzburou. Keď sa spomínajú nespiace hliadky, ktoré chránia bašty našej spoločnosti, pripomínajú nám, že žijeme v ozbrojenom tábore, ktorý bojuje s chaotickým svetom, a že zločinci, deti chaosu, nie sú ničím iným, iba zradcami v našich radoch. Keď detektív v policajnej romanci stojí sám a akosi osudovo odoláva pästiam a nožom v brlohu zločincov, pripomína nám to, že tento agent spravodlivosti je originálnou a básnickou postavou, zatiaľ čo zločinci a vlamači sú obyčajnými hlúpymi kozmickými spiatočníkmi, spokojní v pravekom rešpekte opíc a vlkov. Romantika policajných jednotiek je preto romantikou celého ľudstva. Je založená na fakte, že morálka je najtemnejšou a najodvážnejšou konšpiráciou. Pripomína nám to, že celý ten nehlučný a neviditeľný policajný aparát, ktorý nám vládne a chráni nás, je iba úspešné potulné rytierstvo.

 

Preklad: Igor Čonka

www.zabudnuteknihy.eu

 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pátranie po slovenskom otcovi Brownovi

Pátranie po slovenskom otcovi Brownovi

Je zaujímavé sledovať, aké nadšenie vyvolali príbehy otca Browna na začiatku 20. storočia v Československu. V Čechách od roku 1918 vyšlo viac ako dvadsať vydaní rôznych Chestertonových kníh. Na Slovensku sa situácia vyvíjala trochu inak.

Blog
Pavol a sex

Pavol a sex

Po roku sa opäť vraciame k Prvému listu Korinťanom. Nedeľná katolícka liturgia latinského obradu funguje (až na výnimky) pri čítaniach na princípe trojročného cyklu. Trošku nezvyčajne si však tento list nevyčerpá v jednom roku ale rozdelila ho na všetky cykly. A tak prvé nedele po Vianočnom období počúvame vybrané pasáže z kapitol 1-4 ( cyklus A; minulý rok), potom 6-10 (cyklus B; tohto roku) a nakoniec 12-15 (cyklus C; ak Boh dá budúci rok).