Smerom k záhube (Ad. M.Hanus: Zrušme to pravicové tabu)

Martin Hanus sa mýli, ak volá po prelomení tabu spolupráce so Smerom. Každým dňom je dôvodov udržať tabu naopak viac a viac. Pre pravicové strany a najmä konzervatívne (t.j. KDH) by vláda so Smerom znamenala bozk smrti a stratu tváre. Nejde o boj štandardnej pravice a štandardnej ľavice. Ide o spor bezcharakternej reálpolitiky s konzervatívnou predstavou o dobre spravovanom štáte, ktorý zaručuje slobodu a požaduje zodpovednosť. Takýto boj o charakter Slovenska je zápasom na viac kôl než pár porevolučných volebných cyklov. Nemusíme vyhrať rýchlo a k.o., stačí na body.

Rekapitulovať prešľapy smeráckych vlád by bolo plytvaním údermi na klávesnici. Predložené dôvody pre spoluprácu s nimi neobstoja. Predstava komplikovanej spoločnej vlády strán mimo Smer a SNS nie je jedinou alternatívou vlády Smeru s niektorou pravicovou stranou. Bežným modelom je napríklad programovo podmienená podpora menšinovej vlády. Ak na druhej strane všetko trumfuje alternatíva vlády Smeru s SNS, neexistuje spôsob, ako by mohli ostatné strany podliezť latku bez vyprázdnenia alebo aspoň nezvratného spochybnenia zmyslu vlastnej existencie.

Martin Hanus tiež argumentuje prijateľnosťou vlády so Smerom podľa prieskumu verejnej mienky. Tento spôsob vládnutia treba práve Smeru vyčítať. Pragmatická reálpolitika nestačí. Politik nemá byť len administrátor. Ľudská duša potrebuje orientáciu, teda ideológiu.

Pritom zdanlivá konzervatívna orientácia Smeru je prinajmenšom prelud. Iste, nemožno si odmyslieť hlasovanie s KDH za úpravu ústavnej definície manželstva. To by sa však neudialo bez potreby Smeru viac sa mocensky dostať do súdnictva. Rovnako zdanlivý je chlad voči požiadavkám LGBTI. Práve jednofarebná vláda Smeru schválila dubióznu Stratégiu ľudských práv a najnovšie dovolila vznik návrhu akčného plánu LGBTI.

Je úplne normálne mať vôľu vládnuť a z pozície moci udržať občiansky poriadok založený Novembrom. Ako mnohé dobré ciele, ani tento nie je vhodné dosiahnuť za každú cenu. Každý politik, ktorému ide o spoločné dobro, musí odmietnuť vládnutie so stranou, ktorej šafárenie nepripomína ani spoločné, ani dobro. Každý pravicový politik, ktorý to takpovediac urobí pre vlasť, stratí nadobro tvár. Nie preto, že by so Smerom nemohli presadiť nižšiu DPH na zeleninu, výživnejšie obedy v školských jedálňach alebo vianočný bonus k platom zdravotných sestričiek. Alebo sa realizovať v paternalistickom “postrkovaní” občanov, aby konali tak, ako si to predstavujú nikým nezvolení polisymejkri na ministerstvách. O tvár by prišli preto, že vytvorením pravo-ľavého národného frontu materializmu by dorazili posledné prežívajúce ideály Novembra.

Medzi nimi sú najmä spomínaná sloboda a zodpovednosť. Spoločná vláda pravice a ľavice veľmi ťažko povedie k udržaniu alebo zvýšeniu slobody občanov. Opačné strany spektra sa vzdajú svojich predstáv a nanajvýš udržia status quo. Ťažko však znížia dane alebo miešanie sa všadeprítomného štátu do úplne všetkého. Najmenší spoločný menovateľ vládneho programu by Slovensko konzervoval v súčasnej chorej polohe, kedy na rozdiel od spomínaného Nemecka absentuje jasná zahraničná politika, školstvo kríva, zdravotníctvo krváca a dôchodky prejedáme. Ktorý predseda štandardnej politickej strany by sa na tomto dobrovoľne zúčastnil za pomyselných 30 strieborných flekov v ústrednej štátnej správe?

Pravicový či skôr konzervatívny zápas za našu kultúru a odkaz Novembra treba vybojovať bez ohľadu na aktuálnu silu beztvarej politickej akciovky. Povedané s T.S.Eliotom, “zápas vedieme skôr preto, aby sme niečo udržali pri živote, než preto, že by sme čakali, že naša vec nutne zvíťazí.”

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo