Krhútsky denník 001

A je to vonku. Krhútsky denník. Niekoľko rokov som mlčal. Ale už nebudem. Dosť bolo ticha.
Zámerne som si za nosič krhútskych informácií vybral práve sľubne sa rodiace prostredie Konzervatívneho denníka. Blízkosť myšlienok je zrejmá na prvý pohľad už v názvoch oboch projektov. Máme rovnakú skratku - KD. Je to náhoda? Sotva. Aj preto som vyzval otvoreným anonymným listom vedenie redakcie, aby urýchlene premenovalo svoj konzervatívny denník po vzore môjho krhútskeho denníka na náš spoločný Krhútsky denník. Predídeme zbytočným nedorozumeniam, rozpakom a otázkam typu, kto je kto, alebo ako my Krhúti žartovne hovoríme, hu iz hu. Máme predsa spoločný cieľ - spokojné Krhútsko. A tento cieľ dosiahneme, či sa to niekomu páči alebo nie. Uvedomujem si zároveň, že na stránky Konzervatívneho denníka ma nikto nevolal. Napriek tomu ďakujem za privítanie.
Keďže vedenie redakcie na môj otvorený anonymný list o fúzii názvov našich projektov ani po týždni nezareagovalo, rozhodol som sa použiť telefón. Z bližšie nešpecifikovanej telefónnej búdky spred ružomberského Tesca som sa trikrát po sebe pokúšal nahlásiť bombu v redakcii. Ani raz mi to nezdvihli. Zavolal som teda na políciu. Tam mi to zdvihli v okamihu. Urýchlene som opustil telefónnu búdku, najkratšou cestou som sa presunul na železničnú stanicu, kde som nastúpil do prvého vlaku smerujúceho na Vrútky. Počas celej operácie som pôsobil dojmom pokojného a nenápadného profesionála.


Predpokladám, že krhútska problematika je na Slovensku dostatočne známa. Napriek tomu použijem na úvod niekoľko starších textov z literárneho časopisu RAK, ktoré uvedú do obrazu aj menej informovanú menšinu. Začnem článkom Genéza, syntéza a hypotéza krhútskej reality na Slovensku.


Po vytrvalom mlčaní historikov, ale aj širokej intelektuálnej obce, spisovateľov, učiteľov, či iba prostých priateľov pravdivého poznania, nastal konečne obrat. Zaslúžilo sa o to krhútske štúdio Slovenského rozhlasu. Na sklonku roku 2005 pripravila redaktorka Sara Katrina Hallenar sériu diskusných relácií Beseda z druhej ruky, kde sa konečne začalo odhaľovať niečo, čo už malo byť dávno známe. Nasledujúce poznámky mohli vzniknúť len vďaka kvalitnému príjmu vysielania Slovenského rozhlasu. Obyvatelia odľahlejších kútov Slovenska však naďalej ostávajú odkázaní na agresívne a povrchné komerčné rozhlasové stanice a teda na život v nevedomosti.
Azda najväčším šokom, aspoň pre mňa, boli výsledky ankety. V uliciach dvoch slovenských veľkomiest ani jeden opýtaný nevedel, kto sú to Krhúti. Nikto nepoznal dokonca ani približný význam slova Krhúti a mnohí si anketu plietli so zábavnou šou. Sara Katrina Hallenar však do štúdia pozvala súčasnú krhútsku intelektuálnu špičku: PhDr. Alfonza Halenára z Katedry krhútskeho jazyka Prešovskej univerzity a jeho nezmieriteľného protivníka, výtvarníka Fedora Halenára. Dynamické, logické i prekvapivé dialógy boli doplňované najnovšími čerstvo získanými poznatkami, ktorými bohato zásobil reláciu PhDr. Alfonz Halenár. Fedor Halenár mu pohotovo a vytrvalo oponoval, no najmä protirečil, čo dávalo diskusii spád a atraktivitu. Šarmantná moderátorka musela niekoľkokrát temperament svojich hostí tlmiť, dvakrát zasahovala súkromná strážna služba a raz hasiči. Vysokú úroveň besedy to ale nepoznačilo a poslucháč dostal to, čo si už dávno zaslúžil – informácie o krhútskom národe.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo