Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. január 2021

Náboženstvo, veda a koronakríza: Sú cirkvi užitočné v boji proti pandémii?

Na stránke istého mienkotvorného denníka sa nedávno objavil ďalší satirický príspevok od Cynickej obludy. Naša obluda rekapitulovala rok 2020 a zvlášť vzťah cirkev a korona. V príspevku je uvedené: 

„V rámci rekapitulácie roku 2020 sa pozrime, ako nám v boji proti pandémii boli užitočné cirkvi. V zime trvali na otvorených kostoloch a to už aj keď to bolo vyslovene zakázané, na jeseň rozdúchavali druhú vlnu hromadnou púťou, niektorí ich zamestnanci aktívne popierali covid a nahrávali fašistom a vrchole prvej vlny zobrali kus tekutiny v skle a lietali s ňou nad Slovenskom. Ale to všetko len za niečo viac ako 50 miliónov eur z našich peňazí.“ 

Je iste pochopiteľné, že pre neveriaceho či agnostika nie sú bohoslužby či púte nič viac ako kultúrne predstavenia, ktoré je možné nahradiť online formou. A krv svätca nemá pre ateistu žiaden účinok, je to len krv kedysi žijúceho človeka. Je to tiež pochopiteľné. Podobnú empatiu by sme mohli očakávať aj od neveriacej či liberálnej zložky obyvateľstva. Pre úprimne veriaceho človeka je bohoslužba niečo ešte viac ako rande dvoch zaľúbených mladých ľudí. Aj mnohí zaľúbenci dnes prežívajú ťažké chvíle, keď sú donútení stretávať sa maximálne na zoomku. Niet divu, že mnohým veriacim je veľmi ťažké vzdať sa toho, bez čoho si nevedia predstaviť svoj život. Preto je aj v dnešnej ťažkej dobe potrebné budovať kultúru empatie, nie cynizmu či pohŕdavého výsmechu.

Namiesto toho, aby som krvopotne reagoval na každý výrok Cynickej obludy mi napadá ešte jeden (podstatne inteligentnejší ako ten od obludy) príspevok, ktorý sa objavil v istej diskusii. Tento výrok samozrejme parafrázujem: Aký má zmysel úloha cirkvi a náboženstva v koronakríze? Neukazuje sa veda ako oveľa kvalitnejší nástroj v boji proti Covidu, ako modlenie sa či letecké žehnanie Slovenska relikviou mŕtveho človeka? 

Koncom 90. rokov minulého storočia napísal americký evolučný biológ Stephen J. Gould zaujímavú esej o vzťahu náboženstva a vedy, ktoré prirovnal k dvom navzájom neprekrývajúcich sa magistérií. Gould píše, že veda skúma materiálny svet, objavuje štruktúry vesmíru, sveta a prírody. Doménou náboženstva sú otázky zmyslu života a morálnych hodnôt. Tieto dve oblasti sa navzájom nevylučujú, ale ani nespolupracujú. 

S Gouldovým názorom na vzťah vedy a náboženstva mnohí polemizujú dodnes. Nedá sa celkom povedať, že by sa otázky viery a otázky vedy nikdy nestretli, čo vidno aj v súčasnej covidkríze. A aj táto kríza ukázala čo nemožno čakať od jedného či druhého magistéria. Od modlenia nemožno prvoplánovo očakávať, že zázračne uzdraví či ochráni od vírusu - choroba si skutočne nevyberá, trpia ňou veriaci aj neveriaci. Skutočná modlitba má hľadať vôľu Milovaného, nie automaticky liečiť choroby. Chorobu síce nemožno považovať za Božiu vôľu, no ani modlitba nemá byť nejakým placebom, či náhradou za vakcínu proti koronavírusu. Autentické náboženstvo v tomto náročnom čase môže dopomôcť človeku k rozlišovaniu zmyslu života či novému prehodnoteniu životných priorít. Náboženstvo nie je poverou či konkurentom verejného zdravotníctva. 

V podobnom duchu sa dá uvažovať aj o vede. Ani veda si nemôže dovoliť byť poverou, mať nárok na to, že v tejto dobe odpovie človeku na všetky otázky jeho bytia. Veda sa aj teraz ukázala ako nesmierne užitočný nástroj, čo dokazuje aj vývoj potrebných vakcín. Východiskom z tejto krízy môže byť účinná spolupráca nadprirodzeného a prirodzeného. V tejto situácii potrebujeme win-win stratégie vari od každého odvetvia ľudskej spoločnosti - to platí aj pre vzťah vedy a viery.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Biskupi a protipápežskí kresťania - konšpirátori

Biskupi a protipápežskí kresťania - konšpirátori

Hovorca KBS Martin Kramara 21. decembra menovite kritizoval kresťansky sa tváriace konšpiračné weby, ktoré šíria dezinformácie, odmietajú II. Vatikánsky koncil, stanovisko biskupov aj Vatikánu k boju proti pandémii koronavírusu, a útočia proti pápežovi. V slovenskej cirkvi, kde často chýba diskusia a jasné vyjadrenie autorít k niektorým aktuálnym cirkevným a spoločensko-politickým problémom, je to jeden z najvýznamnejších činov roka 2020.