Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. december 2020

Do galérie sa vlámali vandali

Každý vzácny obraz potrebuje svojho strážcu
Do galérie sa vlámali vandali

Do galérie sa vlámali vandali

Skupina vandalov sa krátko po polnoci vlámala do veľkej galérie obrazov, ktorá ukrývala unikátnu kompletnú zbierku obrazov jedného výnimočného autora. Keď polícia prišla na miesto činu, páchateľov už nedostihla, ostala po nich len veľká spúšť. Niektoré obrazy boli roztrhané, iné posprejované či vyrezané z rámu, ďalšie rozbité na zemi, podpálené či vyhodené z okna, len máločo zostalo nedotknuté. Polícia po páchateľoch pátra. Nie je jasné, čo mohlo byť motívom vandalov. K devastačnému činu sa vyjadrili aj experti na umenie, ktorí vylúčili, že by vandalmi mohla byť organizovaná skupina priekupníkov s umením – tí by obrazy ukradli, určite nie zničili. Informácia o tomto nerozumnom čine pobúrila mnohých milovníkov umenia. 

Galéria Cirkvi ukrýva unikátnu kompletnú zbierku obrazov jedného výnimočného autora. V každom z obrazov je možné zachytiť jednotný rukopis, aj keď každý z obrazov je namaľovaný inou technikou, zvýrazňuje iné farby a ťahy. Svedectvo Cirkvi bolo vždy závislé od obrazov, ktoré v sebe skrýva – od svedectva verných laikov, svätých kňazov, oddaných rehoľníkov, milujúcich sa manželov. V galérii Cirkvi boli odjakživa mimoriadne cennými artefaktmi obraz manželstva a kňazstva. Spomedzi všetkých obrazov svietia svojou osobitnou výnimočnosťou, nakoľko dostali výsadu byť sviatosťou – viditeľným znamením neviditeľného Boha. Sviatosť manželstva je obrazom obzvlášť výpovedným, pretože najvernejšie označuje vlastnosti Božej lásky. 

Zaútočiť na znak

Je nepochopiteľné, že existujú vandali, ktorí majú tú guráž vtrhnúť do galérie Cirkvi a ničiť cenné obrazy. Ich zničením nemá z obrazov úžitok už nikto. Aká je v tom logika? Za zdanlivo nezmyselným konaním stojí závisť toho, ktorý raz navždy stratil možnosť byť obrazom Boha, ktorý si je vedomý, že už nikdy nemôže obnoviť svoju znetvorenú tvár, ktorý si najíma vandalov pre ničenie všetkého, čo zjavuje Boha. Veľká nenávisť voči Bohu ho vedie k ničeniu všetkých obrazov, ktoré o ňom hovoria, zvlášť tých, ktoré o ňom hovoria najpresvedčivejšie. Úmyslom Ničiteľa nie je ukradnúť, iba zničiť, znehodnotiť, zdiskreditovať, pošliapať a odhodiť, aby obrazy prestali upozorňovať na veľkosť a existenciu svojho Autora. A prostriedky sú na to rôzne: naše slabosti, zranenia, pochybnosti, nový „objekt“ vo výhľade, ubíjajúci smútok, časová zaneprázdnenosť, stres, nadmerná pracovná vyťaženosť, vážna choroba v rodine, tretia osoba.

To urobil Nepriateľ 

To, že Zlý pôsobí ako sila zvonku, je evidentné. Niekedy sa však manželia vstupujúci do manželstva s najčistejšími úmyslami po istom čase spoločného kráčania môžu ocitnúť „v istom zmätku, keď spozorujú, že do ich rajskej záhrady sa priplazil had, pričom boli presvedčení, že vchod strážia cherubíni s plamenným mečom. Boli si, samozrejme, vedomí, že zlo bude útočiť na nich, ale nepredpokladali, že zlo sa môže prejaviť v ich láske, alebo že bude pôsobiť priamo v ich srdciach.“ (Henri Caffarel). Človek, ktorý na roli zasial dobré semeno, môže sa občas čudovať, odkiaľ sa vzal kúkoľ. Múdry a skúsený hospodár vie rozpoznať, kto za tým stojí: „To urobil Nepriateľ.“ (Mt 13, 28). Nejde o žiaden alibizmus, lebo autorom každého konania je človek ako osoba, ale o objektívne uznanie pôsobenia Nepriateľa. „Kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel“ (Mt 13, 25). Takto mnohokrát vyzerá činnosť Zlého, ktorý cez pokušenie zaseje do dobrého štipku zla a nebadane sa vytratí. Vojde do ľudského srdca cez škáru prítomnej slabosti, nedokonalosť našej povahy či staré zranenia, aby to využil vo svoj prospech a v dome sa usídlil. Vtedy je potrebné jasne odlíšiť objektívne od subjektívneho, kúkoľ od pšenice a jasne pomenovať, čo konkrétne urobil Nepriateľ. Pozorným sledovaním zistíme, že pracuje zväčša v rovnakých schémach a logických postupoch, ktorými nás často privedie k rozhodnutiu urobiť znova a znova ten istý hriech. A keď doň zase upadneme, vysmeje nás, že sme sa nechali opäť nachytať.

Niekto má o vás vážny záujem...

Na druhej strane, ak má niekto o obraz vážny záujem, môže to byť aj potešujúca správa. Čím väčší záujem, tým vyššia hodnota. Ak naše manželstvo, výchovu detí, naše povolanie či misiu sprevádzajú prekážky, nenávisť, vylúčenie, potupa, zavrhnutie: „Radujte sa a jasajte“ (Mt 5, 11-12). V galérii Cirkvi sa Nepriateľ pokúsil zničiť už množstvo pekných obrazov. Obrazy poškodené, zničené a pošliapané či už vlastným pričinením alebo neschopnosťou ubrániť sa Ničiteľovi, dokáže ich Autor umelecky zreštaurovať a znova „vzkriesiť k životu“ dokonca tak, že budú ešte krajšie a výpovednejšie. Potvrdením sú svedectvá svätých a zvlášť mučeníkov. Akékoľvek pokušenia a prekážky na ceste manželstva nás preto nemajú položiť na lopatky, ale posilniť našu identitu a odhodlanie vstať a kráčať ďalej. 

Dôverovať istote milosti, ktorá chráni

Ikona „Pieseň Piesní“ zobrazuje postavy Ženícha a Nevesty obklopených z ľavej strany zostupujúcimi plameňmi a z pravej strany prúdom vody. Oba živly sa stretávajú pri ich nohách. Tento obraz pripomína realitu prítomnosti Zla a Dobra, Hriechu a Milosti. V realite manželstva oba javy pôsobia, no milosť Vykupiteľa dokáže – podobne ako voda na ikone, uhasiť každý plameň Zla. Je len dôležité, aby mali ženích a nevesta svoje nohy namočené v prameni milosti ako je to v znázornení ikony, aby manželia žili v a z milosti posväcujúcej i pomáhajúcej, ktoré sa vylievajú i obnovujú vo všetkých sviatostiach, ktoré prijímajú. Ich ponorenie do vody (nielen nôh, ale celého tela), ktoré sa udialo vo sviatosti krstu ich chráni pred ničivými dôsledkami pôsobenia ohňa. Sviatosťou krstu totiž Boh potvrdzuje identitu každého: „Toto je môj milovaný syn“, „Toto je moja milovaná dcéra.“ Snahou Zlého je vždy útok na našu identitu (syna, dcéry, manžela, manželky, otca, matky, kňaza, rehoľníka...) Ponorenie do vody krstu a následne ostatných sviatostí je pre nás pevnou istotou i dôkazom o Božej ochrane a pomoci: „Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.“ (Rim 8, 37).

Každý vzácny obraz potrebuje svojho strážcu 

Ochrana bohatstva galérie závisí od zaangažovanosti vrátnikov a strážnikov. Vrátnik je prvý, cez ktorého musí prejsť každý, kto dovnútra vstupuje. Jeho úlohou je takto strážiť bohatstvo galérie. Vrátnik – každý povolaný Kristom (pápež, biskup, kňaz, učiteľ, katechéta, rodič) má moc rozhodovať o tom, koho alebo čo do domu Cirkvi (univerzálnej, lokálnej či domácej) vpustiť a čo nie. Každý z nich potrebuje čnosť rozvážnosti, ktorá mu pomôže bohatstvo Cirkvi ochrániť. Potrebuje byť v úzkom zjednotení so strážcom pravdy – Duchom Svätým, ktorý je zosobnenou Múdrosťou. 

Pozorný vrátnik hneď zbystrí pozornosť pri faktoroch, ktoré by mohli ohrozovať jeho manželstvo. Všimne si rastúcu frustráciu, hnevlivosť, že oko zablúdi k cudzej žene... Emócie sú stále indikátorom reality, ktorá sa v nás deje. Úlohou vrátnika je zachytiť negatívne emócie, ktoré s neomylnou presnosťou komunikujú, že sa v človeku niečo deje, niečo derie na povrch. Úlohou vrátnika je negatívne emócie detekovať a hľadať miesta, kde pramenia, v ktorom zákutí ľudskej duše je to slabé miesto, ktoré by Nepriateľ mohol zneužiť. 

V každej miestnosti galérie má svoje miesto i strážnik obrazu, ktorý nad obrazmi bdie a chráni ich pred krádežou či zničením. Niektoré obrazy sú pre svoju významnú hodnotu posilnené viacerými strážnikmi či ochrannými prvkami. Angažovanosť vrátnika a strážnikov závisí aj od ich vzťahu k bohatstvu, ktoré strážia. Rozhodne inak k svojej práci pristupuje ten, kto pozná a vie oceniť hodnotu a krásu strážených obrazov, či osobne pozná ich autora. 

Inzercia

Strážnici v galérii Cirkvi sú osvedčení bojovníci, na ktorých je spoľah, priatelia, ktorým na nás záleží: prvou z nich je Mária – strážkyňa Cirkvi. Ako múdra matka nedovolí, aby do domu Cirkvi vnikli nepriatelia. Sama vo svojom tele vyhrala boj s Drakom; sv. Jozef, vzývaný ako ochranca Cirkvi a ďalší svätí, ktorí sa stali osvedčenými strážcami. Z kategórie strážcov zaiste nemožno vynechať archanjelov i anjelov, ktorí nesú titul strážca. Týchto strážcov možno vzývať cez históriou osvedčené modlitby ruženca, litánií či krátkych modlitieb: Pod tvoju ochranu a modlitbu Leva XIII. k sv. Michalovi archanjelovi. Každý vzácny obraz potrebuje svojho strážcu. Manželstvo je natoľko výpovedným obrazom Boha, že si zaslúži viacerých strážcov.

Spolupracovať s Autorom

Obraz je spoluprácou autora s modelom. Veľa závisí od postáv, ktoré maľba reprezentuje. Autor obrazu zvykne mávať v hlave predlohu, podľa ktorej modeluje postavy. Predloha manželstva je jasná. Je ňou Kristus – Ženích a spôsob, ako miluje svoju Nevestu. Ak manželia dobre počúvajú rady Autora, ak podľa predlohy Krista a jeho vzťahu k Cirkvi formujú svoju náklonnosť, spôsob, ako na seba hľadia, ako riešia náročné situácie, ako komunikujú a žijú sebadarovanie, ako pracujú na svojom vzťahu – stávajú sa verným znázornením tohto vzťahu. Modelovať ich vzťah podľa tejto predlohy, pripodobňovať sa jej postupnými krokmi, je ich celoživotnou úlohou. Ďalším faktom je, že obraz manželstva je dynamickou skutočnosťou. Mení sa v čase, lebo postavy, ktoré ho tvoria, sa menia – v čase. Čas je priestorom na rast, zdokonaľovanie postáv, zdokonaľovanie ich vzájomnej lásky, zdokonaľovanie obrazu. To si vyžaduje identifikáciu slabých miest a tvrdú prácu na sebe i na rozvoji vzťahu. Manželstvo je teda obrazom v pohybe, ktorý sa vyvíja, mení, zdokonaľuje – ale aj degraduje – v závislosti od vynaloženého úsilia, milosti a ich vzájomnej súčinnosti. Pre korekcie postáv je niekedy potrebná modlitba za vnútorné uzdravenie, sprevádzanie, individuálna či párová terapia, návšteva psychiatra... Ak sa milosť nestretne s ľudským úsilím, potečie pomimo – bez účinku.

Na posvätné útočí Nepriateľ...

Pravdivou je skúsenosť, ktorú zakúšajú mnohé z obrazov galérie Cirkvi: na posvätné útočí Nepriateľ. Lebo posvätné manifestuje Svätého. Lebo manželstvo zjavuje Boha. Táto pravda nemá naháňať strach, ale posilniť hrdosť príslušnosti ku Kristovi. Skúsenosť s pôsobením Nepriateľa nám totiž odkrýva konanie Krista. On zvíťazil nad každým zlom, zlomil moc Diabla. V jeho mene máme aj my moc nad každým zlom, ktoré nás sužuje. Tento Kristus darúva manželom vo sviatosti manželstva ovocie vykúpenia – milosť sviatosti manželstva, ktorá dokáže uhasiť každý ničivý plameň. Nemusíme preto páľavu Zla, ktoré útočí na posvätnosť manželského zväzku, zvládať heroicky a na vlastnú päsť, stačí vedome čerpať z dostupných zdrojov Krista – Vykupiteľa človeka, nechať sa modelovať Autorom podľa modelu Krista a spájať svoje úsilie s milosťou, ktorá nás chráni a mení.

Foto: pixabay.com

Richard a Mária Kucharčík

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame