Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. december 2020

Viera už vidí to, čoho ešte niet

Druhé čítanie na nedeľu Svätej rodiny ponúka dve možnosti: čítanie z Listu Kolosanom (3,12-21) alebo z Listu Hebrejom (11,8.11-12.18-19). Keďže sa na slávnosť Narodenia Pána čítalo z Listu Hebrejom, pozrime sa spolu na ďalšie slová z tohto listu určené pre dnešnú nedeľu.
Viera už vidí to, čoho ešte niet

Zamyslenie k evanjeliu dnešnej nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

V slovách, ktoré predchádzajú našej stati, autor povzbudzoval svojich adresátov k vernosti evanjeliu. Zdá sa, akoby nastávalo ochabovanie v prvotnej horlivosti medzi členmi komunity. Poukazuje na prípad tých, ktorí začali opúšťať ich spoločné zhromaždenia (10,25). Pripomína im ich prvotnú horlivosť, kedy neváhali strpieť protivenstvá a zdá sa, že kvôli svojmu rozhodnutiu nasledovať Krista si museli aj čo-to vytrpieť, dokonca prísť aj o svoj majetok (10,33-34). Tiež sa zdá, že toto ochabovanie bolo akoby späté s tým, že Kristov príchod nenastával hneď. Autor im teda pripomína, čo všetko boli schopní vytrpieť, čoho všetkého boli schopní sa vzdať vo svojej prvotnej horlivosti. Bolo by škoda, aby toto všetko vyšlo navnivoč. Pripomína im pravdu, že „ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať,“ (10,37). A tak ešte pred tým, kým im vymenuje celý rad postáv z biblických dejín, aby poukázal na príklad ich viery, povzbudí ich týmito slovami: „My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život,“ (10,39).

Pri jednotlivých osobách sa vyzdvihuje to, že uverili Bohu a jeho prísľubu, ktorého naplnenie v danom momente ešte nemohli vidieť ani predpokladať. Zdieľať

Tento verš na jednej strane uzatvára predošlé napomenutia a povzbudenia. Na strane druhej je prípravným veršom na to, čo bude nasledovať. Na povzbudenie k zachovaniu vernosti, teda k vytrvalosti vo viere, autor vymenuje množstvo príkladov osôb, ktoré jeho poslucháči dobre poznajú z textov, ktoré dnes tvoria spisy toho, čo my poznáme ako Starý zákon. Autor však spomína aj Henocha, o ktorom existuje samostatný, rozsiahly spis, ale ten sa pri formovaní kánonu Biblie doň nedostal. Pri jednotlivých osobách sa vyzdvihuje to, že uverili Bohu a jeho prísľubu, ktorého naplnenie v danom momente ešte nemohli vidieť ani predpokladať.

Z tohto rozsiahleho zoznamu osôb si dnešná liturgia vyberá Abraháma a Sáru a spomína aj ich syna Izáka. Ide tu teda tiež o rodinu. Najprv, sa vyzdvihuje viera Abraháma, ktorý uveril, že dostane dedičstvo, teda prisľúbenú zem. Autor poukazuje na to, že jeho viera sa prejavila v konkrétnom konaní: pohnutý Bohom sa vydal na cestu bez toho, aby vedel kam ide.

V ďalšom verši, ktorý vo výbere čítania nasleduje, sa podľa všetkých slovenských prekladov ďalej vyzdvihuje aj viera Sáry: „Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie,“ (11,11). Grécky text tu nie je úplne jasný a spôsoboval ťažkosti prekladateľom a vykladačom textu od najstarších čias. Najpravdepodobnejšie však by sa verš mal rozumieť v nasledujúcom zmysle: „Vierou,  tiež spolu so Sárou, dostal napriek pokročilému veku silu počať potomka (doslova „zasiať semeno“), lebo veril, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie.“ Takéto chápanie zodpovedá kontextu, ktorý hovorí o viere Abraháma. Takéto chápanie tiež lepšie zodpovedá biblickému príbehu, v ktorom je oznámenie narodenia Izáka Sáre na smiech a nezdá sa, že by sa v ňom vyzdvihovala jej viera. Verš tak pokračuje v poukazovaní na vieru Abraháma, zároveň sa však dáva do pozornosti aj Sárina spoluúčasť.

Aj v ďalších veršoch, ktoré vyberá liturgické čítanie sa dáva do popredia Abrahámova viera, tentoraz pri obetovaní jeho syna Izáka. Autor zdôrazňuje to, že napriek tomu, že bol Izák Abrahámov jednorodený, Abrahám bol schopný pristúpiť k jeho obete a zároveň stále veriť v Boží prísľub veľkého potomstva. Prekvapujúce je to, že autor vysvetľuje túto Abrahámovu vieru tým, že veril v Božiu moc kriesiť mŕtvych, a že prinavrátenie Izáka Abrahámovi bolo toho predobrazom. Podobne už v duchu kresťanského pohľadu na večný život autor interpretuje aj už spomínanú vieru Abraháma a jeho potomstva v to, že dostanú prisľúbenú zem: „Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej,“ (11,13-16).

Inzercia

Abrahám svoju vernosť Božím prisľúbeniam praktizuje práve v okolnostiach života v rodine, v jeho vzťahoch so svojou manželkou, so svojím milovaným synom, ale aj so širším príbuzenstvom. Zdieľať

Aj naplnenia prisľúbení pri ostatných postavách autor vidí v realite života po smrti s Ježišom. V súvislosti s dnešným sviatkom Svätej rodiny a Abrahámom, ktorý sa nám dáva v druhom čítaní za príklad, si môžeme zvlášť všimnúť, že ten svoju vernosť Božím prisľúbeniam praktizuje práve v okolnostiach života v rodine, v jeho vzťahoch so svojou manželkou, so svojím milovaným synom, ale aj so širším príbuzenstvom, s ktorým je na ceste za naplnením Božieho prisľúbenia, ktoré sa pri pohľade na okolnosti zdá ťažko naplniteľné. Zároveň sa však ukázalo, že Božie prisľúbenia boli v skutočnosti oveľa väčšie než by sa na prvý pohľad zdalo: prísľub zeme Abrahámovi, bol v skutočnosti prísľub nebeskej vlasti, prísľub potomstva nebol prísľubom veľkej biologickej rodiny, ale rodiny veriacich a prinavrátenie Izáka pri jeho obetovaní, bol predobrazom Kristovho a nášho vzkriesenia.

A k takejto viere chce autor povzbudiť aj svojich adresátov, aby odolali pokušeniam zanechať  vernosť evanjeliu a spoločenstvo, a aby naďalej dôverovali Pánovým prisľúbeniam, ktoré sú väčšie než sa na prvý pohľad môže zdať, a ktoré nájdu svoje konečné naplnenie v živote v nebeskej vlasti.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

 

Použitá literatúra:
Attridge, H. W. – Koester, H., The Epistle to the Hebrews: a commentary on the Epistle to the Hebrews (Hermeneia; Philadelphia, PA 1989)
Ellingworth, P., The Epistle to the Hebrews: a commentary on the Greek text (NIGTC; Grand Rapids, MI 1993)

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.