Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. december 2020

Covid19: strach a odvaha na nesprávnych miestach

Emócia, ktorá poznačila tieto mesiace a s ktorou sa musíme učiť správne narábať, je strach. Anjeli povedali ako prvé slovo pastierom: „Nebojte sa!“ Zmocnil sa ich totiž veľký strach. Jestvuje dobrý a zlý strach, lepšie povedané strach na správnom mieste a strach na nesprávnom mieste. Jeden strach nás ženie dopredu, smerom k lepšiemu zajtrajšku, iný strach nás paralyzuje, paralyzuje dobro, ktoré by sme mali konať. Mnohé fundamentalistické náboženské ponuky aj v rámci Cirkvi ponúkajú falošné istoty proti strachu. Náboženské ideológie a strnulá náboženská mentalita zoči-voči neistote majú v sebe čosi fascinujúce. Musíme to odmietnuť. Tieto myšlienky odzneli v homílii polnočnej omše v Rádiu Slovensko.
Covid19: strach a odvaha na nesprávnych miestach

Vianoce sa odohrali v kontexte sčítania ľudu. Budúci rok sa bude opäť po desiatich rokoch konať elektronické sčítanie ľudu. Môžme si tak lepšie uvedomiť svoju identitu v našej vlasti, identitu občanov, identitu kresťanov, našu úlohu a zodpovednosť za našu vlasť. Ale aj tento rok sme veľa počítali. Počítali sme žiaľ počet infikovaných na Covid19, počet uzdravených, ale žiaľ aj počet mŕtvych. Ale uvedomili sme si aj iné počty, totiž počty tých, ktorí neboli v centre záujmu spoločnosti, počty obetavých zdravotníkov, lekárov, silových zložiek, počty obetavých lekárnikov, predavačov v potravinách, na poštách, učiteľov, počty tých nenápadných občanov, ktorých služba pre spoločnosť je nenahraditeľná v dobách krízy, a ktorých hodnotu si obyčajne uvedomíme ako v rozprávke soľ nad zlato. Tento rok nám položil otázku, či ešte počítame so seniormi, slabými, chorými, ale aj s ľuďmi na pokraji spoločnosti, ktorí sú teraz ešte zraniteľnejší. Uplynulý rok mnohých naučil, že s chorobou musí počítať rovnako bohatý i chudobný, človek spoločensky bezvýznamný i vysoko postavený. A kríza preosiala obyvateľstvo, pšenicu od pliev, ukázala ako lakmusový papierik, kto za čo stojí, odhalila sa neuveriteľná dobrota, obetavosť a solidarita u jedných, a neuveriteľný egoizmus a zahľadenosť do seba u druhých. A často sa v tom istom človeku odhaľuje jedno i druhé a sme na križovatke, či nás táto kríza urobí lepšími alebo horšími. 

Kríza preosiala obyvateľstvo, pšenicu od pliev, ukázala ako lakmusový papierik, kto za čo stojí, odhalila sa neuveriteľná dobrota, obetavosť a solidarita u jedných, a neuveriteľný egoizmus a zahľadenosť do seba u druhých. Zdieľať

Tento rok zatriasol našimi domnelými istotami a zo dňa na deň sa nám totálne zmenil život. Nielen v našej krajine, ale na celom svete, takže niet úniku. A my sa s vnútornou neistotou pýtame v duchu, ako to skončí. Kam to povedie. Čo to prinesie. Aký bude svet po tejto kríze? Svet po Covide nebude rovnaký. Bude lepší alebo horší. To bude závisieť aj od nás, či budeme lepší alebo horší. Ale bude to závisieť aj od politikov, ekonómov, či budú mať odvahu vykročiť na nové cesty a akou cestou sa budeme uberať. Jedným z najsilnejších pocitov týchto mesiacov je strach. Evanjelium, ktoré podáva správu o Ježišovom narodení, udáva okrem historických súvislostí sčítania ľudu aj detail, že ako prvým je podaná zvesť o narodení Spasiteľa pastierom. Je potvrdené, že pastieri podľa náboženskej mentality Izraela boli považovaní za niekoho, kto je mimo komunity: kvôli ich práci totiž nemohli dodržiavať náboženské predpisy a normy rituálnej náboženskej čistoty. Okrem toho nemali dobré meno: ich stáda často končievali na cudzích pozemkoch, a tak ich mnohí považovali za zlodejov. Anjeli im zvestovali narodenie Spasiteľa, keď sa starali o zdroj svojho živobytia pre seba a svojich drahých. Im sa zvestoval Ježiš ako prvým, pretože boli poslední, na okraji spoločnosti. Už tu nás Evanjelium učí, s kým treba počítať pri budovaní pocovidového sveta. Treba počítať s tými, s ktorými sme veľmi nepočítali, ktorých sme skartovali, odsúvali na bok, mimo nášho záujmu. Pápež František pozýva svet, aby sa otvoril Božiemu vedeniu, aby dovolil Bohu spolutvoriť naše dejiny. Pápež je presvedčený, že budúcnosť tohto sveta budú stvárňovať tí, ktorí sú teraz na pokraji spoločnosti. Tam je totiž prítomný Ježiš. Svätá Edita Steinová, spolupatrónka Európy to vyjadrila takto: „Určite rozhodujúce udalosti dejín boli bytostne ovplyvnené dušami, o ktorých nie je v knihách o dejinách ani zmienky.“ 

Emócia, ktorá poznačila tieto mesiace a s ktorou sa musíme učiť správe narábať, je strach. Anjeli povedali ako prvé slovo pastierom: „Nebojte sa!“ Zmocnil sa ich totiž veľký strach. Jestvuje dobrý a zlý strach, lepšie povedané strach na správnom mieste a strach na nesprávnom mieste. Jeden strach nás ženie dopredu, smerom k lepšiemu zajtrajšku, iný strach nás paralyzuje, paralyzuje dobro, ktoré by sme mali konať. Božie Slovo nás učí, aby sme boli bohabojní, aby sme mali bázeň pred Bohom. Niektorí však tento strach z Boha majú na nesprávnom mieste. Hlásajú, že sa treba báť Boha prijať na ruku, lebo nás Eucharistia nemôže nakaziť a s Bohom sme v bezpečí. Proroci veľa kritizovali takéto postoje. Keď sa Izraeliti spoliehali, že v Jeruzaleme sa im nemôže nič stať. V skutočnosti táto úzkostlivosť a strach manipuluje svedomia a ponúka falošné náboženské istoty. Mnohé fundamentalistické náboženské ponuky aj v rámci Cirkvi ponúkajú falošné istoty proti strachu. Zoči voči neistote ideológie (pokrivené náboženské postoje) a strnulá mentalita má v sebe čosi fascinujúce. Musíme to odmietnuť. Fundamentalizmus ponúka zdanlivé útočisko, v ktorom sa podľa nich dá chrániť pred krízou. Hovoria o tom, ako Cirkev zišla z cesty, ako znesväcuje Eucharistiu, ktorú prijíma na ruku, ako nemá vieru. Ponúka strnulé pridŕžanie sa minulosti ako pravú bázeň pred Bohom. V skutočnosti je to falošná bázeň. Je to trúfalosť. Niekedy mám chuť sa opýtať: nebojíš sa Boha za túto trúfalosť? Diabol má tento postoj veľmi rád. Dokonca pokúšal aj samotného Ježiša, aby mal tento typ odvahy na nesprávnom mieste: kázal mu skočiť zo strechy chrámu, pretože jemu ako Božiemu Synovi sa nič nemôže stať a anjeli ho budú chrániť. Ježiš tomuto pokušeniu odolal. Aj my mu musíme odolať. Je paradoxné, že sú to často tí istí, ktorí potom zasievajú strach z vakcíny, zo svetového sprisahania, paralyzujú snahu stoviek vedcov, lekárov, aby spojili sily, poslúchli Boží príkaz: podmaňte si zem, a využili všetky sily ducha, ktoré Boh vložil do človeka, aby ovládol sily prírody. Sú hrdinovia na nesprávnom mieste a tam, kde by mali byť hrdinovia, sú zbabelci. Naproti tomu sú tisíce ľudí, ktorí sa odvážne ponúkli na testovanie vakcín pre spoločné dobro, riskujúc aj svoje zdravie. Táto odvaha neparalyzuje, ale otvára cesty pre spoločné dobro, obetuje sa, aby ľudstvo z tejto krízy dokázalo vyjsť. Niektorí sú hrdinovia, keď si dávajú rúško dolu z tváre, a potom sú vystrašení dať sa zaočkovať. Mnohí sú totiž hrdinovia, keď bránia svoje záujmy, ale zbabelci, keď ide o dobro druhých. Niektorí sú nešťastní, lebo nemáme prístup k Ježišovi v kostole, ale pritom im nevadí, že sme zatarasili prístup k Ježišovi prítomnom v slabom, zraniteľnom, chorom a zomierajúcom. Našťastie je veľa hrdinov na pravom mieste, ktorí Ježiša rozpoznávajú v Eucharistii i v človeku, s ktorým sa identifikuje. Ježišovi hrdinovia vedia rozpoznať, že je čas brániť Ježiša prítomného nielen v bohostánku, ale aj v zraniteľnom, starom, chorom, ohrozenom človeku.

Niektorí však tento strach z Boha majú na nesprávnom mieste. Zdieľať

Samozrejme strach je prirodzenou reakciou. A doľahne na každého z nás. Doľahol aj na Ježiša v getsemanskej záhrade. Ale je dôležité, aby sme ho spracovali, a nenechali sa ním paralyzovať. A už vôbec nedopusťme, aby niekto z náboženských pohnútok paralyzoval dobro strachom a manipuláciou svedomia. To nerobí Duch Svätý, ale diabol. Sú tri postoje, ktoré nás paralyzujú: narcizmus (vystrašený egoizmus), zahľadenosť do seba. Tento postoj vidí len to, čo sa týka jeho samého, pokiaľ ide o dobro druhých, je slepý. Dobré správy sú len tie, ktoré mi prinášajú úžitok. Ostatné sú zlé a ja som obeť. Nezaujímajú ma totiž druhí. Druhým postojom je malomyseľnosť a strata odvahy. Vtedy sa sústredíme len na to, čo sme stratili. Nie na to, čo sa nám ponúka, čo v nás vzbudzuje kreativitu, čo nám ponúkajú druhí. Tak sa uväzníme v smútku a nevieme z neho vyjsť. Tretím paralyzujúcim postojom je pesimizmus. Tento postoj hneď vzbudzuje nedôveru k novosti. Zostávaš zablokovaný. Je to ako zvuk sirén z gréckych bájí, ktoré ťa zvedú z cesty, takže sa zatúlaš vo svojich ilúziách. Nedovolí ti, aby si sa chopil malých príležitostí k dobru. Evanjelium však vyzýva k malým krokom: kto bude verný v malom, tomu sa zveria veľké veci. Opakom je ustráchaný sluha, ktorý svoj talent úzkostlivo uloží v zemi. Tento vklad mu však neprinesie výnosy. Naopak, zakope to málo dobra, ktoré sa mohlo stať kvasom. Je to hriech proti nádeji, ktorý len frfle, spochybňuje, podozrieva. Niektorí katolíci zvlášť upadli do postoja, že negujú a podozrievajú všetko, čo sa hovorí v spoločnosti. Rozkladajú ju zvnútra. Vytvárajú neistotu vo svedomiach, aby im potom ponúkli zaručené informácie. Ako sa vyjadril nedávno hovorca KBS, informáciu, ktorá ide "proti prúdu", považujú automaticky za lepšiu. Upozornil tak na niektoré weby, ktoré sa tvária ako katolícke, ale v skutočnosti naberajú na palubu množstvo katolíkov, aby potom manipulovali ich svedomie a vytvárali „izolované úzkostlivé svedomie“, ktoré paralyzuje. To je strach na nesprávnom mieste, a zasa tam, kde by mali byť odvážni, tam sú ustráchaní. Tí, ktorí hovoria, že svet upadol do prehnanej paniky pred Covidom, potom jedným dychom upadajú do paniky pred vakcínou. 

Tí, ktorí hovoria, že svet upadol do prehnanej paniky pred Covidom, potom jedným dychom upadajú do paniky pred vakcínou. Zdieľať

Ak aj upadáme do omylov, Duch Svätý nás napravuje, ale robí to motivujúco, s útechou, ponúka východisko, živí nádej. Zlý duch spôsobuje úzkosť a strach, ukazuje prstom, zasieva nedôveru, ponúka oslňujúce ilúzie, ale nestále. Využíva naše strachy a úzkosti, aby nám povedal: nestojíš za nič. Ako kňaz vnímam, že priveľa katolíkov, najmä mladých, trpí na škrupule a úzkosti svedomia. Toto nie je kresťanská cesta. Anjeli hovoria pastierom: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom.“ Nenechajme sa manipulovať strachom! A strach radi mnohí používajú aj v politike. Pandémia odhalila paradox, že hoci sme navzájom stále viac prepojení, sme stále viac rozdelení. Horúčkovitý konzumizmus láme putá spolupatričnosti. Sústredí nás na to, aby sme sa starali len o seba a robí nás úzkostlivými. Naše strachy sú vybičované a zneužívané populistickou politikou, ktorá hľadá moc nad spoločnosťou.

Dovoľme Ježišovi a Duchu Svätému, aby v tieto historické Vianoce 2020 nechal prepuknúť radosti a nádeji v našich srdciach. Aby sme dali priestor novosti, aby sme sa s nádejou otvorili budúcnosti. Aby sme boli občanmi svojej krajiny, ktorí prinesú nádej, vložia svoje sily pre spoločné dobro. Aby sme boli v pokore a bázni pred Bohom na správnych miestach a aby sme boli odvážni na správnych miestach. Ježiš chce vstúpiť medzi nás opäť a dovoliť nám snívať o lepšej budúcnosti. Kresťan má odvahu budovať tento svet, lebo nežije len pre tento svet. 

Hannah Arendtová, židovská filozofka prevracia myslenie svojho učiteľa Heideggera, podľa ktorého sa človek rodí, aby bol vrhnutý do smrti. Oslňujúcim a trefným spôsobom konštatuje: „Sviatok narodenia Ježiša z Nazareta je tajomstvo narodenia, ktoré nám pripomína, že „ľudia, hoci musia zomrieť, nie sú zrodení pre smrť, ale pre nový začiatok,“ Na ruinách totalitarizmov 20. storočia, Arendtová uznáva túto žiarivú pravdu: „Zázrak, ktorý uchováva svet, sféru ľudských podujatí, od jeho normálneho, „prirodzeného“ zničenia, je v konečnom dôsledku skutočnosť narodenia. [...] Toto je viera a nádej sveta, ktorá nachádza azda svoje najslávnejšie a najúčinnejšie vyjadrenie v tých pár slovách, ktorými Evanjelium oznámilo „radostnú zvesť“ adventu: «Narodilo sa dieťa uprostred nás»“. Nech je toto dieťa znamením aj pre svet v kríze Covidu19.

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz ako farár v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Slúžim aj na rôznych ďalších úrovniach života bratislavskej arcidiecézy. Som doktorom filozofie (PhD. na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme za prácu o gréckom géniovi patristiky Dionýzovi Areopagitovi). Očarila ma "teológia svätých", ktorá mi dáva spoznať krásnu tvár katolíckej Cirkvi. Prednášam metafyziku a filozofiu poznania na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v rozličných médiách, teraz hlavne v TV Lux, najmä v reláciách vKontexte a Fundamenty. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Aký bude svet po koronakríze?

Aký bude svet po koronakríze?

V relácii vKontexte TV Lux som sa opäť venoval téme koronakrízy, do ktorej svet zo dňa na deň tento rok upadol a ktorej koniec je v nedohľadne. Tento čas je čas pravdy o nás. Pápež František ponúka duchovné cvičenia, pri ktorých sprevádza ľudstvo v období krízy, aby našlo Božiu cestu. Robí tak v novej knihe Opäť snívajme: cesta k lepšej budúcnosti. Svet po Covide 19 nebude ako ten pred ním. To, aký bude, závisí aj od nás kresťanov. Cirkev má spolutvoriť svet po kríze podľa Boha, aby bol lepší ako predtým. Kresťania musia čeliť najmä "izolovanému svedomiu".

Blog
Nechýba chlieb v slovenskom Betleheme?

Nechýba chlieb v slovenskom Betleheme?

Čas vianočný, politika bokom. Odložme na chvíľu aj všetky diskusie o korone... Náš Pán sa narodil v Betleheme, to vie hádam každý. Nie každý však tuší, čo slovo Betlehem v preklade znamená - doslovne je to dom chleba. Každá cirkev a každé skutočné spoločenstvo veriacich by v týchto zvláštnych časoch malo byť "pekárňou"!