Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. december 2020

Putovať Adventom 4. alebo neľahká cesta pokory a chudoby

Mohlo by sa zdať, že sme na konci adventu. A teraz rýchlo vtrhneme do času Vianoc. Pravdou je že sa len teraz začína to, na čo sme sa pripravovali v poslednom období.
Putovať Adventom 4. alebo neľahká cesta pokory a chudoby

Nemáme ilúzie, nemáme patent na všetko. Ale máme nádej a vieru v realitu udalosti, že sa narodí v Betleheme dieťa bezbranné a zároveň Spasiteľ tak ako pred rokmi aj v našom srdci čoskoro. Sviece na adventnom venci už 4 svietia. Ožiaria viac tmu ako jedna. Kruh sa uzavrel? Je to cesta. Možno dlhá a možno pre niekoho aj viac hlboká. A tie kroky sú dôležité. Každý jeden. Tie posledné najviac. Keď odkrývame to nedoriešené a neusporiadané. Keď korene objavujeme. A potrebujeme uzdravenie. Keď sa po istom čase už ukazuje únava a ťažkosti. Ale to sa dá prekonať a ísť ďalej. Urobiť tie posledné kroky Adventu v sile Božej, v Jeho milosti. Škoda by bolo neprísť do Betlehema k Spasiteľovi, no aj to sa niekedy stáva. Niekto zostane stáť niekde na polceste či pred bránou... prišiel neskoro alebo už niet viac miesta... Ale Boha nehľadajme tam kde nie je. Nehľadajme ho v tých veciach, kde ho nenájdeme. Hľadajme Boha vo svojom srdci, a keď ho príjmeme nesme ho k iným: chorým, trpiacim, starým, mladým a s radosťou. S radosťou. ktorá nie je z tohto sveta a vydrží každú ťažkosť. Aj túto pandémiu. 

Aby sme pochopili Vianoce potrebujeme ich prijať v jednoduchosti a chudobe. Oprostiť sa od všetkého, hlavne od nánosov ,,sviatkovania,,. Od povrchného chápania Vianoc chceme ísť do hĺbky vtelenia a dotknúť sa vtelenia. Dotknúť sa narodeného v Betleheme je časom premenenia. Časom naplnenia sŕdc, ktoré sme pre neho pripravili. Alebo nepripravili. Len On ich vie naplniť. Na cestách i doma. V radosti i v ťažkosti. V chorobe i v zdraví.

Blízko susedia geniálna kreativita a psychóza i šialenstvo. Chceme ísť touto cestou alebo cestou pokoja a milosrdenstva. Príroda je súčasť milosrdenstva. A dokedy ešte bude? Dokedy si ju nezničíme. Prechádzka zimnou prírodou už dnes je vzácna. A o to viac potrebná. Urobme ju. Urobme ju vnímajúc to ticho v prírode. Upokojme sa. A objavíme seba, Boha, odpovede na životné otázky. Ak máme pokoru prijmeme odpovede, veci aj nedokonalé a obmedzené ako aj seba v takom stave v akom sme. A odovzdáme to Bohu. So všetkým čo je v nás. Aby sme prijali slobodu. A svetlo na cestu života. Časného aj večného... 

Byť pútnikom malým bezvýznamným len z lásky k NEMU.

A niesť toto radostné vtelenie ku každému bez rozdielu.

Keďže o pár dní slávime Vianoce, v duchu budeme všetci pútnikmi do betlehemskej jaskynky. Nech nás Emmanuel naplní svojou radosťou a pokojom a urobí z nás skutočných svedkov Boha-s-nami.“

Inzercia

Cestujem, poznávam kultúry a spoločnosť, krásy prírody, architektúry, pohľady z mostov

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Čas (n)a prejav solidarity

Čas (n)a prejav solidarity

Zdravie sotva dokážeme doceniť dokiaľ nepríde choroba. Zdravotnícka oddanosť tu však bola pred pandémiou a bude tu aj po jej konci. S našou vďačnosťou by to malo byť prinajmenšom rovnaké. So solidaritou detto.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.