Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. december 2020

Putovať Adventom 3. alebo Čo urobím pre svoje zdravie

Zdravie si začíname vážiť až keď ho stratíme alebo sme v jeho ohrození.
Putovať Adventom 3. alebo Čo urobím pre svoje zdravie

V čase choroby, v čase nemohúcnosti, v čase pandémie sa každý z nás dostane do situácie, keď si praje byť zdravý. Alebo aspoň mať stav taký, aby choroba mala ľahký priebeh a nemusel nás nikto ošetrovať v nemocnici, aby sme nemuseli byť napojený na prístroje, byť odkázaný na opateru apod. Zdravie dostane iný rozmer a iné miesto až keď ho nemáme alebo keď ho nemajú ľudia okolo nás ako v rodine, na pracovisku, v škole, susedia, priatelia, osobnosti... Zdravie tela, psychiky, duše. Ako veľmi by každý chcel mať zdravé všetko a vždy. No nie je to tak. Mnoho vecí, schopností, možností si začíname uvedomovať a vážiť si až keď ich stratíme (načas alebo trvalo). Nemusí to byť slepota, hluchota alebo ochrnutie tela či časti nášho tela. Stačí len istá neschopnosť, čiastočné ochromenie alebo disfunkcia a mnohé sa v okamihu zmení. Priateľ ktorý má problém s očami hovorí, že by si ešte rád prečítal biblické príbehy no nemôže ani pozerať na písmena a tak len mlčí alebo si nechá prečítať krátky príbeh od návštevy, ktorá ho občas navštevuje.

Putovať či modliť sa v rôznych polohách tela. Kráčať a dostávať sa do harmónie tela a duše je pre mnohých časom uzdravenia tela, psychiky i duše. Niekedy načas musíme kráčať s chorobou a ísť cez obetu, utrpenie ďalej. Nie je to otázka hneď s odpoveďou. Častokrát je to tajomstvo obety za niečo za niekoho či za nás, aby sme uvideli iné a inak. Zastaviť sa je však tiež dôležité, aby sa niečo vynorilo z hlbín duše, podvedomia, tela, minulosti, prítomnosti, skrytých vzťahov, skrytej túžby. Zastaviť sa a mať čas na usporiadanie si vnútra či vonkajších vzťahov je niekedy darom, ktorý prichádza keď odchádzame zo zabehnutých koľají svojich životných ciest na cesty nové. Zanechať staré cesty je podmienka pre objavenie nových. A možno práve teraz počas dní v tomto roku, keď sa všetko zmenilo a mnohé sa ešte zmení máme príležitosť osekať v sebe a okolo nás nepotrebné, nepodstatné a objaviť životodárne pramene, ktoré sa začnú objavovať hneď ako necháme odumrieť to stáre v závislostiach, zlozvykoch (tela i duše) ale aj v nadmernom užívaní si akéhkoľvek dobra.

Jedna inšpiratívna myšlienka na záver, ktorá bez zmeny stále platí. Nestači uzdravenie tela ale aj prírody, vzťahov, duše, pretože to sú prepojené nádoby a jedna ovplyvňuje druhú a naopak. Lepšie povedané: ,,Nemôžeme zostať zdravý v chorom svete a myslieť si že jedlo, vzduch, voda, alebo naše vzťahy nás neovplyvňujú a nepoznamenávajú dnes i zajtra.,,

Urobiť si adventnú prechádzku alebo adventnu púť je ešte možné. Do Vianoc ostáva 10 dní. A čas na to je vhodný aj ráno, aj cez obed alebo aj večer. Cez tmu kráčať k svetlu. Urobiť si harmonogram dňa, trasu putovania a vykročiť tam, kde budeme načúvať Bohu, svojmu srdcu. Aj tak sa vytvára šanca nájsť stratené, objaviť nové a krásne. To čo náš život urobí krajším, vyrovnanejším a hodnotnejším tu je. Stačí vykročiť na cestu objavovania.

Možno sa dostaneme až na hranice. A tam je priestor pre stretnutie. So sebou, s Bohom, s druhým človekom. Na hranici možno viesť dialóg alebo aj spolu možno mlčať. No jeden potrebuje druhého tak ako pútnik potrebuje prijatie hostinským a hostinský potrebuje obdržať požehnanie cez pútnika, ktorého s otvoreným srdcom prijme vo svojom dome, hostinci, byte, chalupe, na záhrade... Obidve situácie si možeme vyskúšať.  

Inzercia

Odporúčame

Blog
V Chatrči, v Narnii a u Brooke Ligertwood

V Chatrči, v Narnii a u Brooke Ligertwood

Priznám sa, že s knihou od WM. Paula Younga som prišla do kontaktu v čase, kedy som netušila, čo za proroctvo pre mňa tá kniha nesie. A myslím, že práve moje svedectvo a určité priznania môžu dopomôcť k sebapoznaniu a vyjaveniu ľudí, ktorí si prechádzajú, prechádzali, či budú prechádzať obdobím, ktoré má na mňa obrovský dopad.