Aj pod dojmom "analýz" z rôznych pochybných portálov, mohli mať mnohí zdanie, že tu ide o akúsi krížovú výpravu proti tradičnej rodine a hodnotám, ktoré vyznáva a žije každý kresťan. 

Do toho sa pridali vlády Poľska a Maďarska, ktoré využili situáciu a začali podmieňovať prijatie Fondu obnovy zmenami v tejto legislatíve. 

V tomto texte objasním, prečo sú tieto obavy bezpredmetné a naratívy, živené aj konšpiračnou scénou, lživé. 

Samotná legislatíva vznikla ako odpoveď na čoraz viac sa množiace pripady svojvôle vlád voči vlastným občanom, nezávislým médiám, akademickým inštitúciám a v neposlednom rade proti nezávislosti súdnej moci. A zdaľeka tu nejde len o Poľsko a Maďarsko. Mnohí Európsku úniu vnímajú len ako súbor štátov, ktoré si medzi sebou voľne vymieňajú tovar a občania môžu cez hranice prechádzať bez pasu. Európska únia je však aj niečo viac. K štyrom známym slobodám pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu neodmysliteľne patrí aj právny štát. Spomeňme si, ako dlho nám trvalo, kým sme odstránili následky mečiarizmu a dosiahli štandardy, ktoré od nás Európska únia vyžadovala. dá sa, že niektoré krajiny v tomto ohľade zaradili spiatočku. 

Stáva sa, že v niektorých návrhoch sa na európskej úrovni objavujú aj návrhy, ktoré nie sú vykonateľné. Aj v oblasti rodovej ideológie. V tomto ohľade však môžeme všetci ostať pokojní. Článok 5 Zmluvy o EÚ hovorí toto:  "Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie." 
Charta základných práv EÚ v článku 9 zas toto 
„Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv." 

Akákoľvek rodinná, kultúrna, či školská legislatíva teda ostáva a vždy zostane vo výlučnej kompetencii členských štátov a na základe nej nie je možné udeľovať sankcie, alebo zastavovať čerpanie eurofondov. 

Inzercia

Rozumiem obavám ľudí, ktorí sledujú nástup progresivizmu a jeho pokusy o redefiníciu podstaty človeka a rodiny. V tomto prípade však naozaj na obavy dôvod nie je. Liekom na túto vlnu je volenie takých ľudí a strán, ktoré naše hodnoty vyznávajú nielen verbálne a na verejnosti, ale ich aj naozaj dodržiavajú vo svojom súkromí a riadia sa nimi aj pri politických rozhodnutiach. 

Druhou stranou tej istej mince je zneužívanie témy vládami Poľska a Maďarska a ich obdivovateľmi aj u nás. Od začiatku bolo nad slnko jasnejšie, že oba štáty blufujú a nakoniec na kompromis pristúpia. Peniaze na prekonanie krízy a ďalší rozvoj totiž potrebujeme všetci. Nota bene ľudia ako Viktor Orbán, ktorý by bez rozdeľovania eurofondov nikdy nemal takú popularitu, akú dosahuje. 

Dohoda, na ktorú obe vlády nakoniec pristúpili nie je žiadnym "víťazstvom"  konzervatívnych hodnôt. O tie im v skutočnosti nikdy ani nešlo. Je to len kozmetická úprava pôvodného textu a zahrnutím Európskeho súdneho dvora aj zdôraznenie právneho štátu. 

Je však pozoruhodné, kto sa pridal ku tým, ktorým vadí poriadok a boj proti rozkrádaniu. U nás najhlasnejšie Robert Fico, za vlády ktorého bolo na Slovensku dovolená korupcia a rozkrádanie obludných rozmerov. Za vlády ktorého boli zavraždení novinár Ján Kuciak a Martina Kušnírová a pozadie káuz s poľnohospodárskymi dotáciami rozkryla až kontrolná misia Európskeho parlamentu. Ten Robert Fico, bývalý hrdý člen KSS, ktorá zničila životy tisíckam slovenských rodín. Že sa k nemu pripojili kotlebovci a celá dezinformačná sféra, asi už nikoho neprekvapuje. 

Všetci títo ľudia totiž majú najväčší strach práve z právneho štátu, v ktorom by nemohli oni a ich prisluhovači beztrestne šafáriť, tak ako počas vlád Smeru, alebo napríklad na Banskobystrickej župe. 

Zdieľať