Autor: Jana Solárová

Dlho mala v hlave myšlienku vydať knižku, ktorú budú môcť tie najmenšie detičky žmoliť v rukách napríklad v kostole počas svätej omše. Spojila sa so skúsenou ilustrátorkou, s grafikom nápad doťukli a išlo sa do tlačiarne. Teraz už vonia novotou v našom zastoláckom eshope a teší sa na drobcov, ktorí budú vďaka nej spoznávať vianočný príbeh Svätej rodiny. Rozprávame sa s jej autorkou, Drahoslavou Kečkéšovou. 

Ako vyzerá obyčajný deň u vás doma? 

Momentálne obaja pracujeme, do toho korona, homeoffice, máme prváčku a dve deti v predškolskom veku. Je to dosť rozhádzané. Ale aj tak sa snažíme udržať si to, že sa stretávame pri spoločnom stole – najprv poobedná káva s koláčikom a neskôr spoločná večera, rozhovor, modlitba. Snažíme sa zdieľať si, kto čo počas dňa prežil, čo ho potešilo, zarmútilo, s čím sa práve borí… Neskôr tieto naše radosti a starosti odovzdávame v modlitbe, taktiež myslíme na našich blízkych, aj ľudí, s ktorými sme sa cez deň stretli. Večer si zvykneme ešte spoločne čítať, hrať sa, byť si blízko aj cez jašenie alebo len tak všetci zalezieme pod perinu a tuľkáme sa.

Napriek povinnostiam v rodine ste aktívni aj v cirkevnom spoločenstve.

Venujeme sa prípravám snúbencov na manželstvo. Manžel prežíval svoju vieru cez službu miništrovania v jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. V tomto kostole sme teda „museli“ mať aj sobáš, pravdaže. Neskôr, keď sme už bývali mimo Bratislavy a mali malé deti, bolo pre neho ťažké v tejto službe pokračovať. Do toho prišla žiadosť od nášho pána farára, či by sa niekto nenašiel, kto by bol ochotný  prednášať snúbencom, a hoci sme boli manželmi iba 3 roky, Martin sa na to vrhol. Ja som mala obavy, pretože predsa len robiť prípravy pre celý dekanát Malacky popri troch malých deťoch je celkom náročné.

To vás trocha zaväzuje k tomu, aby ste vy sami mali vzorné manželstvo. Cítite to tak?

Keď sa Martin nadchol pre službu prípravy snúbencov, povedala som mu, že nebudem hovoriť ľuďom niečo, čo sama nežijem. Tak sme si načítali množstvo literatúry venujúcej sa vzťahom, manželstvu a výchove a snažíme sa to žiť v našom manželstve, v rodine. Po každej odprednášanej príprave si spravíme našu spätnú väzbu a vždy sa zhodneme, že sme práve absolvovali takú malú obnovu nášho manželstva, lebo sme si pripomenuli, čím chceme žiť a aj to, čo sa nám darí a nedarí, na čom vieme ešte popracovať. Pred prípravami sa nám stáva, že sa pohádame úplne najhoršie a ja mám potom pochybnosti, či vôbec ísť prednášať a svedčiť o tom, čím žijeme – sú to veľké útoky od Zlého. Veríme, že o to väčšie požehnanie to prináša nášmu vzťahu a rodine. Prípravy robíme aj v anglickom jazyku. Momentálne kvôli korone máme prestávku, ak nejaké prípravy budú, tak možno online.

Mali sme pocit, že veľa zo seba dávame a akosi nám chýbala ďalšia podpora a vedenie. Myslím, že do veľkej miery sme to našli v rodine Akadémie Karola Wojtylu, kde sa ďalej vzdelávame v otázkach katolíckej viery a života v manželstve a rodine. 

Aké sú najhlavnejšie hodnoty, ku ktorým chcete viesť vaše deti?

Najhlavnejšia hodnota je asi to, aby poznali Lásku a Pravdu a žili ju vo svojich životoch.

Čo konkrétne robíte, aby to tak bolo?

Niekde som čítala, že „výchova je príklad sám“, v zmysle, že výchova je možná iba vlastným príkladom, osobným svedectvom. To pre nás znamená, že musíme na sebe veľa pracovať, ďalej sa rozvíjať, vzdelávať, aby sme dávali dobrý príklad našim deťom. A konkrétne k vyššie spomenutým hodnotám, cez vieru žitú v našej rodine, vzdelávanie sa, zažívanie spoločenstva a priateľstva s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.

Máte takých podobne zmýšľajúcich vo svojom okolí?

Snažíme sa budovať a udržiavať priateľstvá, čo je v tomto období veľmi náročné, hlavne pre deti, ktoré prežívajú svoje vzťahy cez sociálny aj telesný kontakt. Našu prváčku sme dali do školy Libellus, kde veríme, sú rodičia a deti s podobným nastavením. Takže aj tam sa otvára priestor na ďalšie hodnotné vzťahy.

Čo vnímate pri výchove ako najväčšiu výzvu?

Zranenia. Tie, ktoré si nesieme, tie, ktoré rozdávame… Rešpektujúci prístup k sebe, k manželovi a k deťom.  

Kedy a ako sa zrodila myšlienka knižky pre malinké deti?

Prvýkrát mi myšlienka vytvoriť vlastnú knižku skrsla v hlave asi pred 4 rokmi, keď som prehľadávala internet a hľadala knižky pre naše malé deti do kostola. Chcela som niečo, čo by si mohli prevaľovať v tých malých ručičkách, niečo, čo by ich zaujalo a bolo to s kresťanskou tematikou. A nič také som nenašla. 

Tak ste sa rozhodli niečo také vytvoriť. Aká je knižočka Prvé Vianoce?

Knižôčka Prvé Vianoce, knižka s okienkami, je určená do malých detských rúčok asi od veku 1 roka. Je o tom, ako sa anjel Gabriel zjavil Márii, ako potom museli ísť s Jozefom do Betlehema a ako sa vlastne náš Ježiško narodil na tento svet a je pre nás tým najväčším darom. Snažili sme sa tieto udalosti priblížiť cez jednoduché, ale umelecky hodnotné ilustrácie. Snažili sme sa knižku zatraktívniť malým čitateľom otváracími okienkami, aby si pocvičili aj svoje malé pršteky.

A je vďaka tomu aj nejaká interakcia medzi malým čitateľom a knižkou…

Áno, otváraním okienok odhaľujú prekvapenia v nich schované, a tak sa aj podporuje ich fantázia, pomáha im v mysli tkať líniu príbehu.

Na prvý pohľad zaujmú krásne ilustrácie. Ich autorkou je Marianna Čaučíková, ilustrátorka časopisu Rebrík. Ako vyzerá spolupráca autorky textov a ilustrátorky?

S Mariannkou sme sa osobne stretli už dávnejšie na jednej stretávke z Gymnázia sv. Uršule, pretože sú spolužiaci s mojím manželom. Jej práca sa mi páči. Jej kniha O dospelákoch a drobcoch je u našich detí veľmi obľúbená. Chcela som na knižke spolupracovať s niekým, kto mi bude rozumieť v otázke viery. Kto do obrázkov tú svoju vieru pretaví. Príjemne ma prekvapilo, keď som zistila, že aj Mariannka nad podobným projektom už dlhšie uvažovala. Autorstvo pri tejto jednoduchej knižke nespočíva tak v tvorbe textu, ako v tvorbe konceptu, vo vymýšľaní obrázkov a ako a čo schovať do okienok, aby to deťom dávalo zmysel. Spolupráca spočívala hlavne v tom, že Mariannka sa snažila nakresliť obrazy, ktoré som mala ja vo svojej hlave, a dať tomu svoju dávku umenia.  

Výchova a autorská tvorba - majú niečo spoločné?

Výchova je proces, ktorého výsledky vidíme až po veľmi dlhom čase. Je to náročné, namáhavé a trvá to dlho. Na to, aby som videla produkty svojej kreatívnej práce tu a teraz, sa venujem napríklad aj kváskovaniu, ktoré je nielen tvorivé, ale aj užitočné. A podobne je to aj s touto knižkou. Dlho sa prevaľovala v hlave, zrela, naberala kontúry a prišiel čas, aby sa stala skutočnosťou.

Pomáhali vám pri tvorbe aj deti? 

Spoliehala som sa na to, že naše deti budú naši najväčší kritici, že nám dajú spätnú väzbu k ilustráciám. Ibaže sa im páčilo všetko, čo som im ukázala.

V čom je táto kniha výnimočná? Prečo by si ju mal rodič pre svoje dieťa vybrať spomedzi iných detských knižočiek?

Myslím si, že je jediná svojho druhu. Možno odkedy som prehľadávala internet, už niečo podobné niekde vzniklo, ale nemyslím si. Snažili sme sa najmenším deťom priblížiť udalosti a odkaz prvých Vianoc. Veríme, že aj cez obrázky v tejto knižke sa deti budú môcť priblížiť k najväčšiemu daru, ktorý nám bol daný, k malému Ježiškovi.

Publikáciu Prvé Vianoce - knižka s okienkami nájdete v eshope zastolom.sk. 

DRAHOSLAVA A MARTIN KEČKÉŠOVCI sú manželmi 7 rokov. Stretli sa v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Ale poznali sa už predtým, stretávali sa pri rôznych aktivitách, aj pri tancovaní. Majú tri deti – Mariannku, Barborku a Tonka.

Fotografie: archív D.K.

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.