Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.
Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji. (2 Pt 3, 8-14)Zdieľať
Autor v celom liste dáva rady a povzbudenia pre súdobú aktuálnu situáciu kresťanskej komunity. Jednou z nich je už spomenuté nekonanie sa konca sveta. Dôsledkom bolo, že v blízkom okolí veriacich vznikali rôzne druhy posmechov. Opisujú ich predchádzajúce verše, ktoré liturgia neuvádza (porov. 2 Pt 3,1-7). Kritici si na mušku brali hlavne prax pokánia a zdržiavania sa pôžitkov, ktoré ľuďom svet a spoločnosť ponúka. Peter preto na protiváhu ponúka niekoľko argumentov.
Boh chápe, že pre človeka je zásadná zmena veľmi náročná. Niektorým zaberá dokonca celý život.Zdieľať
Prvým v našom texte je výklad plynutia času. V pohľade viery by sa nenaplnený Pánov príchod dal vnímať tak, že Boh mešká. Alebo horšie, že sa na ľudstvo vykašľal. Použitím Žalmu 90 (v. 4) však pisateľ poukazuje, že čas nie je pre Boha limitujúci. Ľudská skúsenosť ho, v kontexte dĺžky ľudského života, vníma ako ohraničenie. No Pán, keďže je jeho vládcom, s ním môže narábať ako chce. Na čo sa človeka pozerá ako na večnosť, sa môže „z neba“ vnímať ako úsek, ktorý nič podstatné nemení. Význam dlhého čakania tak Apoštol vysvetľuje ako prejav Božej trpezlivosti. Boh chápe, že pre človeka je zásadná zmena veľmi náročná. Niektorým zaberá dokonca celý život. Preto nám toto Božie slovo dáva nádej, že ešte nie je neskoro. No koniec raz príde.
Po zničení súčasnej reality sa naplní prísľub príchodzieho Pána.Zdieľať
List ho opisuje apokalyptickými obrazmi, kde sa všetko rozplynie v páľave ohňa. Takúto predstavu zdieľali nielen židia ale aj helénska filozofia. Pravdepodobne ju prijímali aj spomenutí posmievači. No aj ňu si prekrútili po svojom. Totiž ak raz má všetko zaniknúť, ak sa to už dlho nestalo a pravdepodobne ani nestane, tak je namieste užívať si život všetkými možnými prostriedkami. Máme totiž pred sebou veľa rokov, po ktorých by aj tak nič nezostalo, takže je v podstate všetko jedno. Peter však túto perspektívu kresťansky dopĺňa. Jeho opis nekončí deštrukciou vesmíru. Po zničení súčasnej reality sa naplní prísľub príchodzieho Pána. Nastane akoby opätovné stvorenie, kde vznikne nové nebo a nová zem. V nich už však v porovnaní s tými, čo zanikli, bude prebývať spravodlivosť (porov. v. 13). Takéto očakávanie potom predpokladá, že spravodliví sa cez poslednú univerzálnu katastrofu nejako dostanú. To čo ich spája s budúcim svetom je práve princíp vlády Božej spravodlivosti. Žiť ju treba však už teraz. Dôsledky spôsobu súčasného života sa preto premietnu do toho budúceho. A to vyráža posmievačom ich „nepriestrelné“ istoty. Ako totiž potom skončia oni?
„Pánov deň príde ako zlodej.“Zdieľať
„Pánov deň príde ako zlodej.“ (v. 10) Ide o prirovnanie, ktoré autor listu isto poznal z evanjelií. Znamená, že je márne sa na Pánov príchod pozerať s časovou presnosťou. Bude prekvapením. Je to zároveň výzva na neustálu pripravenosť. Ale bez stresu, lebo keď to nastane, mali by sme mať dôvod na radosť.
Slová nášho čítania sa zlievajú s kázaním Jána Krstiteľa, ktorému liturgia tradične dáva priestor počas prostredných dvoch adventných nedieľ. Aj on mnohých na Ježišov príchod pripravil. No určite medzi jeho poslucháčmi boli aj takí, ktorí buď v príchod Mesiáša neverili, alebo ho pre svoj život pokladali za nepodstatný. To sú tí, čo Ježiša nakoniec odmietli. Prípravné hlasy im však neprestali znieť, a neprestávajú ani dodnes.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto: wikimedia