Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. november 2020

Boh s nami počíta a raz nám to spočíta

Advent je nový začiatok. Ježiš stále prináša niečo nové. Chorobou dneška je bezbrehý subjektivizmus, ktorý bráni otvoriť sa Božej novosti. Ježišov príchod je ako nečakaná kontrola. Jeho príchod vždy prekvapí. Tento rok a aj začiatok toho budúceho je poznačený nečakaným prevrátením nášho života hore nohami pandémiou. Odhaľuje všetky snahy uspať sa zdanlivo „zachraňujúcimi“ zvykmi, neschopnými oprieť sa o naše korene a dať zaznieť pamäti našich starcov, zbavujúc sa tak imunity, nevyhnutnej, aby sme mohli čeliť nepriazni. Aké budú tieto Vianoce? Nevieme. A to je na tohtoročnom Advente najkrajšie: otvára nás pre neočakávané Božie príchody!
Boh s nami počíta a raz nám to spočíta

Je znovu Advent. Advent je príchod. Náš či Boží? Keď ide o stretnutie s Bohom, tak obyčajne myslíme na to, že Boh nás čaká a my ideme za ním, keď sa rozhodneme. Ideme do kostola, do kaplnky, pred bohostánok, na omšu. On čaká a my prichádzame. Advent nám ponúka inú perspektívu. To Boh sa vydáva na cestu ku nám. Advent je Boží príchod. Problém je v tom, že jeho príchod často ani neočakávame. Je to ako s kontrolami. Ste na maródke, vybehnete si do obchodu, a akurát vtedy príde kontrola. Kontroly nikto nemá rád: hygienické kontroly v gastro prevádzke, kontrola revízora v MHD, daňová kontrola, alebo písomka v škole, keď ste sa akurát na dnes neučili. Alebo staršie deti, ktoré zostanú na nejaký čas doma, a v neprítomnosti rodičov si užívajú slobodu, zorganizujú si doma párty, keď zrazu sa rodičia nečakane vrátia skôr, ako bolo plánované. Takéto sú Božie príchody: nečakané. V evanjeliu prvej adventnej nedele v rímskej liturgii Ježiš vykresľuje takúto scénu v dnešnom evanjeliu: „Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu.“

Je to ako s kontrolami. Kontroly nikto nemá rád: kontrolór v MHD, daňová kontrola, hygienická kontrola. Neraz prekvapí. Tak je to s Božím príchodom. Zdieľať

Náš život, naše povolanie, to, čo nám život poskytuje, naše schopnosti: to všetko nám Pán zveril. Nežijem svoj život. Náš život nám nepatrí, naša moc nám nepatrí, naše schopnosti nám nepatria. Všetko nám je zverené. Pán s nami počíta: počíta s kňazom, ktorého posiela, počíta so ženou či mužom, ktorým zveruje projekt spoločného manželského života, počíta s mamou či otcom, ktorým zveruje deti, počíta s politikom, ktorému zveruje starosť o spoločné dobro, počíta s inžinierom, ktorému dáva schopnosť tvoriť, počíta s učiteľom, lekárom, zdravotnou sestrou, muzikantom, a všetkými ostatnými povolaniami. Boh počíta s každým. Nikto nie je zbytočný, nikto nie je lúzer. A to je útecha a istota: "Boh ťa urobí schopným na všetko, čo bude od teba chcieť" (svätý Filip Néri). Len s ním musíš počítať, ako on počíta s tebou. Lenže nesmieme zaspať na vavrínoch. Nesmieme si myslieť, že toto všetko máme v rukách, že toto všetko je náš život, ktorý si môžme žiť po svojom. Budeme musieť vydať počet. Pán s nami počíta a raz nám to spočíta!

"Boh ťa urobí schopným na všetko, čo bude od teba chcieť." (svätý Filip Néri) Zdieľať

V Cirkvi prežívame kolobeh času v liturgickom roku, v ktorom prežívame znovu a znovu jednotlivé tajomstvá Božieho pôsobenia v dejinách. Advent a Vianoce sú slávnostným časom, kedy sa nemáme uspať uspokojovaním svojich potrieb, túžob, očakávaní a do seba zahľadeného snenia, ale časom, kedy máme scitlivieť, prebrať sa, zobudiť sa. Máme si uvedomiť, že sme pod kontrolou Božou. Máme byť pripravení vydať počet. Teda Advent je obdobím duchovnej revízie, aby sme si urobili poriadok v organizácii nášho života, aby kedykoľvek mohla prísť božský Revízor. Je to obdobie pokánia v zmysle sebaspytovania, prehodnocovania, reorganizácie, sebakontroly. Ako keď sa dozvieme, že zajtra príde kontrola, zajtra ma učiteľ vyvolá na hodine, zajtra sa vrátia naši. 

Vianoce nás všetkých rozcitlivejú. Sme citlivejší na samotu, na krivdy, na pozornosť druhých, na chudobu. Vianoce sú časom veľkých očakávaní. Žiaľ, svetská vízia života premieňa aj Vianoce na nenásytné nasycovanie prázdna ľudského srdca čačkami, konzumom. Vianoce prebúdzajú v človeku citlivosť na seba a egoistický smútok. Nielen deti, ale aj my všetci, sme sa naučili „písať Ježiškovi“ o tom, čo by sme chceli na Vianoce. A je to dobre. Boh prichádza, aby nás obdaroval. Ale Ježiš nie je zlatá rybka, ktorá plní želania. Jeho príchod je prekvapivý. Keď on prichádza, je to ako keď sa rozletia vyrazené dvere a my zostaneme v nemom úžase s otvorenými ústami. Včera som bol na nečakanej návšteve u jednej pani pripútanej na lôžku, ktorá ma dobre pozná: často ma pozerá v televízii. Nikdy som u nich nebol. Býva mimo Bratislavy s dcérou, ktorá sa o ňu stará a s ktorou som v kontakte. Mal som rúško, tak ma nespoznala. Keď som si ho dal dole, zvolala v nemom úžase: „Ježiš! Pán Vittek!“ Hovorím: „Ja som iba pán Vittek, ale áno, aj Ježiš je tu!“ On je ako nečakaná kontrola, ako nečakaná návšteva. On je ako keď sa v telefóne smetiara po autonehode či brata prenajímateľa čerpacej stanice ozve hlas: dobrý deň, tu je pápež František, ako sa máte? Je to ako keď sa po vojne objaví nečakane doma otec rodiny, o ktorom si všetci mysleli, že je mŕtvy.

Ak chceme prežiť dobre Advent a Vianoce, musíme byť pripravení na revíziu našich vízií. Adventné bdenie je stráž, hliadka. Je to bdenie, ako keď požiarnik či lekár v nočnej službe nie je prekvapený, keď začne horieť či príde k autonehode: je pripravený konať, čo treba. Adventný človek je pripravený človek. Tento rok 2020 a aj začiatok tohto ďalšieho je poznačený nečakaným prevrátením nášho života hore nohami pandémiou. Boli sme pripravení? Nie! V pamätnom príhovore počas prvej dramatickej pandemickej vlny v Taliansku na jar pápež František povedal: Pandémia "odhaľuje našu zraniteľnosť a objavuje tie falošné a povrchné istoty, na ktorých sme si postavili naše agendy, naše plány, naše zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme nechali uspaté a opustené to, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a nášmu spoločenstvu. Skúška vynáša na svetlo všetky tie zámery „zabaliť” a dať do zabudnutia to, čo živilo dušu našich národov. Odhaľuje všetky snahy uspať sa zdanlivo „zachraňujúcimi“ zvykmi, neschopnými oprieť sa o naše korene a dať zaznieť pamäti našich starcov, zbavujúc sa tak imunity, nevyhnutnej, aby sme mohli čeliť nepriazni.“

Boh prichádza "zrazu". Zdieľať

Aké budú tieto Vianoce? Nevieme. A to je to najkrajšie na tohtoročnom Advente. Pandémia je pre nás budíčkom, aby sme sa otvorili novosti (nie novotám v zmysle aktuálnej módy, či výnimočnosti). Slovo adventus, ktorým sa v latinčine označuje Pánov príchod, stráca niečo z pôvodného gréckeho výrazu parusía (παρουσία). Tento výraz znamená prítomnosť (v taliančine sa tiež dá povedať presentarsi – zjaviť sa, ukázať sa, predstaviť sa – ako keď sa zrazu zjaví kontrolór vo dverách). V Božom Slove v tejto súvislosti nachádzame jedno veľmi zvláštne slovo „zrazu“. Toto zriedkavé slovo (po grécky exaifnes, ἐξαίφνης) zaujalo východných Otcov Cirkvi napríklad v rozprávaní Skutkov Apoštolov o obrátení svätého Pavla: Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba (Sk 9, 3; 16, 26)Pánov príchod je neočakávaný, plný prekvapenia a novosti. Hoci ho čakáme, vždy nás prekvapí. Ako narodenie dieťaťa. Pavol bol pravoverný Žid, ktorý žil v očakávaní Mesiáša. A keď nadišlo stretnutie s Ježišom, bolo to „zrazu“, bolo to neočakávané, úplne nové, oslepujúco nové. Mesiáš prichádza tak a tam, kde a ako by to Pavol najmenej čakal. Božie myšlienky nie sú našimi myšlienkami, a tak nás vždy prekvapia svojou novosťou, svojím svetlom. Prichádza spôsobmi, ktoré nečakáme.

Chorobou dneška je bezbrehý subjektivizmus. Tam je koreň skutočného náboženského liberalizmu. Zdieľať

Chorobou dneška je bezbrehý subjektivizmus: "ja som mierou všetkého". Ten najviac bráni nášmu srdcu otvoriť sa pre novosť Božích príchodov. Keď vidím niektoré veľavýznamné komentáre na sociálnych sieťach, keď komentujú výrok nejakej autority, akoby čakali len na ich autorizáciu, mám chuť napísať: bola by to pravda, aj keby ste s tým vy nesúhlasili. Akoby pravda čakala, kým ju my potvrdíme, lebo si myslíme, že my sme kritériom pravdy! „Kultúra, v ktorej každý chce byť nositeľom vlastnej subjektívnej pravdy, nepodporuje túžbu občanov zapojiť sa do spoločného projektu, ktorý presahuje ich osobné záujmy a túžby“ (Evangelii gaudium, 61). Naučili sme sa „duchovnosti prosperity“, ktoré sú „subjektívnymi skúsenosťami bez tváre, ktoré sa redukujú iba na vnútorné prežívanie zahľadené do seba“ (90). A to je skutočný náboženský liberalizmus! "Ja", "podľa mňa", "mne sa to nepáči", "ja by som to chcel takto", "ja to cítim tak", "ja mám také prežívanie", "podľa môjho názoru"... Viera mnohých je na spôsob domácich kutilov (urob si sám). Sme často zakliesnení vo svojich stereotypoch, v bezpečných schémach, do ktorých sme zatvorili aj nášho Boha. Individualizmus prenikol aj do našej viery, sme usalašení v našich spôsoboch, formách a zvykoch. Neochota obohatiť svoj život viery niečím novým, nie je prejavom silnej viery, ale obmedzenosti ducha, upätosti a natvrdlosti, ktoré sú skôr prejavom sebestrednosti, domýšľavosti a pýchy. Ježiš sa ale nezmestil do malého uzavretého sveta farizejov a zákonníkov. Ježiš nie je naša idea, naše očakávanie, naše "tradície". Skutočná Tradícia Cirkvi je plná novosti. Ježiš je realita, bohatšia ako naše predstavy, očakávania, idey, túžby. My by sme chceli meniť realitu podľa nás. Ježiš vstupuje do našej reality, ktorú my nechceme prijať, vstupuje do nej so svojou neuveriteľnou novosťou, aby ju prežiaril zvnútra.

Advent je nový začiatok. Ježiš stále prináša niečo nové. Sme pozvaní otvoriť sa tejto jeho novosti. Sme na to dosť odvážni vyjsť na nové cesty? Čo by som mohol najkrajšie dať Ježišovi na Vianoce, počas Adventu? Dovoliť mu vojsť, prekvapiť ma, prispôsobiť sa jeho spôsobu. A to sa mi neraz nepáči, ako keď Peter zvolal: "to sa ti nesmie stať" (Mt 16, 22)! Môžeš nás vykúpiť, ale nie takto! Moje myšlienky nie sú jeho myšlienky. Pánov príchod vždy prekvapí: musím sa zrieknuť svojich ideí a očakávaní a otvoriť sa pre jeho novosť, ktorá mi neraz nevonia. Kto by minulý rok na Vianoce myslel na novosť v podobe pandémie? A predsa aj v tejto situácii Pán prichádza, Pán nás chce obohatiť svojou prítomnosťou a viesť nás po svojich cestách.  V týchto dňoch vychádza nová kniha rozhovorov s pápežom Františkom s názvom: „Snívajme znovu: Cesta k lepšej budúcnosti" (Ritorniamo a sognare). Pápež v nej hovorí o obdobiach skúšky v živote: „Počas týchto období som sa naučil, že keď veľa trpíš, ale pripustíš zmenu, staneš sa lepším. Ale keď sa zablokuješ, vyjdeš z toho horší, než si bol predtým.“ Je to na nás!

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz ako farár v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Slúžim aj na rôznych ďalších úrovniach života bratislavskej arcidiecézy. Som doktorom filozofie (PhD. na Pápežskej univerzite Svätého Kríža v Ríme za prácu o gréckom géniovi patristiky Dionýzovi Areopagitovi). Očarila ma "teológia svätých", ktorá mi dáva spoznať krásnu tvár katolíckej Cirkvi. Prednášam metafyziku a filozofiu poznania na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v rozličných médiách, teraz hlavne v TV Lux, najmä v reláciách vKontexte a Fundamenty. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Nie sme hlúpe ovce

Nie sme hlúpe ovce

Oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Ježišov výber týchto dvoch zvierat nie je náhodný. Treba nám rehabilitovať obraz ovce, ktorá si nezaslúži byť symbolom bezmyšlienkovitej stádovitosti a kolektivizmu. Slovný zvrat o hlúpych ovciach je už taký vžitý, že už sa pomaly aj kresťania hanbia za to, že ich Ježiš nazýva ovcami. A čo capy?

Blog
Zachovajme si vernú bdelosť

Zachovajme si vernú bdelosť

Evanjeliovému úryvku 1. advetnej nedele (Mk 13, 33 - 37) dominuje slovo „bdieť“, ktoré v rôznych obmenách v texte zaznieva až štyrikrát. Charakterizuje aj naše prežívanie Adventu, ktorý začíname sláviť. 

Blog
Matovičov očistec, novembrové protesty, pápežova kritika

Matovičov očistec, novembrové protesty, pápežova kritika

Najviac nenaplnená požiadavka „Nežnej revolúcie“ z Novembra 1989 nie je odluka Cirkvi od štátu, ale demokratická reforma komunistickej justície. Jej otrasný stav zviditeľnilo aj vyšetrovanie po vražde novinára Kuciaka, ktorá je tiež dôsledkom tohto systému. To umožnila až vládna koalícia pod vedením Igora Matoviča. Proti nej 17. novembra 2020 s extrémistami, neonacistami a odmietačmi opatrení zamedzujúcich šírenie pandémie Covid-19 protestovali aj exkomunisti a Ficov SMER, ktorý 12 rokov justičnú mafiu zneužíval. Demonštrácie kritizoval aj pápež František.