Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. november 2020

Mama 10 detí/Dva druhy večere nevarím

Aj vy s deťmi bojujete, podplácate ich a zabávate, aby niečo zjedli? Možno by stačilo zopár jasných pravidiel.
Mama 10 detí/Dva druhy večere nevarím

Kaitlin sa ma v emaili opýtala, ako pri našich mladších deťoch zvládame prieberčivosť v jedle. Rýchlo som jej odpísala, no potom som si spomenula, že jej rodina sa musí pasovať s nesmierne frustrujúcimi problémami alergií na jedlo. V našej rodine nemáme žiadne alergie ani potravinové intolerancie. Také problémy nepoznám. Ale rovnako ako Kaitlin, aj ja varím väčšinu jedál od piky. Dávam prednosť jedeniu nespracovaného jedla. Pri tom množstve jedla, ktoré sa u nás zje, sa to, že nekupujeme polotovary, prejaví aj na výdavkoch. Dúfam, že to, čo funguje u nás, pomôže jej aj vám, hoci k jedálnemu stolu prichádzame z rôznych pozícií.

Pri prvých dvoch deťoch som kŕmenie vnímala ako boj. Vždy som sa bála, či zjedli dosť. Bála som sa, že budú hladné. Pri jedení som ich prehovárala, podplácala, vyhrážala som sa a prosíkala som. Časom, keď som už mala viac detí, som vyvinula všeobecnú výchovnú stratégiu, v rámci ktorej som sa rozhodla nedovoliť nespokojnosti detí so sebou zametať. Používať túto stratégiu aj pri jedle trvalo dlhšie, keďže v tejto krajine blahobytu vnímame jedlo ako to, čo deťom musíme poskytnúť. Napokon sme prestali akceptovať skučanie, sťažovanie sa a slzy počas jedla rovnako, ako to neakceptujeme inokedy. Páni, naše dni sú teraz o toľko príjemnejšie!

Čítanie klasickej literatúry zmenilo moje vnímanie vzťahu detí k jedlu. Jana Eyrová, Malé ženy, všetky knihy od Dickensa… je náročné čítať o deťoch, ktoré zúfalo túžia po jedle, sú vďačné aj za to, keď môžu sŕkať spražený olej z novinového taniera, na ktorom sa servírovalo tradičné britské jedlo ryba s hranolčekmi, deťoch, ktoré sú nadšené, keď ich mama v nedeľu na večeru pripraví varený hovädzí jazyk, a zároveň súcitiť s úplne zdravým štvorročným dieťaťom, ktoré nad domácimi jedlami ohŕňa nos a vyhlasuje, že zje iba kuracie nugetky. 

Nakoniec som prestala veriť výchovným časopisom, ktoré tvrdili, že deti treba kŕmiť šesťkrát denne, že von so sebou vždy treba brať zdravé malé občerstvenie, že deťom treba pripravovať výlučne chuťovo nevýrazné potraviny, ktoré sú ošúpané a bez kôrky a v ideálnom prípade usporiadané do pôvabného filmového obrazu spod vodnej hladiny alebo do tvaru klasickej stolnej hry. 

Takéto veci pripravím, ak máme oslavu alebo sviatok, no nie v bežný deň. Nemyslím si, že je to realistický prístup k jedlu a už vôbec nie pri veľkých rodinách. 

Aby som to už ďalej nezdržiavala, takto sa vyhýbame obštrukciám pri jedle: 

Hlad je najlepší kuchár

Toto je zjavne veľmi staré príslovie. Mám pocit, že siaha až niekde k Sokratovi. Prvýkrát som sa s tým však stretla v inej knihe, v originálnom vydaní Pinocchia (mimochodom, veľmi zábavná kniha a úplne odlišná od Disneyovskej verzie). Pinocchio ohŕňa nosom nad jedlom, ktoré mu ponúka jedna pani, keď sa chystá na nejaké šialené dobrodružstvo. Keď sa mu však v najbližších troch dňoch nepodarí nájsť nič na jedenie, k láskavej panej sa vráti a zistí, že by si veľmi rád dal to, čo mu predtým ponúkala. 

Ako sa ukázalo, deti sa skrátka nevyhladujú na smrť, ako som si predtým myslela. Ak deti nechcú jesť, dôvodom je, že ešte nie sú dosť hladné.

Keď sme si prečítali Pinocchia, počas pôstu sme všetkým (okrem detí pod tri roky) zrušili malé občerstvenia medzi hlavnými jedlami a malo to obrovský vplyv na to, čo boli deti ochotné jesť ako hlavné jedlo. 

Mimo pôstu môžu mať deti na desiatu alebo olovrant ovocie, zeleninu, syr alebo orechy za predpokladu, že zjedli predošlé hlavné jedlo a sú naozaj hladné. Ak ohŕňajú nos nad týmto nespracovaným občerstvením, nie sú skutočne hladné.

Ak sa chystáme preč počas obeda, zbalím so sebou obed pre každého. Ak sme preč mimo obeda, nebalím so sebou žiadne jedlo okrem jedla pre bábätko. My ostatní zvládneme byť trochu hladní. Nezomrieme. 

Samotné jedlo je odmenou

Dva druhy večere nevarím. Deti, všetky deti, dokonca aj bábätká (málokedy mávame detskú výživu) jedia to, čo my. Ak pripravujem thajské alebo indické jedlo, pripravím aj menej pikantné karí, zeleninu a chlieb. Každý si však dá aj z nášho karí, aj mladšie deti. 

(Ak sú deti choré, dostávajú špeciálne jedlo, ale v takých prípadoch máme vytvorený súbor pravidiel, aby túto „medzeru“ nezneužívali.)

Deti vedia, že keď sa budú sťažovať alebo nebudú jesť, nič nedosiahnu, takže to nerobia. A u nás doma to funguje tak, že keď prevracajú oči alebo majú pohŕdavé komentáre na adresu večere, ktorú uvarila mama, okamžite ich pošleme preč od stola a vrátiť sa môžu až vtedy, keď sa ospravedlnia a začnú jesť s radosťou. 

Deťom však nechávame slobodnú voľbu. Môžu jesť, ale nemusia. Je mi jasné, že ľudia majú rôzne preferencie v súvislosti s jedlom. Aj ja ich mám. Tiež si uvedomujem, že ak človek nemá rád nejaké jedlo, stále sa môže rozhodnúť ho tak či tak zjesť, a to aj odporúčame našim deťom. Ak to obetujú za konkrétny úmysel, ide o skvelú obetu, ktorú zvládnu a rozumejú jej. To však deti nenútime robiť.

Môžu sa rozhodnúť nejesť to, čo máme uvarené, ale v takom prípade nedostanú nič iné až do ďalšieho hlavného jedla. A platí to aj pre mladšie deti. Deti sa môžu rozhodnúť zjesť to, čo nemajú až tak rady, alebo sa môžu rozhodnúť nezjesť to a musia znášať prirodzené dôsledky, ktoré z toho rozhodnutia vyplývajú. Iné dôsledky alebo tresty nie sú nutné.

Čo sa týka bábätiek, ponúknem im to, čo je uvarené. Ak nie sú hladné a nechcú jesť, to je v poriadku, no nič iné nedostanú. Predpokladáme, že buď sú hladné alebo nie. Neuznávame vetu – „Nie som hladný na kuracie mäso.“Ak však bábätko nebolo hladné počas obeda, ponúknem mu malé občerstvenie neskôr. 

Inzercia

Ak ide o večeru, dané jedlo odložím spolu so zvyškami večere. Ak je to sendvič alebo niečo, čo by do ďalšieho dňa nevydržalo a dieťa v danom čase nie je hladné, vložím to do vrecúška a položím na kuchynskú linku. Toto jedlo majú všetky deti k dispozícii, kým sa to nezje. 

Ak je sviatok a máme aj dezert, dieťa nedostane dezert, kým nezje hlavné jedlo. Nie však preto, že by som deti odmeňovala za to, že zjedli jedlo. Samotné jedlo je odmenou. Za zjedenie jedla majú skrátka to, že nie sú hladné. Ak v našom dome nezjete večeru, nedostanete dezert, pretože sa na vás vzťahuje pravidlo „žiadne jedlo do ďalšieho hlavného jedla“.

Rovnako nepovoľujem, aby sa jedlá stali testom vôle. Deťom naberám veľmi malé porcie a dovolím im, aby si dali dupľu (zo všetkého, nielen zo zemiakov), ak sú stále hladné. K hlavným jedlám si nastavujeme rozumné načasovanie. Keď všetci dojedia, povoľujem ešte päť minút. Potom s jedením končíme. A buď dieťa dojedlo to, čo malo na tanieri, alebo to vezmem a do ďalšieho chodu nič iné nedostane. A žiadne sťažovanie. 

Je dôležité mať na pamäti, že pri mladších deťoch sa množstvo jedla, ktoré dané dieťa potrebuje, môže meniť zo dňa na deň a z týždňa na týždeň. Ak má dieťa obdobie rýchleho rastu, možno bude pár dní alebo týždňov jesť dvakrát toľko ako zvyčajne. No ďalších pár dní či týždňov skutočne nebude také hladné a nebude potrebovať toľko jedla. 

Dobrodružné jedlo je súčasťou našej rodinnej kultúry 

Nepovoľujeme, aby si deti mysleli, že nám jedením robia láskavosť. Jedenie je skvelé. Máme šťastie, že môžeme jesť.

Nové jedlá sa snažíme prezentovať zábavne a vzrušujúco. Cez prázdniny alebo na sviatok nejakého svätca často skúšame nové jedlá z iných krajín. Naše deti vo všeobecnosti reagujú pozitívne, keď skúšame nové veci. 

Z nejakého dôvodu majú deti veľmi zvláštne obľúbené jedlá. Bobby (7 rokov) miluje cibuľu a Anita (4 roky) obľubuje huby, paradajky a olivy. Niekedy im dovolíme, aby tieto potraviny dojedli z tanierov súrodencov.

Viem, že v niektorých rodinách je pikantné jedlo kameňom úrazu. No moje deti pikantné jedlo jedávajú. Je to z dvoch dôvodov. Po prvé, nehovoríme deťom „toto je pikantné, nebude ti to chutiť“. Lebo nám uveria. Po druhé, nehovoríme „toto nie je pikantné“,ak si dieťa myslí, že to pikantné je. Hovoríme skôr že „Tierneyovci majú radi pikantné jedlo“.

Ak je niektorá časť večere naozaj pikantná, najmenším deťom dám iba trošičku, no musia ochutnať. Lebo Tierneyovci majú radi pikantné jedlá.

Takže my to robíme takto. Ako zvyčajne, hovorím vám to, čo v našej rodine funguje. Ak vo vašej rodine funguje niečo iné, pokračujte v tom. Máte moje požehnanie. Ak však máte malé deti, ktorých preberanie v jedle spôsobuje v rodinnom živote problémy, dúfam, že u vás zafunguje to, čo u nás. 

Foto: pixaby.com

Kendra Tierney

https://catholicallyear.com/blog/i-do-not-cook-two-dinners-how-we-avoid/

Preklad: Tímea Perignáthová

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Žasnime s deťmi nad tajomstvami liturgie

Žasnime s deťmi nad tajomstvami liturgie

Pri Poslednej večeri Ježiš predpovedal udalosti nasledujúcich dní, keď dal svoj život za svoje ovce, slávne zmŕtvychvstal, a tak zvíťazil nad smrťou. Tento veľký dar nového života v ňom dostávame v krste a vzrastá v nás prijímaním Eucharistie.

Blog
Má si dať Slovensko „pauzu od Vyšehradu“?

Má si dať Slovensko „pauzu od Vyšehradu“?

Ak by sme o Vyšehradskej štvorke hovorili prenesene ako o manželstve, podľa súčasného predsedu eurovýboru NR SR by bol čas na odluku. Prakticky by šlo o „odluku“ Slovenska od Maďarska a Poľska, Česko sa nespomína. Tomáš Valášek v rozhovore s Braňom Závodským povedal, že si treba „dať pauzu“ a hľadať si iných partnerov. Vidím limity a riziká aj v tomto postoji, no najmä ma znepokojili dva ďalšie, ktoré v rozhovore odzneli. V tomto blogu vysvetlím aké a prečo.

Blog
Buďme radi, že to prišlo a.k.a. dva páčiky pre slovenské školstvo

Buďme radi, že to prišlo a.k.a. dva páčiky pre slovenské školstvo

Ministerstvo školstva pred niekoľkými dňami oznámilo (okrem iného tiež) napĺňanie centrálneho úložiska digitálneho obsahu videami. Krátkymi videami „z vyučovania“. Videami, v ktorých sa žiakom prihovára priamo učiteľ. Prečo nevzkriesiť k životu mátohu Planéty vedomostí a prečo fandiť novému projektu? A prečo Školskému klubu?