Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. november 2020

Nie sme hlúpe ovce

Oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Ježišov výber týchto dvoch zvierat nie je náhodný. Treba nám rehabilitovať obraz ovce, ktorá si nezaslúži byť symbolom bezmyšlienkovitej stádovitosti a kolektivizmu. Slovný zvrat o hlúpych ovciach je už taký vžitý, že už sa pomaly aj kresťania hanbia za to, že ich Ježiš nazýva ovcami. A čo capy?
Nie sme hlúpe ovce

Oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.

Ježišov výber týchto dvoch zvierat nie je náhodný. Zdá sa, že pastieri v jeho dobe to skutočne robili, že počas dňa sa ovce a kozy pásli spolu, ale na noc ich triedili, pretože sú to veľmi odlišné zvieratá. Na Facebooku som našiel aj sociálnu skupinu s názvom „Nie sme ovce“. Pred časom bol tento zvrat použitý aj v kampani na poisťovne: „nechcem byť v stáde oviec, chcem sa rozhodovať  sám”. Tento zvrat o “hlúpych ovciach” sa používa aj proti Cirkvi a kresťanstvu. V jednom blogu som sa dočítal: “O ovciach je známe, že nemajú orientačný zmysel, žijú v stádach, sú mimoriadne úžitkové a hlavne potrebujú ochranu a pastiera. Nechcela som priamo napísať, že sú hlúpe, naivné a dôverčivé, ale sú. Žiaľ všetky tieto vlastnosti platia aj na ľudí a v minulosti cirkev využila hlúposť, naivitu, dôverčivosť a aj stádovitosť ľudí k tomu, aby ich ovládla a urobila si z nich „úžitkové zvieratá“. Tento model prebrali všetky mocenské organizácie. Stačí sa pozrieť do minulosti, aj súčasná vrchnosť si z ľudí urobila tiež poslušné ovečky.” Nakoľko sa táto predstava už hlboko vžila, cítim potrebu opakovane sa vyhradiť voči tomuto pokriveniu nádherného Ježišovho symbolu oviec, aby sme sa nedajbože aj my kresťania nezačali hanbiť za to, že nás Ježiš nazýva ovcami, ale aby nás to robilo šťastnými.

Treba nám rehabilitovať symbol ovce a pastiera. A je dobre to spomenúť práve dnes na sviatok Krista kráľa, ktorý ustanovil pápež Pius XI. v roku 1925 ako odpoveď na ateistické a totalitné politické režimy, ktoré popierali Božie a cirkevné práva a náboženskú slobodu. Tento sviatok sa zrodil v klíme, ako bola mexická revolúcia, keď mnohí kresťania bránili svoju náboženskú slobodu. Aby sme mali predstavu o antiklerikálnom slobodomurárskom režime v Mexiku, ktoré bolo vtedy jednou z najkatolíckejších krajín na svete, spomeňme fanatického antiklerikálneho vládcu mexického štátu Tabasco, ktorý sa volal Tomás Garrido Canabal, na svojej farme “La Florida”, nazýval svojho býka “Boh” na znak neúcty a odporu, jednému oslovi dal meno “Kristus”, krave “Panna z Guadalupe” a vola a prasa oslovoval “pápež”. Svojho syna pomenoval menom “Lenin”, svoju dcéru “Zoila Libertad”. Jeden synovec sa volal “Luzbel” [Lucifer], a iný syn “Satan”. Bol autorom mnohých protikatolíckych opatrení. “Kristeros” boli katolíci, ktorí sa postavili aj ozbrojeným spôsobom na odpor. Cirkev ich k tomu nikdy nevyzývala, podporovala iba tichý a pokojný odpor. Kňazi tiež nepodporovali boj “kristeros”, ale stáli pri Božom ľude. Ale už to, že boli kňazi, bol zločin. Mnohí sa stali mučeníkmi, medzi nimi aj kňaz Cristobal (Krištof) Magallanes, a 24 mučeníkov. Boli svätorečení Jánom Pavlom II. v Ríme v roku 2000 (bol som pritom, spieval som evanjelium). Cristobal Magallanes, farár v Toatiche, pred smrťou rozdal svoj majetok vojakom, potom si so spoločníkom kňazom Agustinom Cortézom navzájom dali rozhrešenie. Pred smrťou Cristobal povedal: „Zomieram nevinný, odpúšťam zo srdca tým, ktorí zosnovali moju smrť, a prosím Boha, aby moja krv slúžila pre pokoj rozdelených Mexičanov!“ Toto je hlúpa ovca? 

Prečo cítime potrebu vymaniť sa zo stádovitosti? Lebo tieto javy bezmyšlienkovitej stádovitosti sú prítomné. Tieto javy nám však neprinieslo evanjelium a kresťanstvo, ale nám ho priniesli totalitárne režimy našich čias, ktoré sa cítia byť oprávnenými, aby stredovek, ktorý založil univerzity a položil základy pre rozvoj západnej civilizácie, nazývali "temným". Čo bolo potom 20. storočie s miliónmi nevinných obetí!? Obdobie svetla? Boli to totality, ktoré boli tvorcami kolektivistickej stádovitosti. Avšak kolektivizmus je paródiou spoločnosti, je to pokrivenie a dokaličenie pravého spoločenstva. Je to stádovitosť, v ktorej sa popiera individualita. Každá ideológia využíva stádovitosť a buduje kolektivizmus. Potláča individuality, myslenie, rozum, vedie k povrchnosti, k bezmyšlienkovitosti, aby mohla ovládať. V takomto prostredí sa dobre darí lacnému populizmu a produkujú sa nezrelí ľudia, ktorí nemajú vlastného názoru, čakajú na vodcu, ktorý bude veliť a všetko zachráni. Stačí si spomenúť na kult osobnosti Stalina. V takomto prostredí prekvitá aj servilnosť, ako najpokrivenejšia forma pokory. 

Ale keď už sme pri tých zvieratách, vráťme sa k ovciam. Ovce sú iné. Nezaslúžia si byť symbolom kolektivizmu. A vieme, že kresťania, Ježišove ovce, boli najpresvedčenejšími odporcami všetkých totalitných režimov. Boli to kresťania, ktorí bojovali za ľudské práva na sviečkovej manifestácii, boli mučeníkmi počas teroru parížskej Komúny francúzskej revolúcie, boli mučeníkmi v mexickom slobodomurárskom režime, v nacistickom režime, v komunizme. Nenechali sa manipulovať, keď väčšina poslušne prijala ideologické vymývanie mozgov týchto ideológií. Ovce sú inteligentné, komplexné, spoločenské, majú dosť veľkú kapacitu pamäte a dokážu dlhodobo rozpoznávať značne vysoký počet iných oviec aj ľudí. Vedia rozpoznať hlasy i tváre, vedia, kto je priateľ, pastier, a kto je nepriateľ, kto sa iba hrá na pastiera, v skutočnosti hľadá len svoje záujmy a škodí. Ovce sú zvieratá, ktoré majú schopnosť vytvárať nie bezmyšlienkovitý kolektív, ale skutočné organizované spoločenstvo. Vieme, že stádo poskytuje ochranu mláďatám, slabším jedincom, znamená istejšie zadováženie potravy, sú v ňom vytvorené sociálne vzťahy a generačné väzby. Historici, etnografi píšu o stáde, u ľudí o tlupách, či malých spoločenstvách, že súžitie v nich, potreba vzájomnej spolupráce sa stali základom rozvoja ľudského intelektu a reči. Tu sú korene prvých noriem správania sa, etiky, základ ľudskej morálky, kultúry. Neznevažujme ovce. Nie som ovca môže byť populárne klišé, ale nepatričné.

Je my smutno na duši, keď vidím kresťanov, ako veria mnohým, ktorí dnes kričia, že nemáme byť ovcami a uveria rozličným konšpiráciám, akejkoľvek propagande, ktorá tvorí chaos v masách, aby nimi lepšie manipulovala. Všimnime si, že v evanjeliu sa často vyskytuje slovo “zástupy” Vo Svätom Písme má toto slovo dôležitý význam. Po grécky ὄχλος (ochlos), po latinsky turba. Je to “masa ľudí, neorganizovaná a zmätená, svet nepokoja a neistoty”. Tento výraz naznačuje dav, lúzu, v Ríme sa mu hovorilo aj “plebs”. Je to dav, ktorý sa tlačí, v ktorom sa cítim neisto, stratený. Latinské turba naznačuje problémy, vyrušenie, ťažkosti, zmätok, nepokoj, nešťastie. Spoločnosť počas neistoty, akou je pandémia, sa ľahko premieňa na takýto bezútešný zástup, na turba, ktorá je zmätená, nepokojná a frustrovaná. Grécky či rímsky svet sa pozeral na takýto dav s pohŕdaním. Ochlos je dav ľudí, ktorí sa riadi živočíšnosťou, je nebezpečný. Nachádzajú sa v ňom všetky nebezpečené vášne, ktoré keď vzplanú, sú hrozbou. Dostať sa do davu je vždy neisté a nebezpečné. Na to, aby bolo možné ovládať takýto dav boli špecialisti, tzv. “demagogoi”, demagógovia, “vodcovia ľudu”. Dav sa ovláda manipuláciou. Rimania hovorili : chlieb a hry a budeš ovládať dav. Aj dnes mnohí chcú ovládať dav víziou chleba, ekonomika je ako zaklínadlo, ktoré elektrizuje dav, ktorý sa bojí o svoje živobytie (a neraz oprávnene). 

Inzercia

Dnes by mnohí chceli kolektivizmus, ktorý správne odmietajú, nahradiť iným postojom, individualizmom a relativizmom. Nie sme predsa ovce. Mysli hlavne sám za seba! A aj mnohí kresťania v mene boja proti kolektivizmu a zotročeniu ideológiami prepadajú iným ideológiám. V Nemecku či v Taliansku išli mnohí kresťania za Mussolinim či Hitlerom, lebo sa postavili červenému diablovi bolševizmu. Pritom si nevšimli, že pritakávali  iným ideológiám. Ako sa vyjadril svätý John Henry Newman, vnímame aj dnes „s krajnou netrpezlivosťou a odporom narýchlo spichnuté teórie a falošné sofistiky a oslnivé paradoxy, ktoré okúzľujú nedovyvinutý a povrchný intelekt. Také pestré duchaplnosti sú totiž jednou z hlavných chýb dnešnej doby a ochotne im posluhujú dokonca aj nepochybne talentovaní muži.“ Niektorí kresťania uveria ideológom, že oni sú dokonca aj praví obrancovia viery! Ľudia dnes mnoho vedia, ale ani nevedia, čo to vlastne vedia, lebo si to nevedia vyhodnotiť. Ovca je úplne iná: ona vie rozlišovať, vie vyhodnotiť, vie správne posúdiť veci. V tejto súvislosti by sme si mohli požičať trefný výrok istého slovenského politika z minulosti: „Vy ste vzácny, krištáľovo čistý druh človeka, ktorý je vzdelaný až za hranicu svojho intelektu.“  

V ríši zvierat by sme našli aj mocné symboly individualizmu, ktorý dnes chce nahradiť kolektivizmus. Zoberme si takého somára, neodborne ho nazývame osol. Equus asinus. Pôvod má ázijský, tiež žil v stáde, časom sa „oslobodil“. Osamostatnil. Je vzdorovitý, sám rozhoduje, či sa pohne alebo nepohne z miesta. Má na výber. Keď sa však zatne, ani výprask nepomôže. A takisto cap je veľmi individualistické zviera, je zaujímavé, že narozdiel od oviec sú kozy a capy schopné zožrať čokoľvek, vraj zožerú aj plechovky. Cap je veľmi nezávislý a neposlušný, je to tvrdohlavec, ktorý má rád vyvýšené miesta. V Starom zákone čítame, že Židia na Iom kippur, deň zmierenia, vybrali dvoch capov, z ktorého jedného vylosovali, aby naň Áron vložil ruky na znak všetkých hriechov Izraela a mal byť poslaný do púšte pre Azazela. Tým sa chcelo poukázať na samotu, do ktorej hriech uvádza človeka. Nečudo, že v kresťanskom zobrazovaní sa diabol, ľudovo čert zobrazuje ako cap s rohami. Takí sú často dnešní hrdí emancipovaní ľudia: Ja si vyberám sám, rozhodujem sám, nenechám sa nikým a ničím obmedzovať, ani si nič nútiť. Nie som hlúpa ovca. Som predsa somár, som predsa cap!

Ovce majú schopnosť rozpoznať, kto je ich skutočným pastierom, kto im chce dobre a kto ich chce iba manipulovať. Ovce nie sú hlúpe, vedia, kto im chce skutočne dobre a kto ich manipuluje. Hannah Arendtová hovorí, že “ideálnym poddaným totalitárneho režimu nie je presvedčený nacista, ani presvedčený komunista, ale jednotlivec, pre ktorého už nejestvuje rozdiel medzi realitou a fikcou, medzi pravdou a lžou”.

Spoločnosť dnes potrebuje práve múdre a rozvážne ovce, schopné rozlišovať. Potrebuje ovce schopné skutkov milosrdenstva a prebrať svoju časť zodpovednosti, nie somárov a capov schopných iba ísť za vlastnými záujmami. Potrebujeme ovce schopné solidarity, a nie capov a somárov upnutých na svoje spôsoby myslenia, na stereotypy svojho nedotknuteľného pohodlia a bezpečia. Potrebujeme ovce, ktoré vedia rozlíšiť, čo je pre spoločné dobro, schopné poslúchnuť tých, ktorí ich vedú k tomu, čo prospeje všetkým, a nie capov, ktorí si síce dupnú, postavia sa hrdo na vyvýšené miesto, kde obdivujú svoju nezávislosť, a potom zožerú hoc aj plechovku, aby sa ňou zadusili vo svojej nezávislosti.

Nie, model svojhlavého capa nie je modelom pre kresťana 21. storočia! A hoci sa niekedy všetci ponášame svojím správaním i na capov či iné zvieratá, neosvojme si tento zvrat o hlúpych ovciach. Radšej hovorme: "Nebuďme hovädá, kravy, opice či prasce!" Ale to by nám niekedy podľa nášho správania mohli aj neuveriť! Ale Ježiš sa často zahľadel práve na bezútešné zástupy. On z nás robí ovce, keď sa stávame jeho učeníkmi, keď ho počúvame a posväcujeme sa jeho Vykúpením. V týchto pohnutých časoch potrebujeme práve múdre ovce, ktoré sú schopné tvoriť bratstvo a spoločenstvo (ako nás učí pápež František v encyklike Fratelli tutti), ktoré sú niekedy aj vedené na zabitie "hejtami", ale ktoré sú schopné čeliť vlkom, lebo sú ovcami vedenými dobrým Pastierom Ježišom Kristom, ktorý najlepšie rozumie človeku.

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz ako farár v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Slúžim aj na rôznych ďalších úrovniach života bratislavskej arcidiecézy. Som doktorom filozofie (PhD. na Pápežskej Univerzite Svätého Kríža v Ríme za prácu o gréckom géniovi patristiky Dionýzovi Areopagitovi). Očarila ma "teológia svätých", ktorá mi dáva spoznať krásnu tvár katolíckej Cirkvi. Prednášam metafyziku a filozofiu poznania na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v rozličných médiách, teraz hlavne v TV Lux, najmä v reláciách vKontexte a Fundamenty. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Výroky pápeža: niet dôvodu na paniku ani na senzáciu

Výroky pápeža: niet dôvodu na paniku ani na senzáciu

Vyjadrenia pápeža Františka v dokumente s názvom Francesco nie sú dôvodom na paniku pre úprimne zmýšľajúceho katolíka, ktorý chce byť verný učeniu Cirkvi. A rovnako nie je dôvodom na senzáciu pre tých, ktorý chcú pápeža posadiť do vozíka svojich ideologických záujmov. Kiežby sme sa snažili úprimne a bez ideologických predsudkov zamyslieť nad tým, čo si pápež v skutočnosti myslí a nevytvárali nedôveru k nemu. Niekedy sa zamýšľam nad vážnosťou niektorých povrchných súdov jeho osoby zo strany niektorých katolíkov. Keď budeme prísne súdení už len za ohováranie alebo osočovanie obyčajných ľudí, o čo prísnejšie budeme súdení za ľahkovážne posudzovanie, ohováranie, či dokonca osočovanie Petrovho nástupcu, ktorý je najväčšou autoritou a vzťažným orientačným bodom pre každého katolíka!

Blog
Čo kresťanovi napadne pri čítaní evanjelia o súde?

Čo kresťanovi napadne pri čítaní evanjelia o súde?

Na nedeľu Krista Kráľa sa číta tento rok pri sv. omši notoricky známy text s obraznou scénou o súde. Evanjelium slávnosti Mt 25,31-46 predstaví Ježiša v úlohe sudcu, pastiera a kráľa. Rezolútna scéna o jednom kritériu jeho súdu a jeho dvojitom výsledku nás drží v pozore a napokon umlčí. No v tichu sa derú na povrch určité otázky a neistota. Naozaj bude stačiť iba altruizmus? Aký význam má viera a hlásanie evanjelia pre večnosť?