Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. november 2020

Pantokrátor

Posledná nedeľa pred adventom je v katolíckej tradícii prežívaná ako slávnosť Krista, Kráľa celého sveta. Tohto roku sú liturgické lekcie vybrané tak, aby zvýrazňovali obraz Krista Pantokrátora (z gr. „vševládca“), ktorý príde na konci časov ako sudca. Čo sa týka epištoly, na čítanie sa ponúka úryvok z predposlednej, teda 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom.
Pantokrátor

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom. (1 Kor 15, 20-26. 28) Zdieľať

Ak by sme sa na dotyčný spis pozreli ako na celok, tak zistíme, že takmer celý jeho obsah tvoria Pavlove odpovede na praktické problémy a otázky adresátov. Poslednou témou pred záverom, je niektorými Korinťanmi spochybňované zmŕtvychvstanie. Niečo podobné sme videli už pri čítaní Prvého listu Solúnčanom po minulé nedele.

Kristus nie je opísaný ako prvotina vzkriesených ale zosnulých. Zdieľať

Hoci sa touto témou zapodieva celá kapitola, zamerajme sa tu iba na našu vybranú časť z nej. (Samozrejme odporúčam prečítať si ju celú.) Pavol sa pri obhajobe vzkriesenia opiera o inú základnú hlásanú pravdu. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ide však pri tom o krok späť. Ježiš vstal z mŕtvych, lebo predtým zomrel. Pavol ho tu pripodobňuje k „prvotine“, čo bola prvá úroda, ktorá sa obetovala v Starom zákone Bohu, a ktorá znamenala uznanie, že celá úroda je darom od Pána. Prvotina zastupuje celok. No Kristus nie je opísaný ako prvotina vzkriesených ale zosnulých. (v. 20) K tomu auto robí ešte ďalší krok vzad, keď naznačuje, že aby Kristus mohol zomrieť musel sa najprv stať človekom. Za reprezentanta ľudstva sa tu berie prvý človek Adam. Porovnávanie Krista s Adamom je známy pavlovský obraz, ktorý Apoštol detailnejšie rozoberá vo svojom liste Rimanom (porov. Rim 5,12-21). Ľudský pozemský život aj so smrťou teda pre vieru a Krista nepredstavujú prekážku, ba naopak sa predpokladajú.

Na rozdiel od Adama, ktorý mal sprvoti vládnuť nad svetom, no nezvládol to, je Ježiš jediný schopný vládu si nielen vybojovať ale aj udržať. Zdieľať

Adam zomrel a tam to aj pre ľudí zostalo. Avšak Adamov syn Ježiš po smrti vstal z mŕtvych. Dokázal to, čo nijaký iný syn človeka urobiť sám zo seba nedokáže. Porazil smrť. K tomuto víťazstvu sa, podľa Pavla, budú môcť pripojiť všetci čo patri víťazovi. Je pravda, že v súčasnom stave to tak nevyzerá. A preto autor listu pripája stručný opis toho, ako sa toto víťazstvo prejaví na konci dejín. Ježiš je tu vyobrazený na spôsob bojujúceho vladára, ktorý poráža všetkých svojich nepriateľov. Text si pritom pomáha citáciou Žalmov 110,1 a 8,7. Nik tomuto kráľovi nebude stáť v ceste. Kniežatstvá, mocnosti a sily, ktoré rozhodujú o živote všetkých ľudí budú zrušené. Bez nich si budú môcť byť všetci rovní akurát tak v smrti. No ani tá si moc neudrží. Nepriateľka, ktorá bola už raz porazená v Ježišovom prípade sa bude musieť stiahnuť aj z panstva, ktoré jej dovtedy nad ostatnými ostávalo.

Podrobenie Bohu je jediný spôsob, ako mať účasť na víťazstve. Zdieľať

Tieto úžasné obrazy nám teda predstavujú Ježiša ako jediného pravého kráľa. On, na rozdiel od Adama a jeho detí, ktorí mali sprvoti vládnuť nad svetom, no nezvládli to, je jediný schopný vládu si nielen vybojovať ale aj udržať. Ako jediný skutočne dobrý vládca pozbaví moci všetkých a všetko, čo bránilo ľuďom k skutočnej slobode.

Inzercia

Dnešný čitateľ si však všimne, že tento úryvok nielen odpovedá, ale nastoľuje aj mnoho otázok. Budú k víťazom patriť všetci ľudia, alebo iba vyvolení? Ako konkrétne vstanú ľudia z mŕtvych? Čo znamená v. 28, ktorý v dejinách kresťanstva podnecoval vieroučné spory? Na prvé dve z nich sa dá odpovedať iba ťažko, ak vôbec. Posledná ostáva orieškom pre odborníkov aj do budúcnosti. Kresťania totiž pevne veria, že Syn je v božstve rovný Otcovi. Ak by som si však dovolil trochu k tomu prispieť, tak načrtnem iný uhol pohľadu. V texte vidíme Syna, ktorý sa podrobuje Bohu (Otcovi). A predsa podrobenie je spôsob, ako nad smrťou zvíťazil. Podrobenie Bohu je teda jediný spôsob, ako mať účasť na víťazstve.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.