Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
17. november 2020

Do kríža - pápež František a registrované partnerstvá

Jaroslav Daniška sa minulý týždeň v diskusnej relácii RTVS Do kríža venoval mediálne zaujímavej téme údajného ústretového postoja pápeža Františka voči homosexuálom v ich snahe o legalizáciu registrovaných partnerstiev, ktorú mal pontifex vyjadriť v jednom televíznom dokumente. Odvtedy sa vedie diskusia, čo to vlastne pápež povedal a či tým nemení a nepodkopáva učenie Cirkvi. Bolo zaujímavé sledovať pohľady diskutujúcich k tejto téme, ktorými boli katolícky kňaz a profesor kanonického práva Ján Duda, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák a angažovaný mladý rakúsky konzervatívny politik a katolícky aktivista Alexander Tschugguel. Zatiaľ čo sa posledný menovaný netajil rozhorčením nad vyjadrením pápeža a počas relácie prejavoval sympatický zápal za katolícke učenie, profesor Duda vyžaroval skôr väčšiu rozvahu a bolo mu zjavne proti srsti povedať, že pápež sa vo svojom výroku mýli. Pochopiteľne, veď vzdelaný kňaz vychovaný na brilantnej antropologicky prepracovanej náuke pápežov Jána Pavla II., napríklad v encyklikách Veritatis SplendorEvangelium vitae, a Benedikta XVI., nemôže predsa povedať, že ich nástupcom sa stal pápež, ktorý akoby si neuvedomoval váhu a dôsledky svojich vyjadrení pre vieru Cirkvi. Preto sa rád po pápežovom výroku oprel o publikované upresnenie vatikánskych úradov, že náuka Cirkvi sa nemení. Na druhej strane Daniel Pastirčák uvoľnene, bez rozpakov, povedal, že pápež vyjadril skutočne to, čo si nechceme priznať, že povedal a že vlastne v tejto téme kráča František v kontinuite so sebou samým už od čias, keď bol ešte arcibiskupom v Buones Aires. Už vtedy Bergoglio odmietol homosexuálne manželstvá, ale prejavil pochopenie a ústretovosť v otázke registrovaných partnerstiev. Aj u intelektuálneho moderátora, akým Daniška bezpochyby je, a ktorom nemôžme povedať, že patrí k fanklubu súčasného pápeža, bolo vidieť istú úľavu z jasného, priameho Pastirčákovho pomenovania toho, čo pápež evidentne povedal. Áno, náš pápež bez aktívneho presadzovania rozumie snahám o uzákonenie registrovaných partnerstiev ako istú formu usporiadania vzťahu medzi osobami rovnakého pohlavia, pričom odmieta nazývať tento vzťah manželstvom. Ako máme porozumieť tomuto pápežovi? Nespôsobuje zmätok svojimi vyjadreniami medzi katolíkmi? Nespochybňuje vieru jednoduchých ľudí? Nepohoršuje ich? Uvedomuje si vôbec váhu svojho úradu? Toto sú určite legitímne otázky a je potrebné o nich diskutovať. Napriek tomu chcem vyjadriť, bez rozpakov,  porozumenie pápežovmu výroku.

Tí, čo sledujeme, aspoň zriedkavo, pápežove príhovory a čítame jeho exhortácie a encykliky alebo vnímame jeho činy, musíme uznať, že leitmotívom v jeho učení je otázka citlivej, činnej starostlivosti o chudobných. Ide o jeho pozvanie, aby kresťania, ktorí majú ekonomické prostriedky, psychologickú odolnosť a duchovnú silu podopierali slabších v spoločnosti. Aby sa obťažili biedou sveta a neutekali od nej do bezpečného prostredia úspešného života im podobných - „dokonalých“ kresťanov. Vnímať biedu sveta je umenie, ktoré robí naše srdcia viac citlivými až niekedy do miery, keď sa to už stáva neznesiteľným. Kresťan očami pápeža si má udržať jedno oko stále bdelé a vnímavé na krásy života, aby nezhorkol,  ale jeho druhé oko musí neustále plakať nad rôznymi biedami nášho padlého sveta a životov. K jednej z týchto bied, ktorú prežíva nemalý počet žien a mužov, patrí aj homosexualita, ktorá zásadne zasahuje stred srdca človeka a vysporiadať sa s ňou je vlastne celoživotným procesom s veľmi neistým koncom. Pápež má výnimočnú citlivosť voči chudobe rôzneho druhu a nevynechá príležitosť vyjadriť chudobnému, teda aj homosexuálovi s dobrou vôľou, svoju priam až bytostnú blízkosť. Nie, že by lásku k chudobnému predchádzajúci pápeži nevyjadrovali, ale nemôžme porovnávať prejavy blízkosti pápeža Františka s prejavmi blízkosti intelektuálov Wojtylu a Ratzingera, ktorí síce neopakovateľným spôsobom a duchovnej sile pomenovali nemennú pravdu o človeku, ale lásku k chudobným viac zhmotňuje až tento pápež. František už len svojím otvoreným priznaním, že ešte ako mladý kňaz využil služby psychoanalytičky, sa stal v očiach chudobných blízkym, pretože preukázal slabosť.

Pápež sa nestavia na stranu LGBTQ lobby, ale stavia sa na stranu homosexuálnej osoby v hľadaní jej dobra. Istú nedokonalú formu cesty za jej dobrom, môže predstavovať aj uzatvorenie registrovaného partnerstva, ktoré bez mediálneho potlesku môžu žiť aj veriaci kresťania. Ich spôsob života, aspoň v mladom veku, ich automaticky vyčleňuje zo sviatostného života a nie je dobré sa ho ani domáhať, pretože by to mohol byť prejav provokácie, nelásky voči svojím bratom a sestrám, a v neposlednom rade neúcty voči svätosti Boha. Áno, život je komplikovaný, ale jeho komplikovanosť nevyriešime tým, že žiaru Pravdy ponížime na našu biednu úroveň. Je mylným postojom homosexuálov, že sú tú len oni a ich problémy, ktorými bombardujú necitlivo svet, akoby napríklad muž, ktorý sa stará o ženu a deti a nejako sa prediera životom, nebol hodný toho, aby sme sa venovali aj jeho ťažkostiam. Pápež prejavuje nevídanú citlivosť a pochopenie voči homosexuálom, ale je naivné si myslieť, že ich svojimi výrokmi len hladí a  nepobadá ich aj k rastu. Aj oni sú tí, ktorí majú rásť v citlivosti voči problémom druhých a nezakrpatieť vo vlastnom sebastrednom sebectve.

Možno si spomínate aj na posynodálnu apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, v ktorej sa pápež venuje aj otázke sviatostného života rozvedených a znovuzosobášených. V podstate mu bolo bližšie to milosrdenstvo, ktoré predstavil nemecký kardinál Walter Kasper, ktorý hovoril o určitej ceste cirkvou sprevádzaného pokánia týchto veriacich, po ktorej zavŕšení by mohli pristupovať ku sv. prijímaniu. Ak si človek po čase uvedomí, že ublížil svojmu partnerovi neverou a už nie je možné vrátiť sa späť a rozbiť ďalšiu rodinu a úprimne precíti a uzná svoje dávne zlyhanie, môže napokon pristúpiť k sv. prijímaniu. Toto je prejav individuálneho prístupu k človeku, ktorého sa veľmi bojíme, že takýmto postojom rozbijeme všeobecne jasné smernice, ktoré predstavujú bezpečný svet bez otázok. Napokon sa Kasperove pohľady nepresadili, ale nemôžme nevidieť pápežovu inklináciu k takejto forme milosrdenstva voči hriešnikovi.

Pápež František rád rúca naše istoty, stereotypy myslenia, bezpečnosť „dokonalého“ katolicizmu a presmeruváva náš zrak k jednotlivcovi a jeho životnej situácii. Zaiste rizík zo zneužitia jeho láskavosti a ústretovosti je veľmi veľa aj zo strany homosexuálov, ale pápež sa toho akosi nebojí. Akoby veril dobrej vôli homosexuálnej osoby, že jeho osobnú podporu registrovaným partnerstvám nezneužije na nízku provokáciu majority veriacich, ale skôr ju bude vnímať ako ponúknutie pokojnejšej cesty v prežívaní svojich objektívnych ťažkostí. Len málo ľudí má tú milosť a silu žiť podľa prikázaní a my kresťania tu nie sme od toho, aby sme ľuďom necitlivo otrieskavali o hlavu Sväté písmo a katolícku morálku bez lásky. František nie je väzňom náuky a ako často spomína, máme si všímať viac Ježiša ako jeho. Ježiš je ten, ktorý zjavuje Boha a nie on. Preto jeho vyjadrenia podpory registrovaným partnerstvám je potrebné vnímať v tomto kontexte a ubrániť sa prehnanému rozhorčeniu nad jeho slovami alebo vnímať jeho slová ako požehnanie pre bezuzdný homosexuálny životný štýl. Nie, pápež chce len jedno, aby sa žiaden človek necítil osamelý v svojej životnej situácii a aby kresťania, ktorým sa darí, nezabúdali na to, že majú vážne povinnosti voči svetu a že to nemusí v prvom rade unisono znamenať len boj proti potratom, homosexuálom, voľným zväzkom, či voči rozvedeným a znovuzosobášeným. Všetci sme povolaní milovať a niesť si vzájomne bremená našich životov a neodsudzovať sa navzájom.    

Inzercia

Odporúčame

Blog
A čo ak majú v niečom pravdu?

A čo ak majú v niečom pravdu?

Že volajú proti premiérovi a proti vláde? To je úplne v poriadku, volá sa to sloboda prejavu. Že porušujú zákaz zhromažďovania? Nepamätám si, žeby v dobe formovaní opatrení zaznela z dnešného demokratického koaličného zoskupenia nejaká myšlienka, ktorá by navrhovala nejaký spôsob zachovania slobody prejavu pri politických zhromaždeniach, podobne ako majú napríklad vo Švajčiarsku.

Blog
Prvýkrát v slobodnom svete

Prvýkrát v slobodnom svete

Autor spomína na svoju prvú cestu na Západ - tri mesiace pred novembrom 1989. Je to zároveň smutno-veselá komparácia toho, ako sme žili pred a po tomto predele, ktorý si dnes pripomíname.