Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. október 2020

O amerických prezidentských voľbách očami môjho amerického kolegu

Množstvo informácií, ale aj viac či menej profesionálnych názorov ku utorkovým americkým voľbám je už väčšmi otravné než zaujímavé. Domnievam sa však, že by čitateľov Postoja mohlo zaujať niekoľko sprostredkovaných myšlienok občana, politológa spoza „veľkej mláky“. Ak politológiu alebo postrehy študentov spoločenských vied zaznávate, ďalej nečítajte.
O amerických prezidentských voľbách očami môjho amerického kolegu

Alex je končiacim študentom politickej vedy a nemeckých štúdií na univerzite v Binghamtone v štáte New York. Ako väčšina v tomto štáte sympatizuje skôr s Demokratickou stranou (ja väčšmi s jej konkurenčnou).

Chronicky polarizovaná americká spoločnosť

Prvé čo zmieňuje pri opise nálady americkej spoločnosti v poslednom období, ale s podstatne dlhšou genézou, je jej hlboká polarizácia. Jej pôvod sa dá čiastočne pripísať tradičnému americkému bipartizmu (systému dvoch dominantných strán), no podľa neho pretrvávajúce nedostatky v oblasti sociálnej politiky sú tiež významným faktorom. Svoje zohráva aj priam bezhraničná fantázia médií v produkcii a sprostredkovaní tzv. „fake news“. Pandémia takpovediac priliala olej do ohňa a prehĺbila tak konflikt demokratov a republikánov. Alex ilustruje tento rozkol na momentálnej dileme „zdravie verzus ekonomika“ pričom na prioritizácii prvého robia kampaň demokrati, v prospech druhého sa dlhodobo stavia republikánska strana. Sám však nevie odhadnúť, či by demokrati skutočne obetovali ekonomiku a na federálnej úrovni zaviedli či odporučili radikálnejšie proti-pandemické opatrenia.

Akýkoľvek výsledok spôsobí nepokoje

Alex s obavami konštatuje, že akokoľvek voľby dopadnú možno očakávať davy v uliciach, nespokojnosť a násilie. Za predpokladu, že Trump obháji mandát nemožno podľa neho očakávať zmenu jeho spôsobu politiky ani rétoriky. To na jednu stranu dokazuje jeho autenticitu, na druhú stranu takáto „autentická“ politika je často svojou nepredvídateľnosťou nebezpečná ako pre vnútornú, tak aj zahraničnú politiku. „Vyhrážky“ o vystúpení z federácie liberálnejších a teda tradične demokratických štátov (napr. Kalifornia) v prípade zvolenia Trumpa považuje môj priateľ a kolega za prázdne reči vyvolávajúce len zbytočný tlak.  V prípade zvolenia Bidena zase vyvracia dve opakujúce sa domnienky republikánov o tom, že, po prvé, v skutočnosti aj tak bude skôr rozhodovať jeho potenciálna viceprezidentka radikálna liberálka Kamala Harris; a po druhé, demokrati by navýšili počet sudcov Navyššieho súdu, kde majú momentálne prevahu konzervatívne sily nad liberálnymi. Obe považuje za inštitucionálne takmer nemožné a, hoci ako demokrat, aj za nesprávne a škodlivé pre celý systém.

Volebný systém zohráva dôležitú úlohu

Americké prezidentské voľby sú, žiaľ opakovane označované za otázku väčšieho a menšieho zla. Treba ale brať do úvahy, že za toto „zlo“ na kandidátkach sú nepriamo zodpovední aj občania. Tí totiž rozhodujú (či v straníckych konferenciách alebo v „primárkach“) o delegátoch, ktorí následne získavajú mandát podieľať sa na nominácii a hlasovaní o kandidátovi na prezidenta na federálnom konvente tej ktorej strany.  Alex si opätovné nominovanie Trumpa vysvetľuje jednak istou tradíciou, ale aj slabou personálnou vybavenosťou republikánskej strany. Biden je vraj vnímaní ako už „ostrieľaný“ politik, dlhoročný senátor a Obamov viceprezident s potenciálom zaujať aj centristov a nerozhodnutých.

Z tohto dôvodu Alex odhaduje viac získaných hlasov v prospech Bidena, ale ako to už v americkom volebnom systéme býva (čo je možné vyčítať z množstva článkov a počuť v množstve podcastov) rozhodne „electoral college“, zbor voliteľov, ktorá zvyčajne hrá v prospech republikánov (prípad z minulých volieb je všetkým zrejmý). Zatiaľ sme svedkami rekordnej volebnej účasti (už sa priebežne hlasuje poštou), čo sa odhaduje ako prospešné pre Demokratickú stranu.  

Dvojsečné meče

Obaja, síce stojac na rôznych stranách politického spektra, sa zhodujeme na nasledovnom: O Bidenovi sa v skutočnosti pochybuje ako o vhodnom demokratickom lídrovi, lebo nie je typický liberál, avšak má okolo seba z pohľadu konzervatívcov „nebezpečných“ ľudí. Jeho predispozícia poznať dobre americký politický systém môže vrátiť americkú politiku do čias pred Trumpom, do „starých koľají“, čo je tiež tak trochu dvojsečný meč. Takým je však aj Trumpova nevyspytateľnosť, ktorá tak trochu nasleduje staré známe „rozdeľuj a panuj“, čo môže byť nebezpečné ako pre Spojené štáty tak aj pre zvyšok sveta, na druhej strane boli sme svedkami toho ako prináša užitočné ekonomické rozhodnutia a uzmieruje niektoré dlhoročné diplomatické spory.

  Zdroj obrázka: https://www.google.com/url?sa=i&url=https%3A%2F%2Fwww.wikiwand.com%2Fen%2FSeal_of_the_President_of_the_United_States&psig=AOvVaw0rw8OTXAMsMOLQF60nJT14&ust=1604246037468000&source=images&cd=vfe&ved=0CAMQjB1qFwoTCOCS8bGY3-wCFQAAAAAdAAAAABAI 

Inzercia

politologička s láskou ku filozofii a vierou v Boha

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.