Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. október 2020

Ján 5,17 ... „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“

Tretím špecifickým zásahom Boha do dejín vesmíru bol zásah do vyvinutej organickej hmoty.

Organická hmota sa po svojom kreovaní Božím zásahom začala vyvíjať podľa do nej vložených pravidiel. Rozvíjala sa evolučne do všetkých možných foriem od prvokov cez riasy a dinosaury po dnešné živočíchy. Dúfam, že mi čitateľ odpustí, že hovorím iba o faune. Živočíchy sa vyvíjali a v jednej etape vývoja sa niektorý druh živočíchov (možno podobný napríklad primátom) vyvinul do takej formy a podoby, že bol pripravený prijať Boží dych života. Používam výraz z knihy Genezis. Opäť som presvedčený (a poznatky vedeckého výskumu ma v tom utvrdzujú), že žiadna forma organického života, ktorú ľudstvo pozná, nemá v sebe potenciál vytvoriť ľudský intelekt. Žiadna rastlina ani žiadne zviera nemá v sebe akési predpoklady začať myslieť. Schopnosť myslieť sa nemohla vytvoriť evolučne.

Marx sa to pokúšal vysvetliť tak, že schopnosť myslieť vznikla z deľby práce, alebo jednoduchšie povedané z práce. Že práca poľudštila opicu. (Na takýto názor pripravil Marxovi - materialistovi - pôdu filozof z idealistického tábora - Hegel.) Ale ani tento predpoklad sa nepotvrdil u nijakej formy organického života. A žiadne iné hypotézy, ako vzniklo myslenie, zatiaľ nikto s výnimkou filozofov nenavrhol. Hypotézy navrhnuté filozofmi, ktorí stoja na pozíciách materializmu, sa ukázali ako neudržateľné voči princípom logiky. (Úvod do filozofie, A.Anzenbacher)

Záver: Aby vznikol človek ako nová kvalita organickej existencie, Boh zasiahol tretíkrát. Do evolučne vytvorenej bytosti bez intelektu a chcenia vložil rozum a vôľu. Svoju iskru. Schopnosť myslieť a chcieť. A ja dodávam aj schopnosť milovať. V tom momente zavŕšil Boh svoje stvoriteľské dielo. Od tej chvíle začína história nielen človeka a ľudstva, ale aj história vesmíru. Lebo história vesmíru začína z pohľadu človeka až vtedy, keď si bytosť, do ktorej Boh vložil svoju iskru, teda prvý človek, položil otázku: „Prečo som? Aký je zmysel mojej existencie? Kde je môj pôvod? Odkiaľ pochádzam? Kam smerujem? Kde to vlastne žijem?“

Tieto otázky si nebude vedieť položiť žiadny stroj, žiadna umelá inteligencia. Ak aj budú naprogramované v umelej inteligencii tieto otázky, bude tam naprogramovaná aj odpoveď: Pochádzaš od človeka, od inteligentnej bytosti. Si tu preto, aby si jej slúžila.

Ukazuje sa, že najľahšou otázkou pre človeka je posledná. Ľudstvo zistilo o vesmíre strašne veľa poznatkov. Už vieme, kde to asi žijeme. Ale stále nevieme, prečo sme, aký má život zmysel, pôvod a smerovanie. Na tieto otázky odpovedali proroci v Biblii. Ale bez Krista, bez Mesiáša by tieto odpovede boli stále iba pracovnou hypotézou. Preto Boh zasiahol jedným veľmi osobitným zásahom.

(ii) Tým veľmi osobitným zásahom myslím príchod Krista. V konkrétnom čase, na konkrétnom mieste, do konkrétneho národa a prostredia. Národa, ktorý mal Zákon a Prorokov. Tóru,  Talmud a Midraše. Národ, ktorý bol vychovávaný, aby očakával Mesiáša.

Keď Mesiáš prišiel, národ sa rozdelil. Jedni ho neskutočne milovali a verili mu tak, že boli ochotní kvôli nemu zomierať. Druhí ho znenávideli tak, že boli ochotní kvôli nemu zabíjať.

A je tu aj tretia skupina. Vlažní. Apatickí a ľahostajní. Pohodlní. Nechcú nenávidieť a ani vraždiť. Ale nechcú ani veriť. Lebo sa boja lásky. Cítia, že kto začal milovať, začal aj trpieť. Ale takýto človek sa vzdáva výsostnej schopnosti človeka - schopnosti myslieť až do poslednej príčiny. Samozrejme, že myslieť neprestáva. Ale iba na to, ako si užiť život. A postupne sa z neho stáva človek, ktorý prestáva bojovať zo zlom v sebe a aj okolo seba.

Inzercia

Svojou ľahostajnosťou umožňuje šírenie zla tými, ktorí nenávidia Boha. Napríklad aj tak, že nepodporuje snahy kresťanov chrániť slobodu. A už vôbec nie slobodu svedomia. Ale bez slobody sa staneme otrokmi. A keď si tí ľahostajní nakoniec uvedomia, že sú v otroctve, budú musieť tak ako mnohokrát v histórii prijať ťažké rozhodnutie, na ktorú stranu sa postavia. A to so všetkými dôsledkami.

Aby sa človek zbavil otroctva, musí sa odhodlať na ťažké obete. Narkoman či alkoholik musí prejsť nielen ťažkými abstinenčnými bolesťami. Musí sa zriecť drogy (alkoholu) na zvyšok života. A čo je najťažšie, musí sa zriecť tých kamarátov, s ktorými sa do otroctva drogy dostal. A to napriek tomu, že mu s tými kamarátmi bolo v živote veľmi dobre a cítil sa pri nich subjektívne veľmi šťastný. Podobne je to aj so závislosťou na sexe, aj na čomkoľvek inom.

Zaujímavo vykresľuje fakt, že po vyliečení sa človek musí vzdať svojich starých alkoholických kamarátov jeden film so Sandrou Bullock.

Je preto lepšie nikdy do otroctva neupadnúť.

Ľudské inštitúcie nie sú spravidla príliš úspešné pri pomoci závislým dostať sa natrvalo z otroctva, teda zo závislosti. Kristus býva omnoho úspešnejší. Preto, lebo dáva človeku odpoveď na otázky, od ktorých závisí motivácia človeka bojovať s otrockým stavom. Vrátim sa k úvahe o nedeľnom odpočinku a prepojím to s výhradou vo svedomí. Sú ľudia, ktorí vyčítajú kresťanom, že chcú cez výhradu vo svedomí vnucovať nekresťanom kresťanské riešenie etických a vôbec životných problémov. Teda kresťanský postoj.

Je to klamstvo. Kresťania nikomu nič nevnucujú. Iba bránia svoju slobodu. Slobodu žiť podľa svojich princípov a nebyť za to šikanovaný. Na slobodu má predsa každý človek právo. 

Pokračovanie o pár dní...

Odporúčame

Blog
Vieš, kto vlastne si?

Vieš, kto vlastne si?

Žijeme v hektickej dobe plnej vierovyznaní, ideológií, myšlienkových smerov a ideálov. Od mladého veku ich určitým spôsobom konfrontujeme v snahe nájsť naplnenie šťastného života alebo v snahe nájsť miesto v tomto preplnenom svete. V dnešnom svete sme obklopení rôznymi činiteľmi našej spoločnosti. Občas mi to pripadá ako každodenný súboj o našu myseľ. Človek nikdy nemal takú možnosť plnohodnotne sa rozvíjať v rôznych stránkach ľudskej existencie. Máme zdanlivo neobmedzené možnosti, no napriek tomu sa niekedy nevieme nájsť. Čomu veriť? Kde je naša cesta? Kto sme?