Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. október 2020

Listy Matejovi 9: Pápež o partnerstvách alebo prečo sa bojíme pravdy

O veľkej hystérii okolo pápežovho vyjadrenia a o tom, čo nám hovorí.
Listy Matejovi 9: Pápež o partnerstvách alebo prečo sa bojíme pravdy

25. 10. 2020, XXX

Pápež o registrovaných partnerstvách alebo prečo sa bojíme pravdy

Milý Matej,

sleduješ tú veľkú hystériu okolo pápežovho vyjadrenia na tému LGBT a registrované partnerstvá? Mňa na tom celom fascinuje, aké veľké zhrozenie nový dokument vyvolal v niektorých katolíckych kruhoch – a to napriek tomu, že sme sa z neho vlastne nič nové nedozvedeli. Pápežov kladný postoj k LGBT ľuďom (ktorý by mal mať každý katolík – osobitne ak sa v akejkoľvek role venuje pastorácii) bol známy z viacerých jeho vyjadrení na túto tému. Jeho postoj k registrovaným partnerstvám bol tiež viac-menej známy aj z minulosti, kedy ešte pôsobil v Argentíne.

Chaos či pastoračná taktika?

Niektorí teraz pápeža opäť obviňujú z toho, že nedáva jasné odpovede tak ako jeho predchodcovia, ale spôsobuje len otázky a chaos. Vyčítajú mu, že to, čo hovorí, je v rozpore s cirkevným dokumentom z roku 2003. Mne sa ale zdá, že práve na postoji týchto kritikov najlepšie vidno, v čom je pápežov prístup prezieravý a potrebný.

Pred niekoľkými rokmi začal pápež – napriek tomu, že to obrad vtedy neumožňoval – umývať na Zelený štvrtok nohy aj ženám, nielen mužom. O nejaký čas neskôr obrad zmenil, takže dnes sa z toho už stala bežná prax. Aj vtedy sme ho kritizovali, že koná nepremyslene: hovorili sme, že mal najprv zmeniť obrad a až potom začať umývať nohy. Inak akoby dával kňazom návod porušovať pravidlá. S odstupom času – a v kontexte jeho výrokov o klerikalizme a formalizme – sa mi zdá, že poradie pápežových činov nebolo náhodné. Akoby nás pozýval uvažovať. Akoby hovoril, že význam formálnych pravidiel nie je vždy absolútny. Že pravidlá boli zavedené pre pastoračný úžitok a nie naopak.

Nesúhlas je dovolený

Podobne je to možno teraz v prípade registrovaných partnerstiev. Pápež nám prezentuje svoj vlastný názor. Hovorí, že by sa mali zaviesť. Jednotliví katolíci s ním môžu súhlasiť. Alebo nemusia. To, že si mnohí katolíci dnes zúfajú, zúria alebo že by najradšej rovno vyhlásili pápežovu exkomunikáciu, znamená zrejme, že si to neuvedomujú. Cítia sa vo svojich postojoch a myslení viazaní tým, čo hovorí pápež vo filmovom rozhovore.

To je chyba. Nesúhlas je dovolený. Považovať každé pápežovo slovo za neomylnú pravdu by bolo silným prejavom toho istého škodlivého klerikalizmu, ktorý kritizuje. Keď však prezentuje názor, ktorý je v rozpore so skorším cirkevným dokumentom, pripomína nám tým, že je možné a dovolené nesúhlasiť aj s nimi.

Vyjadrenie Kongregácie pre náuku viery – nech už je z ľubovoľného roku – má váhu argumentov, ktorými je podložené: nie je to dogmatická konštitúcia ani zjavená pravda. Ak argumenty, na základe ktorých autori k záverom dospeli, nie sú dostatočné alebo už dnes neplatia, treba závery prehodnotiť. Ak by sme takéto dokumenty považovali za záväzné pre všetkých katolíkov bez ohľadu na ich základ a argumentačný obsah, opierali by sme ich namiesto rozumu o falošnú autoritu, ktorú nemajú. Pápež nám ukazuje, že čítanie cirkevných dokumentov nesmie veriacim slúžiť ako náhrada za myslenie.

Hystéria a cenzúra v Cirkvi

Inzercia

Hoci pápež vyjadril len svoj názor a hoci bol tento názor už v podstate známy, niektorí katolíci s ním mali taký veľký problém, že začali okamžite spochybňovať kontext, v ktorom pápež hovoril a spôsob, akým je dokument zostrihaný. Svoje analýzy vykonávali až dovtedy, kým sa neprišlo na to, že pápež kľúčové slová povedal v rámci iného rozhovoru, a to už minulý rok.

Rozhovor však natáčal Vatikán na svoje kamery a keď ho mal potom postúpiť televíznej spoločnosti, ktorá rozhovor viedla, túto časť cenzúroval. Z celej mediálnej hystérie sme sa teda dozvedeli tri veci: pápež podporuje registrované partnerstvá; niektorí katolíci sa s tým z nepochopiteľných príčin nevedia vyrovnať; vatikánskemu mediálnemu oddeleniu ešte stále nejde o pravdu ani o novinársku etiku, ale pokračuje v podobných praktikách ako keď pred pár rokmi dezinterpretovalo a cenzúrovalo list emeritného pápeža Benedikta s cieľom vyvolať žiaduci mediálny obraz.

Pravda alebo moc?

Otvára sa tu teda znovu priepasť medzi dvoma tvárami Cirkvi. Jednej z nich ide o pravdu. Nepredstiera autoritu, ktorú nemá, vedie ľudí uvažovať, pozýva k dialógu. Dotýka sa vnútra človeka a odtiaľ volá ľudí nasledovať Krista. Toto je Cirkev, ktorá na 2. vatikánskom koncile deklarovala slobodu vierovyznania ako nevyhnutný dôsledok neodňateľnej ľudskej dôstojnosti. Toto je Cirkev, ktorá naozaj evanjelizuje: hocikoho – aj LGBT človeka – volá k Bohu s láskou – a nie nasilu.

Tej druhej Cirkvi nejde o pravdu, ale o moc. Chce presadiť svoj postoj, vnútiť videnie sveta, a to za takmer ľubovoľnú cenu. To je Cirkev, ktorá sa neštíti použiť cenzúru, podvod ani klamstvo. Svoje idey predsadzuje silou. Ľudí nevníma ako partnerov s vlastnou slobodou a dôstojnosťou – správa sa k nim blahosklonne. Ruší účty v bankách, ktoré sa priečia jej ideológii. Rada hovorí o dúhovom more, liberálnom hnoji a o prasniciach. Neváha šíriť hoaxy, vyvolávať strach a budiť nenávisť. Rada využije parlamentnú väčšinu na to, aby LGBT ľuďom sťažila spoločný partnerský život. Cíti sa totiž byť povolaná rozhodovať o každom aspekte ich života a chrániť ich pred sebou samými. Veď ona vlastní pravdu.

V krajinách, kde je to možné, podporí spokojne aj schvaľovanie zákonov kriminalizujúcich homosexuálne správanie – príkladom sú biskupi v Ugande. Prekvapí tým však len naivných – veď v minulosti bola pre udržanie postavenia ochotná exemplárne, mučivo a potupne vraždiť tých, ktorí s ňou nesúhlasili. Z toho istého dôvodu sa, napokon, až do dnešných čias snaží zakrývať pedofilné škandály a aj za cenu utrpenia budúcich obetí kryje ich páchateľov.

Obe tieto tváre Cirkvi sídlia vo Vatikáne, ale aj v srdci každého jedného z nás. Vyberáme si medzi nimi každý deň. Vyberajme si správne.

Toľko na dnes odo mňa.
Tvoj Martin

Obrázok: wikipedia.org

Odporúčame

Blog
PREČO NEKRITIZUJEM TÚTO VLÁDU

PREČO NEKRITIZUJEM TÚTO VLÁDU

Lebo všetky doterajšie slovenské vlády vo svojej podstate zlyhali na neefektívnosti, korupcii a neschopnosti čestne vládnuť. A žiaľ, neboli to žiadne minizlyhania, ale masívne chyby vládnych periód, vedúce až ku stavom občianskej revolty.