Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. október 2020

Ján 5,17 Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz,

aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Aj výrok Ježiša: „Môj Otec doteraz pracuje...“ je iritujúci. Nielen pre zákonníkov vtedy. Aj pre mňa dnes. Pracuje Boh, alebo odpočíva? Má už svoj siedmy deň, alebo ešte stále tvorí?

Určite by sa dalo nájsť viac aplikácií toho, ako Boh stále tvorí. Teda siedmy deň nie je určený pre Neho. On nepotrebuje počúvať v tichu hlas nikoho iného nad sebou. Siedmy deň je pre nás. Koniec koncov u Boha neplynie čas. U Neho je len trvalé a nekončiace teraz.

Ako Boh tvorí?

Podľa mňa možno hovoriť:

  • o troch špecifických zásahoch Boha do hmotného sveta v konkrétnom čase,
  • o jednom veľmi osobitnom zásahu 
  • o neustálom vplyve na akýkoľvek pohyb každej hmotnej častice od počiatku sveta až do definitívneho konca hmotného sveta pri druhom príchode Mesiáša.

(i) Prvým špecifickým zásahom je zásah vo chvíli Big Bangu. Nič si samé od seba nedokáže dať impulz. Je to proti logike. Každý účinok je energeticky menší ako príčina. To vyplýva napríklad z termodynamiky. Preto nemožno zostrojiť perpetuum mobile. Aby vesmír vznikol a rozbehol sa, na to treba príčinu nepredstaviteľne veľkej energie. Nič hmotné takýto energetický potenciál neobsahuje. A hlavne, „nič“ nemôže vytvoriť „niečo“. Na vytvorenie základu pre Big Bang muselo niečo byť. Ale hmota to určite nebola. Ani čierna hmota, ani antihmota. Teória strún nie je nič iné len odsúvanie Big Bangu ďalej do minulosti. Ale aj tá najvzdialenejšia minulosť raz musela začať. Vyplýva to z diskrétnosti hmoty.

Aj najnovšia hypotéza o vzniku hmoty (Krauss) z fluktuácií vo vákuu (teda akože z ničoho) zabúda na jediné - že vákuum, ktoré dokáže vytvoriť a pozorovať súčasná veda, nie je nič v ničom, ale „nič“ v niečom. Kdekoľvek v dnešnom vesmíre by sme vytvorili dokonalé vákuum, už vždy budú cezeň prechádzať neutrína a rôzne druhy elektromagnetických či iných silových polí. Tie budú aj v priestore takéhoto vákua vzájomne reagovať a tvoriť fluktuácie, z ktorých môže vzniknúť hmotná častica. Ale o akom vákuu chceme hovoriť pred objavením sa prvotného hmotného základu pre Big Bang?

Náhodný vývoj hmotného sveta podľa neuveriteľne presných zákonov a konštánt je takisto v rozpore s logikou a skúsenosťou vedcov a ľudstva. Ak si hmota dala takéto zákony a konštanty sama od seba, potom je nesmierne inteligentná. To by znamenalo, že v hmote je čosi duchovné, čosi božské, čosi tajomné, akási schopnosť myslieť a plánovať. Ale teda aj čosi nepoznateľné. To by sme sa vrátili do čias antiky, kedy najmúdrejší ľudia tých čias zápasili práve s touto myšlienkou božskosti a inteligencie hmoty. Ale hmota nie je inteligentná. Je poznateľná a riadi sa podľa zákonov, ktoré si nedala sama. Dal jej ich Niekto veľmi racionálny a logický. To bola najdôležitejšia myšlienka kresťanských vedcov a mysliteľov na konci antiky a v celom stredoveku. Vďaka tomuto poznaniu sa rozvinula európska veda, ktorá nakoniec „prevalcovala“ vedecké školy civilizácií mimo kresťanstva.

Druhým špecifickým zásahom je vznik organickej hmoty z anorganickej. Keď už z nejakého „základu“ pre Big Bang vznikol anorganický svet a rozbehol sa podľa úžasne presných pravidiel, (aby vznikol práve taký vesmír ako dnes poznáme, ktorý nám vnucuje stále aktuálnu otázku, aký je vlastne účel toho všetkého a najmä aký je zmysel osobnej existencie každého jedného človeka v tomto nespravodlivom svete), žiadne pravidlá nedokážu vysvetliť, kedy, kde a ako vzniklo to, z čoho sa začal vyvíjať organický život. Evolúcia predkladá argumenty iba o tom, ako sa to vyvíjalo, nie o tom ako to vzniklo.

Spresním: Len človeka pokladám za živého v pravom slova zmysle. Flóra a fauna sú len formy organickej existencie. Človek bez rozumu a vôle by bol tiež iba formou organickej existencie. Človek s rozumom a vôľou je už nová kvalita.

Inzercia

Teda organická existencia (ešte nie človek s rozumom a slobodnou vôľou) mohla vzniknúť v rozbesnenom anorganickom svete len na priamy zásah Boha, ktorý vybral pre vznik takejto existencie konkrétne (zrejme najvhodnejšie) miesto a čas. A opäť obrovským energetickým zásahom (podobne ako pri stvorení singularity - sofistikovane, teda vôbec nie náhodne.) On ovplyvnil pripravený základ pre vznik organickej existencie. Tak vznikla prvá organická entita a tá sa začala rozmnožovať, deliť, prenikať do priestoru a meniť ho. Aj skúsenosť nás učí, že neživé nedokáže naplánovať a vytvoriť živé. Takto vyznievajú aj súčasné vyjadrenia všetkých top chemikov, fyzikov a biológov. Aj tých, ktorí existenciu Boha nepripúšťajú.

Fakt je, že k vyriešeniu záhady vzniku organického života sa doterajším výskumom nepribližujeme. Inými slovami nemáme ani len hypotetické vysvetlenie vzniku života. Vieme len, že ani celý vesmír, ani celých 14 miliárd rokov a ani všetkých 10120 udalostí, ktoré sa teoreticky mohli počas histórie vesmíru udiať nestačí na to, aby vznikla udalosť vzniku života, na ktorú treba pravdepodobnosť cca 10400 000. (L.Strobel)

Len malá poznámka k parametrom pravidiel, podľa ktorých sa vyvíja hmotný svet. Presnosť nastavenia konkrétneho parametra (napríklad presný pomer tvorby kyslíka a uhlíka vo vnútri hviezd na základe nastavenia silnej nukleárnej sily; následne je vo vesmíre presne taký pomer týchto dvoch prvkov, aby bol možný biologický život, ako ho poznáme), si nedokážeme ani predstaviť. Ale skúsme. Povedzme, že máme mixážny pult s ovládačmi. Drážka, v ktorej sa každý ovládač môže pohybovať, by musela mať dĺžku aspoň zo Zeme na kraj vesmíru ( polovica z 270 x 1021 km - počtárska násobilka - rýchlosť svetla x trvanie vesmíru). Pre vznik vesmíru do takejto podoby ako ho poznáme, by musel byť ovládač nastavený v konkrétnej polohe danej s presnosťou na 1 cm a jeho zmena o 1 cm by znamenala, že vesmír by sa vyvíjal do úplne inej podoby, v ktorej by sa napríklad o niečo rýchlejšie rozpínal. Následne by už nevznikli podmienky pre vznik prvej organickej bunky a to nikde v celom vesmíre. Takýchto parametrov je vo vesmíre okolo 30. Niekto sa s nimi dôkladne pohral, aby boli presne také, aké sú. (Fyzik R. Collins)

Druhá poznámka: Stanley Miller v r. 1953 vytvoril v laboratórnych podmienkach akúsi polievku či skôr blato obsahujúce racionálne vybraté anorganické prvky a atmosféru, ktorá podľa vtedajších vedomostí vedcov vládla na Zemi. Celé to ovplyvňoval elektrickými výbojmi, tlakom a teplotou. Podarilo sa mu vytvoriť asi tri aminokyseliny z 22 potrebných.

Ale taká atmosféra v čase predvídanom vtedajšou vedou na Zemi neexistovala. Zistil to následný výskum už v roku 1960. Naopak, ukázalo sa, že v čase predvídanom vedcami ako najpravdepodobnejšom pre vznik života na Zemi (ktorý sa podarilo preukázať na základe vykopávok z prvohôr), vládlo prostredie, ktoré v skutočnosti zabíjalo všetko živé, atmosféra plná kyanidu a karbón-dioxidu. Ale dodnes sa v učebniciach Millerov pokus uvádza ako dôkaz pre jednoznačnú platnosť darwinizmu ako nespochybniteľnej vedy, hoci sa k nemu nehlási už ani samotný Miller. Iný dôkaz sa doteraz nenašiel. Ani ďalšie, doteraz vyskúšané pokusy riešenie neukazujú. Iné predstavené hypotézy majú bližšie k fantázii než k realite.

Povedané na rovinu - obdobie, okolnosti a impulz pre vznik prvej organickej bunky je pre vedu napriek všetkému úsiliu tých najlepších vedcov záhadou. A keďže bunka, ako dnes vieme, je extrémne zložitá vecička, jej sedemnásť (zatiaľ vede známych) zložiek je naplnených informáciami pre svoj vývoj, jej DNA so svojim štvorznakovým programovacím jazykom je len jeden z viacerých stavebných modulov (samozrejme organických nie mechanických), o ktorých stále netušíme, odkiaľ sa v nich tá informácia zobrala, stále nástojčivejšie sa derie na povrch ponuka: Môže táto usporiadanosť byť náhodou? Neukazuje to na Zákon niekde mimo bunky?

Pokračovanie o pár dní...

Odporúčame

Blog
Duchovná choroba ἀκήδια/accidia (znechutenie)

Duchovná choroba ἀκήδια/accidia (znechutenie)

Prežívame druhú vlnu pandémie a opäť izoláciu. V spoločnosti už cítiť únavu a znechutenie. Pápež František uprostred prvej vlny pandémie povedal: „Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete.“ Treba bojovať aj proti duchovným chorobám, lebo iba tak nájdeme silu čeliť nepriazni. Svätý Ján Kasián menuje osem hlavných nerestí: obžerstvo, smilstvo, lakomstvo, hnev, smútok, znechutenie, márna sláva, pýcha. Jedna z nich je charakteristická pre ľudí osamotených, žijúcich v izolácii: znechutenie, ktoré nazývali po grécky ἀκήδια alebo po latinsky ¨accidia¨. Vnútorne človeka paralyzuje. Potrebujeme túto chorobu diagnostikovať a liečiť.

Blog
Človek nebol stvorený pre prácu, prichádza čas zmien

Človek nebol stvorený pre prácu, prichádza čas zmien

Každý deň osem až desať hodín v práci, k tomu aj niekoľko hodín cestovania v kolónach alebo v hromadnej doprave, potom nakupovať, upratať, postarať sa o deti ... a každý deň dookola. Vidina dovolenky dvakrát do roka a k tomu pár radosti vo forme zážitkov a odmeny ... to je naozaj to, prečo bol človek stvorený?