Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
17. október 2020

Ján 5,1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš

vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.

5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. ... iný ma predíde.“ 8Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ 12Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 17Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš uzdravil chromého, ale najprv sa s ním porozprával. Hovoril s ním o jeho živote, o jeho snoch, očakávaniach, nádejach, túžbach, problémoch, bolestiach, skrátka prejavoval o neho záujem, ako keby bol jediným a najdôležitejším človekom na svete. Boh vždy prejavuje o každého jedného záujem, ako keby bol jediným a najdôležitejším. Verím, že s každým tak jedná, s každým sa takto rozpráva (aj keď sa to niekedy nezdá ani mne samému) a po smrti sa každému človeku bude venovať osobitne naďalej. Bude s  každým jedným z nás hovoriť veľmi empaticky, s veľkým záujmom o každý jeden detail z nášho života.

A všetko, každú myšlienku, každé slovo, každý skutok, každý postoj bude hodnotiť a triediť - toto bolo OK, toto ani veľmi nie.

Ako to bude možné? Nuž, hovoríme o Bohu. O niekom, kto pamäťou, intelektom, morálkou a všetkými ďalšími vlastnosťami a kvalitami nekonečne prevyšuje všetko a každého, kto (čo) v hmotnom svete je, bolo a bude...

Zdá sa to nemožné?

Nie je to výstižné prirovnanie, ale napadá ma, ako obdivujem ľudí, ktorí majú úžasnú pamäť na veľa vecí. Poznám pár ľudí, ktorí dokážu encyklopedicky hovoriť na rôzne témy a používajú veľa odborných pojmov. Hovoria súvislo a aby to nebolo málo, vyznajú sa aj vo vzťahoch medzi ľuďmi. Poznajú veľmi veľa ľudí zo svojho okolia, poznajú ich vzájomné vzťahy, kto je s kým rodina, kto s kým robí biznis, kto za koho lobuje na pracovisku či v komunálnej politike. Vždy som to obdivoval a vidím, ako im takáto schopnosť uľahčuje to, že sa vedia presadiť.

Ak to dokáže človek, prečo by to nedokázal Boh? Samozrejme Boh v „trochu“ väčšej miere...

Uzdraveného človeka zastavili strážcovia židovských zvykov. „Prečo nosíš niečo, čo sa v sobotu nosiť nesmie?“ - „Lebo ten, ktorý robí zázraky a jeden z nich urobil mne, mi to prikázal. A človek, ktorý robí zázraky, asi môže prikázať aj veci, ktoré sú v rozpore so zvykmi a zákonmi.“

Ale Ježiš neprikázal porušovať zákon. On v skutočnosti poukázal na to, ako sa treba k zákonom stavať. Zákon nemá človeka oberať o slobodu. Keď hovorím o slobode, nemyslím bezuzdnosť. Lebo to, čo sa dnes vyhlasuje za slobodu, je v skutočnosti bezcharakterný hedonizmus. Anarchia. To je služba vlastnému bruchu - bruchocentrizmus. Akoby mierou a normou konania mohol byť človek sám sebe. Toto je klamstvo niektorých moderných mysliteľov.

Späť k téme. Zákon sa nemá prekrúcať proti oprávneným nárokom jedinca na slobodu. Čo to znamená?

Boh v Desatore povedal: Pamätaj, aby si sviatočný deň zasvätil Mne.

Čo z tohto prikázania urobili zákonníci? Nesmieš vo sviatočný deň nič nosiť, nesmieš prejsť vzdialenosť väčšiu ako x km, nesmieš si pripravovať pokrm, iba ho ohriať, ...

Sú isté činnosti, ktoré by sa vo sviatočný deň určite nemali vykonávať. Napríklad píliť drevo na cinkulári v obývanej štvrti. Alebo tam kde ľudia vo sviatočný deň oddychujú po celotýždňovej námahe. Alebo vŕtať príklepkou v paneláku. Výhovorka, že som to nemal čas urobiť inokedy v týždni, neobstojí. Aj preto, lebo sedemdňový týždeň s jedným spoločným dňom relaxu je zakorenený vo všetkých civilizáciách od úsvitu ľudských dejín. Až na jeden pokus počas francúzskej revolúcie sa ho nikto nikdy nepokúšal spochybniť. A vieme, ako dopadol pokus francúzskych revolucionárov s desaťdňovým týždňom. Vieme, že hlavným dôvodom na pokus s desaťdňovým týždňom bola nenávisť ku katolicizmu a presvedčenie revolucionárov, že sedemdňový týždeň vymyslela Cirkev. Akosi im, chudákom nedošlo, že sedemdňový týždeň je dôsledkom lunárno-slnečného cyklu. Tento cyklus vypozorovali prakticky všetky civilizácie a kultúry na svete už dávno pred Kristom a takmer všetky ho zaviedli do svojich kalendárov potom, keď im nevychádzali pokusy s osem či desaťdňovým systémom.

Trápne je, keď ten, čo susedom strpčoval celé roky nedeľný pokoj svojou hlučnou robotou, začne obviňovať druhých na svoje staré kolená, že mu strpčujú život ich hlučnou nedeľnou robotou, keď on potrebuje pokoj. A to sa stáva veľmi často. Všetko zlo spôsobované druhým raz človeka dobehne. Ako sa hovorí: „Karma je zdarma.“

Keby sa ľudia dokázali poučiť z takýchto situácií!

Inzercia

Ale zdá sa, že ľudstvo ako celok je nepoučiteľné. Ako sa spieva v jednej pesničke: ...človek vôbec nie je zlý, len ľudstvo je príšerné...

Takže ako sa rozhodovať, čo sa v nedeľu smie a čo nie?

Je to jednoduché. V nedeľu sa má robiť iba to, čo je nevyhnutné, aby spoločnosť ako celok fungovala. Každý človek potrebuje deň odpočinku. Ukázalo sa, že sedemdňový cyklus je ideálny pre významnú väčšinu ľudstva.

Prvé pravidlo - nebude sa prispôsobovať väčšina menšine.

Druhé pravidlo - utíšenie všetkého, čo spôsobuje zvukový smog.

Prvá výnimka - ani pri nedeľnom prerušení obvyklých pracovných aktivít nesmie dôjsť k ohrozeniu zdravia a života ľudí (ani zvierat).

Druhá výnimka - v nevyhnutnej miere môžu bežať iba tie pracovné činnosti, ktoré podporujú voľnočasové (nedeľné) aktivity.

Tretia výnimka - ak hrozí veľká materiálna škoda z nekonania či nedokončenia, treba materiálnej škode zabrániť. 

Viac pravidiel ľudstvo nepotrebuje. Z prvého pravidla nevyplýva tyrania väčšiny. Ten, kto chce pracovať a patrí k menšine, nech si pracuje. Ale tam, kde neruší väčšinu. Tak aby sa dodržalo pravidlo ticha. Z prvej výnimky vyplýva potreba lekárskej pohotovosti a bezpečnostných zložiek. Druhá výnimka hovorí o osobnej doprave, kultúrnom a športovom vyžití, aj o prípadných ďalších relax podporujúcich aktivitách. Ale nie o obchode.

Cukráreň, kaviareň, malé večierky a obchodíky, kde zákazníkov obsluhuje samotný majiteľ, ktorý sa takto dobrovoľne rozhodol a nevytvára hluk - prečo nie? Ale nútiť zamestnancov veľkoobchodných reťazcov, aby takto trávili nedeľu a vytvárať im dva dni voľna v týždni, keď nemožno dodržať druhé pravidlo (o hluku) len preto, aby neskutočne bohatí akcionári reťazcov ešte viac bohatli - tak to určite nie.

Tretia výnimka je tiež jednoduchá. Sú veci, napríklad na stavbe domu, ktoré sa z nejakého dôvodu nepodarí dokončiť do soboty večera. Majú sa plánovať tak, aby k takejto situácii nedošlo, ale poznáme to. Betón príde až po päťhodinovom meškaní a ak ho nespracujem do soboty večera, ak nezabetónujem celý blok naraz, tak môžem celú robotu robiť nanovo a s ďalšími nákladmi. To je tá výnimka.

Alebo ak nepozbieram úrodu v správnom čase a odložím to na pondelok, v pondelok už bude úroda zničená. Možno počasím alebo prezretím. A škody nenapraviteľné. Nepozbieram úrodu, nemám čo predať. Nepredám, nemám zarobené. Nezarobil som, nemám z čoho splatiť úver. Nesplatím úver, banka mi zoberie techniku. Nemám techniku, nedostanem úver na novú sejbu, nemám to ani čím zasiať a idem na dlažbu. Aj moja rodina. Toto Boh určite nechce.

To, čo Boh chce, je, aby siedmy deň zostal aj pre Neho. Aby sa všetko stíšilo tak, aby človek mohol začuť Jeho hlas. Aby mal čas a bol nastavený tak, že bude ochotný Boží hlas počuť a aj naň reagovať. Tí, ktorí toto nerešpektujú a nútia ľudí pracovať aj mimo uvedených troch výnimiek a porušujú pravidlo o hluku, to možno nerobia preto, aby prehlušili Boží hlas. Niektorí však možno práve preto. Ale aj prví aj druhí sa budú Bohu zodpovedať za to, že svoje zisky povýšili nad právo človeka mať siedmy deň pre svoje duchovné potreby.

Pokračovanie o pár dní...

Odporúčame