Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. október 2020

Viac ako hypotéza

Pápež Ján Pavol II. a evolúcia.
Viac ako hypotéza

22. októbra 1996 vtedajší pápež Ján Pavol II. v prejave pre členov Pápežskej akadémie vied predniesol dnes už pamätné slová: „V encyklike Humani generis z roku 1950 už môj predchodca Pius XII. vysvetlil, že evolúcia a to, čo o človeku a jeho povolaniu učí viera nie je vo vzájomnom rozpore. Dnes bezmála polstoročia po vydaní tejto encykliky dávajú nové poznatky podnet k tomu, aby sme v evolučnej teórii videli viac ako hypotézu. Je naozaj pozoruhodné, že po mnohých objavoch v rozličných vedných odboroch bola bádateľmi stále viac akceptovaná.“ 

Ako sa Katolícka Cirkev od zdržanlivého až niektorými kruhmi odmietavého postoja k evolúcii dopracovala až k jej akceptácii? 

Evolúcia postoja Katolíckej Cirkvi k evolúcii

Evolučné myslenie možno spozorovať už v spisoch svätého Augustína, ktorý žil na prelome štvrtého až piateho storočia. Augustín bol síce vplyvný mysliteľ, no po celý starovek až prakticky do raného novoveku mysleniu západnej civilizácie dominoval aristotelizmus, ktorý príliš nepripúštal vývoj a skôr dbal na pevné, hierarchické a nemenné usporiadanie v prírode. 

Viacerí ľudia síce žijú v predstave, že reakcia Cirkvi na Charlesa Darwina bola odmietavá, v skutočnosti sa Katolícka Cirkev stavala k jeho evolučnej predstave skôr opatrne a dvojznačne. Nemeckí biskupi na evolúciu reagovali už rok po vydaní Darwinovho diela O pôvode druhov v roku 1859. V ich stanovisku sa dočítame toto: „Našich prvých rodičov priamo stvoril Boh. Preto vyhlasujeme, že názor tých, ktorí sa neboja tvrdiť, že človek, čo sa týka jeho tela, sa vyvíjal zo spontánnej neustálej zmeny nedokonalej povahy na tú dokonalejšiu, je jasne v rozpore s Písmom svätým a s katolíckou vierou.“ (Dostupné tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Evolution_and_the_Catholic_Church )

Na strane druhej, vyjadrenie nemeckého episkopátu je však potrebné chápať skôr ako hlas miestnej Cirkvi, nie však učiteľského úradu. John Henry Newman v roku 1868 (neskôr kardinál) na margo evolúcie poznamenal, že Darwinova teória evolúcie môže byť v súlade s katolíckou vierou a môže obohacovať naše chápanie o Bohu-Stvoriteľovi. Navyše, Darwinove knihy O pôvode druhov a O pôvode človeka neskončili na Indexe zakázaných kníh.

O niečo horšie obstáli publikácie (z rokov 1894 a 1896) dvoch katolíckych kňazov - francúzskeho dominikána Léroya a Američana Johna Augustina Zahma - o zosúladení evolúcie a katolicizmu, ktoré museli byť stiahnuté z predaja. Katolícki intelektuáli ako George Jackson Mivart a William Seton však naďalej obhajovali zlučiteľnosť evolúcie a viery. Mimochodom, augustiniánsky mních Gregor Mendel, ktorý žil v tomto období, je dnes považovaný za otca modernej genetiky, ktorá je jedným z pilierov neodarwinistickej evolučnej teórie. 

Postoj Katolíckej Cirkvi k evolúcii na prelome 19. a 20. storočia nebol konzistentný. Museli by sme sa pýtať, čo máme na mysli pod pojmom Katolícka Cirkev: Laikov? Kňazov? Intelektuálov? Hierarchiu? Učiteľský úrad?  

O evolúcii v oficiálnom pápežskom dokumente sa poprvýkrát významnejšie zmieňuje až pápež Pius XII. a to v encyklike Humani generis z roku 1950. Pius XII. tu píše, že  „magistérium Cirkvi nezakazuje, aby evolučná teória bola výskumami a rozpravami diskutovaná medzi odborníkmi oboch oblastí, primerane stavu profánnej vedy a teoló­gie, nakoľko sa to týka pôvodu ľudského tela z už existujúcej a živej hmoty, lebo ohľadom duše nám katolícka viera prikazuje držať sa toho, že ju tvorí bezprostredne Boh.“ Aj Piov postoj k tejto teórii je síce opatrný, no napriek tomu predstavuje významný posun dopredu. 

Inzercia

Čo povedal Ján Pavol II.?

Vyššie uvedené vyjadrenie Jána Pavla II. smerom k evolúcii nebolo jeho prvým verejným vyhlásením tohto typu. Podobne sa tento pápež vyjadril už v roku 1985 na sympóziu o evolúcii a na dvoch generálnych audienciách v nasledujúcom roku. Napríklad na audiencii z apríla 1986 uviedol, že „teória prirodzeného vývoja nie je v rozpore s opisom stvorenia, ktorý sa nachádza v knihe Genezis.“

Ján Pavol II. v odkaze pre Pápežskú akadémiu vied v roku 1996 v podstate nadväzuje na svojho predchodcu v pápežskom úrade, Pia XII. Hlavným motívom, ktorý sa tiahne celým pápežovým odkazom je, že „pravda nemôže odporovať pravde.“ Biologická pravda nie je v protirečení s náboženskou pravdou. Na otázku prečo Boh stvoril svet sa pokúša odpovedať náboženstvo, hľadá určitú interpretáciu a účelnosť nášho bytia a kozmu. Na otázku ako Boh stvoril svet a človeka však náboženstvo relevantné odpovede neprináša - tým správnym nástrojom je prírodná veda.  

Pápež výrokom, že „evolúcia je viac ako hypotéza“ v princípe uznal závery modernej biológie, hoci dodáva, že existuje niekoľko evolučných teórii a nie je možné každú z nich zlúčiť s učením Katolíckej Cirkvi. 

Ján Pavol II. v prejave spomína aj výraz „ontologický skok,“ ktorý sa úzko dotýka chápania človeka a jeho vzniku z pohľadu kresťanstva. Odkedy je možné hovoriť o človeku ako o človeku? Ak sa človek evolučne vyvíja, v ktorom okamihu histórie vložil Boh do svojho stvorenia dušu? Môžeme hovoriť o rôznych formách pračloveka v súvislosti s posmrtným životom alebo teologickou náukou o spáse? Na tieto otázky hľadá odpoveď napríklad český teológ Ctirad V. Pospíšil vo svojej štúdii s názvom Univerzální spasitelství Ježíše Krista a prehistoričtí lidé či hominidé. (Dostupné tu: https://www.teologicketexty.cz/casopis/2006-4/Univerzalni-spasitelstvi-Jezise-Krista-a-prehistoricti-lide-ci-hominide.html)

Pápežov prejav vyvolal početné pozitívne reakcie z vedeckej komunity, ako aj z strany ďalších náboženských predstaviteľov. O istý rozruch sa v roku 2005 postaral viedenský arcibiskup a kardinál Christoph Schönborn svojim článkom pre denník New York Times, v ktorom nazval pápežové slová z roku 1996 ako „nejasné“ a „nedôležité.“ Mnohí ľudia kardinálov článok interpretovali ako podporu hnutia propagujúce tzv. inteligentný dizajn, ktorý je silný zvlášť v Spojených štátoch. Schönborn však neskôr označil vlastný text ako „neotesaný“ a poprel, že by bol priaznivcom inteligentného dizajnu. V rozhovore pre .týždeň Schönborn vysvetľuje, že prístup tejto teórie považuje za nesprávny, pretože sa snaží vytvoriť prírodovedecký dôkaz existencie Boha. (Dostupné tu: https://www.tyzden.sk/casopis/5926/evolucia-je-faktom/)

Záver

Hoci sa viacerí vrcholní predstavitelia Katolíckej Cirkvi, vrátane posledných pápežov vyjadrili k evolúcii priaznivo, neznamená to, že by Cirkev prikazovala katolíkom zastávať evolučnú ideu, teóriu inteligentného dizajnu alebo myšlienku, že Boh stvoril svet len za niekoľko tisíc rokov. Na tomto mieste je vhodné parafrázovať českého kňaza a biológa Mareka Váchu, ktorý hovorí, že na poslednom súde bude v prvom rade reč o Božom odpustení, láske a o tom, ako sme žili, ale nie o tom či niekto bol evolucionista alebo kreacionista.

 

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Inzercia

Odporúčame